Výhražné mailové správy a hrozba bombového útoku na školách je vážna situácia, ktorá môže vyvolať strach a neistotu, najmä u detí. Jednoznačne sa zhodneme, že deti by nemali byť takýmto vyhrážkam a ohrozeniam vystavované. Takéto situácie môžu v detskom svete vyvolať strach, úzkosť a pocit neistoty.
Preto je mimoriadne dôležité, ako k nim dospelí z okolia pristupujú. V tomto článku sa pozrieme na to, ako zvládať takúto krízovú situáciu a čo môžu učitelia a rodičia urobiť, aby deťom poskytli pocit bezpečia a podpory, ktorý je v dnešnom svete taký dôležitý.
Neprehliadni: Aké vlastnosti vám dal do vienka deň vášho narodenia?
Prvá reakcia pri nahlásení bomby na škole – zachovanie pokoja
Jedným z najdôležitejších aspektov pri nahlásení bomby je schopnosť dospelých udržať pokoj. Najskôr celú situáciu predýchajte, zachovajte si chladnú hlavu, rozoberte situáciu s ostatnými dospelými, ktorí sú prítomní a zaujmite jednotný postoj. Deti reagujú na správanie dospelých a ak vidia, že ich učitelia a rodičia zostávajú pokojní a situáciu zvládajú, budú sa aj ony cítiť bezpečnejšie. Prvá reakcia teda musí byť racionálna a hlavne bez prejavov paniky.
Tip pre učiteľov: Pri evakuácii budovy je kľúčové, aby učitelia udržali kontrolu nad situáciou. Najskôr si celú situáciu evakuácie premyslite, zaujmite jednotný postoj s vedením školy, aby ste sa vyhli nerozvážnemu jednaniu. Hovorte s deťmi pokojným hlasom, pohyby a reč vášho tela nech sú čo najpokojnejšie a najrozvážnejšie, používajte jasné a krátke pokyny a povzbudzujte deti, aby sledovali inštrukcie a držali sa pohromade. Môžete im vysvetliť, že situácia je pod kontrolou a že všetko bude v poriadku. Ubezpečte ich, že všetci tí policajti a iné bezpečnostné zložky sú tam preto, aby ste boli všetci v bezpečí a v poriadku. Ak to situácia umožňuje, je vhodné aby si deti so sebou vzali vlastné fľaše s vodou, hydratácia je v strese dôležitá.
Pozri si aj: Ranná káva ako životabudič? Piješ ju v správny čas? Pravdepodobne nie!
Depositphotos
Bombová hrozba na škole – ako o tom komunikovať s deťmi?
Deti potrebujú vysvetlenia, ktoré sú pre nich pochopiteľné, ale zároveň nezastrašujúce, bez akýchkoľvek vyhrážok. Nie je potrebné detailne vysvetľovať všetky okolnosti, stačí jednoduché a pravdivé vyhlásenie, ktoré zníži ich obavy. Dôležité je nezľahčovať situáciu, ale ani ju neprezentovať dramaticky. Deti sa môžu aj spätne dozvedieť pravdu, preto je dôležité pravdivé vysvetlenie, jednotné pre všetkých žiakov v triedach. Ak deťom nepovieme pravdu, narušíme si ich dôveru a bez dôvery si deti nevytvoria pocit istoty. Pravda má v širšom kontexte silu uzdravovať a liečiť.
Odporúčania pre komunikáciu s deťmi:
Používajte jednoduchý a jasný jazyk: Vysvetlite deťom, že existuje riziko, ktoré sa musí preveriť, ale že všetci dospelí pracujú na tom, aby ich ochránili. Hovorte pokojným hlasom, zbytočne nekričte a ak to okolnosti dovoľujú, hovorte skôr tichším hlasom. Komunikujte jasne, jednoducho a zreteľne.
