Alebo keď sa ujovia a tety pomyselne vracajú do lavíc (ale už bez učebníc). Po desiatich rokoch. Po pätnástich rokoch. Po tridsiatich rokoch... A predsa, keď niekto v četovej skupine napíše „Pamätáte na triednu, keď nám zakázala ísť na výlet, lebo sme si zle zabalili zošity?“, všetci presne vieme, kto to bol, čo sa stalo – a ešte aj kto vtedy potajme urobil zbierku na tie nové obaly.
Stretávka zo strednej školy je zvláštna udalosť. Niečo medzi déjà vu, časovým skokom a skupinovou terapiou so smiechom. A trochu aj módnou prehliadkou a „ako dobre sa tvárime, že sa vôbec nič nezmenilo (až na tie deti, šediny a hypotéky)“.
Ako zorganizovať stretávku zo školy a nestratiť pri tom rozum
Organizátor stretávky je hrdina. Dobrovoľník. Alebo človek, čo omylom napísal „mohli by sme sa niekedy stretnúť“ a ostatní to vzali smrteľne vážne. A tak si ten jeden odvážlivec začne zisťovať, kto ešte vôbec žije na Slovensku, a pomaly zbiera odpovede typu „prídem, ale len ak tam nebude XY“ alebo „závisí, či bude mať muž službu“ (preložené: „ak sa mi nebude chcieť, mám výhovorku“).
Depositphotos
Organizácia stretávky krok po kroku
Všetko sa začína nápadom. Najlepšie je hneď na úvod vytvoriť skupinu na Messengeri, WhatsAppe alebo e-maile, kde sú všetci dostupní. Ak kontakty nemáte, treba ich najskôr vypátrať – cez spoločných známych.
Dotazník je záchrana
Namiesto nekonečného prekrikovania sa v četoch je najlepšie vytvoriť jednoduchý online dotazník (napr. cez Google Forms). Čo sa tam opýtať?
- Máš záujem o stretávku?
- Ktorý mesiac/termíny ti vyhovujú?
- Uprednostňuješ obed, večeru, víkendový brunch...?
- Budeš potrebovať ubytovanie alebo odvoz?
- Máš nejaké intolerancie/alergie?
- Prídeš, aj keď bude triedna? (to je len tak, pre pobavenie)
Miesto, jedlo, pitie
Keď sa zistí počet záujemcov a orientačný dátum, vyberá sa miesto.
Dôležité otázky:
- Bude to reštaurácia, prenajatý salónik alebo niečo neformálne – napr. altánok, chata, školská jedáleň?
- Objednáva sa menu vopred alebo každý platí sám?
- Potrebujeme riešiť špeciálne diéty (bezlepkové, vegetariánske)?
- Potrebujeme DJ-a, repráky, karaoke, projektor? (v prípade, že sa premietajú fotky alebo videá zo strednej)
Zisťovanie účasti a dopravy
Znie to ako samozrejmosť, ale veľa ľudí sa ozve „možno“ – tu pomôže termín na záväzné potvrdenie účasti.
Zistite aj, kto má auto a vie niekoho zobrať. Sú ľudia, ktorí by radi prišli, ale logistika ich odradí. Povedzme si rovno – ak im vybavíte odvoz, získavate plusové body na ďalších desať rokov.
Triedna učiteľka na stretávke zo školy – áno či nie? A čo s darom?
Dohodnúť sa na dare pre triednu je celkom samostatná dráma. Kvety? Víno? Ovocný strom do záhrady? Domáca? Poukážka? Každý má iný nápad. Niekto navrhuje šálku s nápisom „Najlepšia triedna na svete“, iný radšej masážny vankúš („Veď mala s nami dosť starostí“).
Nakoniec sa spraví spoločný výber – niečo milé, osobné a zároveň praktické. A hlavne – dôležitá je prítomnosť, nie cena daru. Učitelia si pamätajú tých, ktorí pozdravia aj po rokoch, nie len tých, čo doniesli veľkú kyticu.
Ak sa rozhodnete pozvať triednu, je zvykom:
- Osobne jej zavolať alebo napísať (formálne, milo, srdečne).
- Dohodnúť sa, že jej všetko platíte (večeru, pitie, ak treba, aj cestu).
- Zabezpečiť dar.
Tu sú tipy:
- Kytica: klasika, ale dajte si záležať – nie supermarketová.
- Živý kvet v kvetináči: dlhšie vydrží a učiteľky ich často milujú.
- Kniha s osobným venovaním (napr. beletria, pamätná kniha).
- Personalizovaný dar: obraz s triednym motívom, ručne písané odkazy žiakov...
- Zážitkový darček: poukaz do wellnessu, divadla, kníhkupectva.
Ako prebieha stretávka zo školy?
Začína sa to decentne – objatia, trocha formálneho smalltalku. Potom prídu drinky. Jedna fotka. Druhá. Spomienky sa miešajú s pivom, niekto vytiahne starú prezývku, niekto iný tajomstvo, ktoré „ešte stále nikto nevie“.
