Pre zubného lekára by malo platiť nikdy neošetrovať neznámeho.
Neznámy je pritom každý, koho poriadne nevyšetril, nezistil jeho celkový zdravotný stav a dokonca aj pacient, ktorý sa u zubára objaví raz za rok či dva roky.
Na základe správneho vyšetrenia pacienta vie, aký plán liečby bude najvhodnejší a bez rizika vzniku komplikácií v jeho organizme.
Kedy sa vstupné vyšetrenie absolvuje?
Prvú návštevu u zubára by mal mať za sebou každý človek už ako dieťa, a to po prerezaní prvých mliečnych zúbkov, t.j. okolo 1. roku života. Následne majú deti do 18. roku nárok na bezplatnú preventívnu prehliadku 2-krát do roka. U dospelých sa pravidlá trochu menia.
Vstupné vyšetrenie je povinné pri každej prvej návšteve v inej zubnej ambulancii. Napríklad ak meníte zubného lekára a prechádzate k inému. Za vstupné vyšetrenie si niekde jednorazovo zaplatíte, no následne máte nárok na 1-krát ročne preventívnu prehliadku zadarmo (ak to tak nie je, je možné, že v prehliadke je zahrnutý výkon, ktorý nemusí byť zadarmo). Tehotné ženy by mali vedieť, že počas tehotenstva majú nárok až na dve bezplatné stomatologické prehliadky.
Odporúčame: Umývate si zuby správne? Zistite to!
Obsah komplexného stomatologického vyšetrenia
1. Anamnéza – prvý a základný bod stomatologickej prehliadky. Niektorí zubní lekári vám dajú dotazník, ktorý vypisujete sami a predtým, než sa usadíte do zubného kresla mu ho odovzdáte. Druhou možnosťou je, že ho zubný lekár prechádza spolu s vami už v zubnej ambulancii. Obsahuje otázky súvisiace s ochoreniami, na ktoré sa liečite, lieky, ktoré užívate, alergie, návyky ako fajčenie alebo u žien je v stomatologickej praxi nevyhnutné spýtať sa aj na gynekologické súvislosti.
Základným pravidlom je NIKDY, ale NIKDY pri vypĺňaní anamnézy neklamať a nezamlčovať skutočnosti, na ktoré sa zubný lekár pýta. Všetky konkrétne ochorenia, na ktoré je zubný lekár zvedavý, majú istú spojitosť s ústnou dutinou a existuje dôvod, prečo sa na ne pýta. Možno sa to nezdá, ale aj pri nespomenutej alergii môže byť aj v zubnom kresle ľahko ohrozený váš život.
Odporúčame tiež: Ako súvisí cukrovka a zdravý úsmev
2. Extraorálne a intraorálne vyšetrenie – po anamnéze sa zubný lekár pýta na dôvod vašej návštevy a môže nasledovať ešte krátky dodatočný rozhovor k anamnéze. Následne vás usadí do kresla a začína s vyšetrením vonkajšej časti hlavy a krku. Prehmatáva lymfatické uzliny, kontroluje nervovú inerváciu v tejto oblasti, svaly či spánkovo - čeľustný kĺb.
Po tomto pristupuje k vyšetreniu ústnej dutiny. To zahŕňa nielen vyšetrenie chrupu, ale rovnako dôležitých mäkkých tkanív ústnej dutiny, parodontu, medzičeľustných vzťahov, vzájomného postavenia zubov či stavu zubných náhrad. Povinnosťou zubného lekára je zaznamenať index kazivosti chrupu a parodontologický index. V dokumentácii by nemali chýbať.
Odporúčame tiež: Dentálna hygiena - čo všetko vás čaká?
3. RTG OPG snímka – zubný lekár ju potrebuje väčšinou raz za 2 roky, aby zaznamenal stav vášho chrupu celkovo, aby videl, čo sa pohľadom do úst vidieť nedá. Niekedy sa môžu takisto zhotoviť aj bite-wing snímky, ktoré sú určené na zobrazenie medzizubného kazu. Ten sa, bohužiaľ, veľmi dobre skrýva aj pred okom zubára a inak než takto ho neuvidí.
Zároveň je snímka časť vyšetrenia, za ktorú už pacienti často musia zaplatiť. Aj to je dôvodom, prečo môžete v cenníku zubného lekára vidieť, že preventívne, či vstupné vyšetrenie nie je tak úplne zadarmo.
Odporúčame tiež: 10 najčastejších príčin bolesti zubov
4. Návrh liečby – po vstupnom vyšetrení vám zubný lekár povie zistené problémy, upozorní na možné riziká a navrhne riešenia. Ak súhlasíte a je to možné, k ich riešeniu môžete pristúpiť hneď alebo sa dohodnete na novom termíne. Pri zvolení toho najlepšieho plánu pre vás sa pýtajte vopred na cenu, ktorú potom zaplatíte. Takto sa vyhnete zbytočnému stresu či prekvapeniam.
5. Nezabudnite si pre istotu zobrať doklad o absolvovaní vyšetrenia, nikdy nemôžete vedieť, či ho nebudete náhodou potrebovať.
Odporúčame tiež: Dentálna hygiena - čo všetko vás čaká?