Ubezpečte ich: Zdôraznite, že je to preventívne opatrenie a že ich bezpečie je vždy na prvom mieste. Ubezpečte ich, že budú v poriadku.
Dovoľte deťom vyjadriť svoje pocity: Ak majú otázky alebo sú vystrašené, vypočujte ich. Poskytnite im priestor na vyjadrenie obáv a odpovedajte úprimne, ale pokojne. Pri komunikácii sa im snažte pozerať do očí, prípadne sa dotknite ich ramena, aby cítili ľudský kontakt a pocit bezpečia.
Odporúčania pre učiteľov pri bombovej hrozbe
Učitelia sú v takýchto situáciách pre deti kľúčovými postavami, preto je dôležité, aby boli pripravení správne reagovať. Po nahlásení bomby je normálne, že deti môžu byť rozrušené alebo úzkostné, a preto je nevyhnutné, aby učitelia poskytli stabilnú a pokojnú podporu.
Ako sme už spomenuli vyššie, odporúčame, aby učiteľ zaujal pokojný postoj a s rozvahou si najskôr premyslel postup, až následne deťom prezentoval jednotlivé kroky.
Rady pre učiteľov:
Otvorená komunikácia v kruhu: Po skončení udalosti (keď sa situácia vyrieši a deti sú opäť v budove školy) si sadnite s deťmi do kruhu a v bezpečnom priestore otvorene komunikujte o situácii. Vyzvite deti aby sa pýtali v prípade nezodpovedaných otázok, pýtajte sa ich, čo by potrebovali na to, aby sa cítili dobre a bezpečne.
Zachovajte rutinu: Po návrate do bežnej činnosti sa snažte, aby deň pokračoval čo najnormálnejšie. Rutina dáva deťom pocit bezpečia.
Využite krízové tímy: Ak škola má psychológov alebo krízové tímy, neváhajte ich privolať. Profesionáli môžu pomôcť deťom spracovať svoje emócie a zabezpečiť ich pokoj.
Podporte kolektívne aktivity: Aktivity, ktoré podporujú tímovú spoluprácu, môžu deťom pomôcť znovu nadobudnúť pocit bezpečia a stability.
Inšpiruj sa: 8 kľúčových znakov, pomocou ktorých okamžite spoznáte zlého (a dobrého) človeka
Depositphotos
Odporúčania pre rodičov pri bombovej hrozbe
Po návrate domov môže byť dieťa stále pod vplyvom udalostí. Rodičia zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní bezpečného priestoru, kde sa dieťa môže cítiť pochopené a podporené. Napriek situáciám okolitého sveta je práve rodina miestom, kde dieťa vníma pocit bezpečia a istoty. Môžete deťom vysvetliť, že niekedy sa vo svete dejú rôzne, aj zlé veci, no ako rodina ich spolu zvládnete a vy ako rodičia spravíte všetko pre to, aby boli v poriadku. Rozprávajte sa s nimi a venujte im pozornosť, ktorú potrebujú, aby sa mohli znova cítiť bezpečne.
Rady pre rodičov:
Otvorene komunikujte: Ak dieťa prinesie tému nahlásenia bomby, neváhajte o tom hovoriť. Nepodceňujte jeho pocity, ale znovu ubezpečte o tom, že je v bezpečí. Informácie poskytnite primerane veku dieťaťa, nezaťažujte ho zbytočnými informáciami, no zároveň komunikujte pravdivo.
Sledujte znaky stresu: Ak dieťa prejavuje príznaky stresu, ako je problémy so spánkom, nechutenstvo, podráždenosť alebo strach ísť do školy, venujte tomu pozornosť. V takom prípade môže byť užitočné obrátiť sa na školského psychológa.
Udržujte stabilné prostredie: Rovnako ako v škole, aj doma je dôležité zachovávať rutiny a ponúkať dieťaťu stabilitu, ktorá mu pomôže prekonať pocity neistoty. Pýtajte sa dieťaťa, čo by chcelo, alebo čo by mu pomohlo cítiť sa lepšie.
