Nástup do materskej školy je pre mnohé deti prvým veľkým krokom smerom k nezávislosti. Je to veľký krok nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Maminy sa po materskej dovolenke vracajú do práce, teda situácia sa častokrát mení celej rodine. Veľmi dôležitý je práve postoj rodičov, najmä maminy, lebo ten sa často prenáša aj na dieťa a ovplyvňuje proces celej adaptácie. Tento významný moment v živote dieťaťa znamená vstup do nového, neznámeho prostredia, kde sa po prvýkrát musí vyrovnávať s odlúčením od rodičov a zároveň objavovať svet nových vzťahov a pravidiel.
Pre rodičov aj deti môže byť toto obdobie plné zmiešaných pocitov – od nadšenia a očakávania, až po obavy a strach z neznámeho. Ako však pomôcť dieťaťu, aby túto prelomovú skúsenosť zvládlo s úsmevom a aby sa materská škola stala miestom radosti a hry a nie zdrojom úzkosti? V tomto článku sa pozrieme na praktické rady, ktoré podporia zdravý a pozitívny proces adaptácie.
Inšpiruj sa: Ako pracovať s deťmi po nahlásení bomby na školách?
Čo je adaptácia detí na materskú školu?
Adaptácia dieťaťa na materskú školu je proces, počas ktorého si dieťa postupne zvyká na nové prostredie, režim a odlúčenie od rodičov. Je to obdobie, kedy sa dieťa učí zvládať samostatné činnosti a prispôsobuje sa novým pravidlám a interakciám s učiteľkami a rovesníkmi. Tento proces zahŕňa nielen fyzickú prítomnosť v škôlke, ale aj emocionálne a sociálne prispôsobenie sa novému svetu mimo domova.
Psychológovia sa zhodujú, že ideálny vek na nástup do materskej školy je zvyčajne okolo troch rokov, no presný vek môže závisieť od vývinovej zrelosti dieťaťa. Je dôležité, aby pri nástupe dieťaťa do materskej školy zvládalo samostatne vykonávať základné úkony, ako sú jedenie, umývanie rúk a chodenie na toaletu. Dôležité je aj to, aby dieťa bolo schopné vnímať a rozumelo jednoduchým inštrukciám dospelého.
Adaptačný proces zväčša trvá 4 – 6 týždňov, vplyv na celý proces má viacero faktorov. Pri citlivejších deťoch môže adaptácia trvať aj 3 mesiace. Dôležité je neprerušovať návštevu MŠ. Časté absencie dieťaťa celý proces adaptácie narúšajú a zhoršujú. Po niekoľkotýždňovej absencii dieťa akoby začína proces adaptácie odznova, čo môže byť ešte náročnejšie.
Pozri si aj: Prieskum odhalil: Stravovanie malých detí pred obrazovkou rastie, vo výžive im najviac chýba železo a vitamín D
Depositphotos
Psychologické aspekty adaptácie dieťaťa v škôlke
Teraz sa pokúsme aspoň na chvíľku priblížiť sa vnímaniu sveta detskými očami. Budova a priestory materskej školy sú omnoho väčšie, ako bolo dieťa doposiaľ zvyknuté. Stropy sú vyššie a chodby sú omnoho dlhšie, všetko to má vplyv aj na akustiku celého priestoru, väčší hluk, s ktorým sa dieťatko musí vysporiadať. Môže byť z toho celého prvé dni viac unavené a ospalé. Nehovoriac o nových pani učiteľkách a skupinke detí, ktoré sú často plačlivé. S týmto všetkým a ešte ďalšími vecami, ktoré si my dospelí ani neuvedomujeme, sa dieťatko musí vysporiadať samo, bez podpory a prítomnosti maminy alebo ocina.
Zároveň je vek okolo troch rokov vekom, kedy sa dieťa aj samo prirodzene separuje od matky, vyhľadáva prítomnosť iných detí a hru s nimi, alebo len popri nich.
Faktory ovplyvňujúce úspešnú adaptáciu a nástup do materskej školy
- Určite je dôležitý vek nástupu do zariadenia. Pri deťoch mladších ako sú 3 roky, môže trvať proces adaptácie dlhšie, samozrejme, je to veľmi individuálne.
- Vplyv má aj predchádzajúca skúsenosť so socializáciou, napríklad návšteva detských skupín alebo opatrovanie príbuznými a starými rodičmi. Akákoľvek skúsenosť dieťaťa, kedy bolo nejaký čas bez rodičov.