Až zrazu zistíte, že je polnoc. A že sa vám nechce ísť domov. Lebo toto nie je len stretávka. Je to návrat do verzie seba, ktorá mala menej vrások a viac bezstarostnosti. Prvé minúty sú mierne rozpačité. Niektorí sa spoznávajú len po hlase alebo podľa očí – lebo brada, vlasy a kilá robia divy.
Potom sa niekto ozve s: „Ty si úplne rovnaký/rovnaká!“ (aj keď nie je, ale v dobrom). Následne sa začne lavína smiechu, interného humoru, spomienok.
A prídu aj fotky. Fotky zo strednej, maturitné tablo, spoločné výlety. Budú kolovať a spustí sa lavína: „Márnosť, to som fakt ja?“ a „Aha, ty si ešte vtedy nemal bradu!“ – na čo dotyčný odvetí: „A teraz mám aj pupok, nie len bradu.“
Udeľuje sa titul „Najväčšie prekvapenie“ (muž aj žena), často spontánne, na základe toho, kto o sebe čo stihol povedať. Triednej sa odovzdá dar a niekto si pripraví krátky príhovor (zachytí dojatie aj smiech). Priebežne sa rieši „kto, s kým, kedy, čo“ – t. j. pátranie po starých klebetách.
O polnoci niekto navrhne, že by sa to malo opakovať častejšie. (Zatiaľ vždy neúspešne, ale tradícia to je.)
Čo si obliecť na stretávku zo školy
Táto časť je obzvlášť citlivá. Hlavne pre ženy. V čete prebiehajú konverzácie typu: „A čo makeup? Lebo ja už nestíham ísť na obočie.“
Muži majú otázky jednoduchšie: „Môžem prísť v rifliach?“ (Odpoveď: Samozrejme. Ale aspoň v čistých.) Ženy, naopak, zvažujú všetko – od laku na nechty po typ podpätku, ktorý zvládnu do druhej rannej. A zároveň si balia zodpovednosť za domácnosť do kabelky, spolu s rúžom a výčitkami.
Ale ak je niečo isté, tak to, že po pol hodine stretnutia sa všetci rozhovoria, smejú a už nikoho nezaujíma, kto má čo na sebe. Dôležité je, kto sa ako má. Kto si zachoval zmysel pre humor. Kto vie priznať, že „už dávno nepije“, ale dnes robí výnimku.
Dámsky a pánsky šatník
Dámy:
Dilema medzi „sťahovacími silonkami“ a „džínsami na pohodu“. Všetko závisí od miesta a nálady. Ak idete do reštaurácie, elegantná verzia casual outfitu je top voľba:
- Šaty (ale nie svadobného typu, pokiaľ to neorganizujete v kaštieli).
- Sukňa a blúzka.
- Elegantné nohavice a top.
- Topánky? Podpätky áno, ale zvoľte také, v ktorých vydržíte. Tenisky sú dnes aj k šatám úplne vhodné.
Páni:
Chlapi to riešia s nadhľadom. Ale zas – keď prídu všetci v tričkách a jeden v obleku, je trápne. Preto:
- Rifle alebo chinos + košeľa (s krátkym či dlhým rukávom podľa sezóny).
- Ak máte blejzer, ste hviezda.
- Topánky čisté, ideálne nie tenisky na beh.
- Vyžehlené oblečenie je bonus (nie je to samozrejmosť).
Oblečte sa tak, aby vám bolo príjemne, ale zároveň sa cítili trošku „slávnostne“. Je to predsa výnimočný večer. Niečo ako módna pocta sebe spred rokov – len s lepším vkusom.
A ráno po stretávke?
Ráno býva trochu škrípajúce. Nielen v hlave – po vínku, smiechu, tanci a nekonečných debatách – ale aj v srdci. V tom dobrom. Doznieva dojatie, drobné záchvevy nostalgie. Človek sa preberá nielen z opice, ale aj z časového skoku. Zrazu sa cíti opäť tak, ako pred rokmi – keď ešte neboli hypotéky, bolesti v krížoch, ranné vstávanie kvôli deťom či pracovné mítingy o ôsmej.
Tie spomienky, ktoré ožili počas večera, sa pomaly usádzajú ako sladký zákal v čaji. A zistíte, že niektoré priateľstvá – aj keď zaspali na pár rokov – sa dajú zobudiť za pätnásť minút. Alebo za jednu pesničku. Jeden prípitok. Jednu vetu, ktorú ste si kedysi hovorili potichu v lavici.
Stretávky majú v sebe čosi magické. Pripomenú nám, odkiaľ sme vyšli. Kým sme boli. A hlavne – že aj keď sme sa roztratili do sveta, niečo nás stále spája. Spoločné roky, spomienky, vôňa školského bufetu, triedny humor a ten zvláštny pocit, že niekam patríme. Lebo keď raz patríte do nejakej triedy, už z nej nikdy celkom nevystúpite.
Tak si to uchovajte. Možno sa ďalšia stretávka podarí o päť rokov, možno o desať. Ale ak aj nie – tie smiechom prevoňané večery, fotky z mobilu a nové správy v skupine zostanú. A to, čo sa prebudilo medzi ľuďmi, ktorí sa kedysi delili o desiatu a ťaháky – to len tak znova nezaspí.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
