Afektívne záchvaty, opisované aj ako záchvaty zlosti sprevádzané i usedavým plačom, sa prejavujú veľmi dramaticky a dokážu vystrašiť väčšinu rodičov. A to predovšetkým vtedy, keď ide o ich prvú skúsenosť s týmto problémom. V článku sa dozviete, čo to vo svojej podstate je afektívny záchvat a tiež to, ako sa zachovať, keď ho napríklad dostane vaše dieťa.
Čo to je afektívny záchvat?
Ide o neprimeranú reakciu na stresujúcu situáciu podmienenú bolesťou, strachom, hnevom, ba dokonca aj silnou pozitívnou emóciou. Dieťa odpovedá na podnet nevhodnou citovou reakciou a záchvat môže vyústiť až do straty vedomia. Afektívnymi záchvatmi je postihnutých 4 – 5 % detí.
Pozri aj: Starostlivosť o pokožku dojčaťa: Potrebujú vôbec bábätká kozmetiku?
Afektívny záchvat môže mať dve podoby
Aj keď sa priebeh a vonkajší charakter môže podobať na epileptický záchvat, tak z hľadiska príčiny a vzniku je afektívny záchvat inou kategóriou. V závislosti od veku dieťaťa sa rozlišujú dva typy.
Prvý typ afektívnych záchvatov sa objavuje u tých najmenších detí (väčšinou do jedného roka). Prechodná porucha vedomia môže nasledovať po intenzívnom plači. Afektívny záchvat sa prejavuje aj rýchlymi a hlbokými vdychmi a pomalými výdychmi. Na vrchole záchvatu môže dochádzať aj ku zastaveniu dýchania, keď dieťa začne omodrievať. Svalový tonus poklesne, dieťa ochabuje a na krátku dobu dochádza aj ku strate vedomia. Po určitom krátkom čase však znova začne dýchať, vracia sa mu vedomie a dostáva sa späť do stavu pred záchvatom.
Druhý typ afektívnych záchvatov sa spája s deťmi od obdobia batoľaťa až do predškolského veku. V tomto prípade sa už častejšie uplatňuje vedomý prvok pri spustení záchvatu. Nesplnenie požiadavky, odmietnutie hračky a pod. môže spustiť silný afekt. Dieťa aj v tomto prípade reaguje neprimerane – kričí, plače, dupe nohami, hádže sa na zem...
Príčina afektívnych záchvatov
Hlavnou príčinou afektívnych záchvatov je nerovnováha parasympatického a sympatického nervového systému. A teda sa nejedná o problém vyplývajúci z chybnej výchovy či z narušenia vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, ako sa o tom uvažovalo v minulosti.
Väčšina detí trpiacich afektívnymi záchvatmi má nezrelý vegetatívny systém, resp. nie sú afektívne zrelé. Tento problém s vyzrievaním nervového systému väčšinou spontánne vymizne v štvrtom či piatom roku, čiže deti z afektívnych záchvatov „vyrastú“.
Čo robiť pri afektívnom záchvate?
V prvom rade treba zachovať pokoj a vedieť, že tieto záchvaty neohrozujú zdravie dieťaťa, i keď niekedy vyzerajú naozaj dramaticky a pre rodinu sú veľkým stresorom. Rodič by mal zabezpečiť, aby si dieťa nejakým spôsobom neublížilo a potom sa správať pokojne a čakať, kým stav neprejde. V niektorých prípadoch môže rodič odviesť pozornosť od negatívnej emócie (pri starších deťoch) a niekedy pri „strate dychu“ či modraní pomáha aj pofŕkanie tváričky vodou alebo jemné fúknutie do tváre.
Aj v prípade afektívnych záchvatov sa treba poradiť s pediatrom a možno následne aj neurológom, aby sa vylúčila možnosť epileptických záchvatov, resp. iného ochorenia. Pokiaľ dôjde k vylúčeniu týchto možností, tak už zostáva len trpezlivo toto obdobie prečkať a pomôcť môže aj psychologické poradenstvo.