Ako zvládnuť krízovú situáciu s pokojom
Pre deti je zásadné vidieť, že dospelí, na ktorých sa spoliehajú, zvládajú situáciu s pokojom a rozvahou. Odporúčame nasledujúce kroky pre učiteľov aj rodičov:
Dýchajte a zostaňte pokojní: V stresových situáciách je dôležité udržať vlastnú emóciu pod kontrolou. Pomaly a hlboko dýchajte, upokojí vás to a prinavráti jasnosť myslenia. Vhodné je aj tzv. dýchanie do štvorca - nádych je v trvaní 4 sekundy, 4 sekundy zadrž dychu, 4 sekundy vydychujem a 4 sekundy znova zádrž a takto to opakujem.
Vytvorte bezpečný priestor: Či už ste učiteľ alebo rodič, dajte deťom vedieť, že sú v bezpečí, a že všetko, čo sa deje, je pre ich ochranu. Aj všetci prítomní (policajti, hasiči a iní) sú tam, aby pomohli a ochránili všetkých.
Zamerajte sa na pozitívne myšlienky: Povzbuďte deti, aby sa sústredili na pozitívne aspekty – že dospelí sú pripravení a vyškolení zvládať takéto situácie a že všetko bude v poriadku. Zamerajte vlastnú pozornosť, ako aj pozornosť detí na vďačnosť v prítomnom okamihu - sú spolu, všetci robia všetko preto, aby boli v bezpečí, všetci sú zdraví, nikomu sa nič nestalo a pod. Zamerať pozornosť na pozitíva aj v náročnej situácii vnáša svetlo do temnoty situácie.
Ako deti spracovávajú krízové situácie?
Deti rôzneho veku reagujú na krízové situácie odlišne. Mladšie deti môžu byť vystrašené a potrebujú viac fyzického ubezpečenia, ako sú objatia alebo pokojné slová. Staršie deti môžu potrebovať viac faktických informácií, aby pochopili, čo sa stalo, a zároveň diskutovať o svojich pocitoch. Deti v každom veku vnímajú nielen náš verbálny ale aj neverbálny prejav. Pri menších deťoch je vhodné zapojiť aj fantáziu – na ochranu si privolajú svojho obľúbeného hrdinu z rozprávky, Anjelika alebo niečo čomu veria a čo ich upokojí a vytvorí akúsi "bublinu bezpečia". Do predstavy môžeme zapojiť všetky deti súčasne – teraz si predstavíme, že sme ako v rozprávke napr. Zootropolis alebo Labková patrola a všetci si navzájom pomôžeme zvládnuť to.
Mladšie deti (3-7 rokov): Potrebujú viac emocionálnej podpory a jednoduché vysvetlenia bez dramatizácie. Vhodné sú objatia a fyzický kontakt. Zapojenie fantázie je dobrý spôsob ako vytvoriť odstup a zároveň pomôcť situáciu prekonať.
Staršie deti (8-12 rokov): Môžu chcieť detailnejšie odpovede a môžu byť citlivejšie na tón, akým o situácii hovoríme. Vhodné je aj zapojenie fantázie na zvládnutie situácie.
Teenageri: Potrebujú priestor na samostatné spracovanie informácií, ale súčasne aj otvorené diskusie, kde môžu vyjadriť svoje názory a pocity.
S kľúčovým prístupom, ako je zachovanie pokoja, jasná komunikácia a poskytovanie emocionálnej podpory, môžu učitelia aj rodičia pomôcť deťom zvládnuť túto krízovú situáciu s minimálnym psychologickým dopadom. Dôležité je nielen situáciu zvládnuť, ale aj po nej vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa deti budú cítiť chránené a podporované.
V neposlednom rade by mali kompetentní zabrániť takýmto hrozbám a zaistiť bezpečnosť všetkým.