- Adaptáciu ovplyvňuje aj temperament dieťaťa a jeho povahové vlastnosti a rysy. Niektoré deti sú skôr introvertné, nevyhľadávajú kontakt s inými deťmi, sú ustráchanejšie. Iné sú extrovertnejšie, vyhľadávajú nové podnety a zapájajú sa do činností.
Strach a úzkosť u dieťaťa pri nástupe do MŠ
Dieťa môže byť počas adaptácie unavenejšie, ospalejšie, mrzutejšie a emočne labilnejšie. Je to vplyvom podráždenia a únavy centrálnej nervovej sústavy. Odporúčam preto počas procesu adaptácie nevystavovať dieťa iným veľkým životným zmenám, ako je napríklad sťahovanie sa, narodenie súrodenca alebo iné výrazné zmeny. Doprajte dieťaťu po návšteve materskej školy dostatok relaxu a oddychu, nepreťažujte ho zdĺhavými nákupmi v centrách alebo inými aktivitami.
Nakoľko je dieťa unavenejšie, odporúčam dopriať mu dostatok zdravej stravy a vitamínov na podporu imunity – únava a kontakt s inými deťmi môže ovplyvniť zdravotný stav a časté absencie len narúšajú celkový proces adaptácie dieťaťa na materskú školu.
Ak adaptácia prebieha naozaj dlho a je náročná, je vhodné konzultovať s pani učiteľkami v materskej škole, ako sa dieťa správa tam, prípadne vyhľadať detského psychológa.
Úloha rodičov – ako zvládnuť adaptáciu dieťaťa v škôlke
V prvom rade je veľmi dôležité, aby rodič pred nástupom dieťaťa do MŠ zvládol vlastné obavy, strach a úzkosti. Často sa stáva, že práve maminy sú tie, ktoré zvládajú proces adaptácie veľmi ťažko. Majú obavy, či sa v MŠ budú vedieť postarať o dieťa, prípadne, ako to celé dieťa zvládne. Všetky tieto otázky a pochybnosti sú úplne prirodzené.
Dôležité je však uvedomiť si ich a pracovať s nimi, aby sa neprenášali na dieťa. Deti sú veľmi vnímavé a empatické. Všimnú si mamine slzy v očiach, nacítia si jej strach a obavy. A potom ich, samozrejme, "preberú". A ako sa môže dieťa niečoho nebáť, keď vníma, aké obavy má rodič? Zo skúseností môžem odporučiť, že niekedy celej situácii pomôže, ak dieťa do zariadenia vyprevádza ocino a nie mamina. Ocinovia to vedia brať s väčším nadhľadom. Je dôležité s láskou dieťa odprevadiť, ubezpečiť ho, že je všetko v poriadku a prídeme preň, a odovzdať.
Praktické tipy pre rodičov pri nástupe dieťaťa do škôlky
Dieťa podporíme, keď mu venujeme popoludní dostatok pozornosti a lásky. Nesmie mať pocit, že sme ho do škôlky "odložili". Musí to vnímať ako obohatenie jeho života o kamarátov a nové zážitky, nemôže maž pocit, že o nás prišlo.
Celému procesu napomáha aj rutina. Rutina a opakujúce sa činnosti prinášajú deťom pocit istoty a bezpečia. Preto deti milujú čítanie tej istej rozprávky dookola, majú obľúbenú hračku či pyžamko, požadujú, aby ste vykonávali činnosti v presnom poradí a iné. Upokojuje ich to. Prináša im to pocit, že svet je poznateľný a dá sa v ňom orientovať. Dieťaťu v adaptácii pomôžete, ak už nebudete vykonávať v tomto období žiadne ďalšie zmeny, práve naopak, udržíte si rutinu počas hier, ranného vstávania, uspávania a celkovú domácu stabilitu.
Dôležitá je aj vaša trpezlivosť a láskavý prístup. Neporovnávajte dieťa s inými deťmi. Každý sme jedinečný a je to takto v poriadku. Chváľte dieťa, oceňujte ho a zdôraznite mu, že do škôlky môžu chodiť deti až od istého veku, teda už má nejaké privilégium.
Môžete dieťa na nové prostredie MŠ privykať postupne návštevami zariadenia ešte pred nástupom dieťaťa, alebo potom skráteným pobytom v MŠ na nejaké obdobie. Napríklad pobyt v MŠ len doobeda.
Zvládnite ranné lúčenie. Určite lúčenie nepredlžujte a zbytočne nenaťahujte. Nevracajte sa k dieťaťu opakovane ani ho neprivolávajte. Dlhé a emotívne rozlúčky môžu úzkosť zvyšovať. Jednoducho sa s ním láskavo rozlúčte, ubezpečte ho, že po neho prídete a rozhodne ho odovzdajte do triedy. Dieťa vníma pokoj a istotu rodiča, čo mu dodáva pocit bezpečia. Určite splňte dohodnutý čas návratu. Je dôležité, aby Vám dieťa dôverovalo a mohlo sa spoľahnúť na vaše slová. Inak stratí dôveru a bude sa cítiť neisto, čo celú adaptáciu len zhoršuje. Nesľubujte dieťaťu to, čo mu neviete splniť.
Spolupracujte s pedagógmi – pýtajte sa na vaše dieťatko, dôležitá je vaša kooperácia s učiteľkou, aby dieťa vnímalo jednotný prístup.
Neprehliadnite: Prečo ženy nechcú mať deti? Pozri sa na dôvody súčasného trendu
Depositphotos
8 psychologických techník na zvládnutie separačnej úzkosti dieťaťa:
1. Vytváranie bezpečného a predvídateľného prostredia
Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili v bezpečí. Zavedenie jasného ranného rituálu – ako napríklad spoločné raňajky, krátka prechádzka a milé rozlúčenie pri dverách materskej školy – môže výrazne znížiť pocit úzkosti.
2. Postupné odlúčenie
Táto technika zahŕňa postupné vystavenie dieťaťa situácii, ktorá mu spôsobuje stres. Na začiatku môže byť užitočné, aby dieťa trávilo v škôlke len krátky čas, ktorý sa postupne predlžuje. Dieťa si tým zvyká na to, že odlúčenie je krátkodobé a vždy nasleduje návrat rodiča.
3. Práca s emóciami
Rozprávajte sa so svojím dieťaťom o emóciách, podporujte ho, aby vyjadrilo svoje emócie či už slovne, cez hru alebo kresbu. Podporte dieťa, že mu rozumiete a tieto emócie sú prirodzené. Podporiť dieťa môžeme napríklad vetou: „Vidím, že ti je smutno, keď sa lúčime, ale viem, že to zvládneš a budem ťa čakať poobede.“
4. Ubezpečenie o návrate, dodržanie dohodnutého času
Pre dieťa je dôležité chápať, že odlúčenie je len dočasné a že rodič sa vráti. K tomu môže pomôcť jednoduchá komunikácia a krátke, predvídateľné frázy pri rozlúčke, napríklad: „Teraz idem do práce a ty budeš v škôlke, ale po obede, keď sa vyspinkáš, ťa prídem vyzdvihnúť.
5. Prechodový objekt
Mnohé deti si vytvárajú silné citové puto k určitým veciam, ako je plyšová hračka alebo deka. Tento prechodový objekt môže dieťaťu poskytovať pocit bezpečia, keď rodičia nie sú nablízku. Keď si dieťa vezme svoj obľúbený predmet do škôlky, cíti sa, akoby malo so sebou kúsok domova. Takýto predmet môže pomôcť znižovať úzkosť, pretože dieťa sa môže k nemu obrátiť v ťažkých chvíľach odlúčenia.
6. Krátke a pokojné rozlúčky
Ako zvládnuť ranné lúčenie spomínam vyššie v článku pri radách rodičom. Jednoducho sa s dieťatkom nežne a láskavo rozlúčte, ubezpečte ho, že po neho prídete a rozhodne ho odovzdajte do triedy.
7. Podpora samostatnosti a sebavedomia
Rodičia môžu dieťaťu pomôcť zvládnuť situácie v škôlke tým, že ho povzbudzujú k jednoduchým úlohám, ktoré zvládne samo – napríklad obliecť si bundu, samostatne sa najesť a iné. Podpora samostatnosti posilňuje dieťa v pocite, že dokáže zvládnuť nové situácie a prostredie bez prítomnosti rodiča.
8. Vizualizácia a príprava na deň
Deťom môže pomôcť predstaviť si priebeh dňa a čo ich čaká. Rodičia môžu s dieťaťom večer pred nástupom do škôlky hovoriť o tom, čo sa bude diať: „Ráno pôjdeme spolu do škôlky, potom sa zahráš s kamarátmi, dáš si desiatu a po obede ťa prídem vyzdvihnúť. Potom sa budem spolu doma hrať.“ Táto technika pomáha dieťaťu cítiť sa pripravené a znižuje úzkosť.
