„Sme to, čo jeme.“ V tomto prísloví sa skrýva neskutočná pravda. Tvrdí to aj prastará indická ájurvéda, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je zdravá životospráva a stravovanie. Masáže či nárazová detoxikácia sami o sebe nemajú priveľký zmysel, ak ich nesprevádza zmena myslenia a životného štýlu.
Ájurvédska kuchyňa využíva päťtisíc rokov staré overené recepty, primárne založené na báze zeleniny, ryže a korenín, ktoré sú ušité na mieru jednotlivým typom človeka, takzvaným dóšam. Správna kombinácia jedál vás dokáže nadopovať obrovskou porciou energie, očistiť vás od škodlivých látok, uchrániť vás od mnohých zdravotných problémov a udržať vašu telesnú schránku mladú a fit.
Odporúčame: Rýchla cibuľová polievka pre tých, ktorí jej chuť ocenia
Zabudnite na mäso
Ájurvédska kuchyňa pozostáva najmä z korenenej varenej alebo dusenej zeleniny, varenej ryže a indického chleba, pripomínajúceho tvarom aj chuťou naše pšeničné placky. Niektorí odborníci tvrdia, že v tradičnej ájurvédskej kuchyni by ste mäso a ryby hľadali márne. Je výlučne vegetariánska. Možno vám na prvý pohľad znie jednotvárne, no vďaka jej pestrosti a intenzite vôní a chutí však sotva postrehnete, že vašim chuťovým pohárikom niečo chýba.
V ájurvédskom stravovaní je najdôležitejšie vedieť, kedy máte jesť aké kombinácie jedál počas dňa, aj počas ročných období s prihliadnutím na svoju dóšu. Je to pomerne zložitý a striktný režim, pozitívne účinky sú však nedozierne. Základom celej indickej kuchyne je varená ryža. Podľa možností by sa mala jesť každý deň. Má to svoje opodstatnenie – prečisťuje tráviaci trakt. Okrem toho je výživná, ľahko stráviteľná a je vhodnou prílohou k zeleninovým jedlám.
Dóša Kapha by sa však napríklad mala ryži vyhýbať, respektíve nepreháňať to s jej konzumáciou. Každá zo surovín má teda na jednotlivé dóše iné účinky. Zelenina je univerzálna. A v každom jedle sa rôzni. Dochucuje sa koreninami, najčastejšie kurkumou, koriandrom, karí a mätou.
Pozri aj: Vnútromaternicové teliesko: Najspoľahlivejší typ antikoncepcie?!
Koreniny – áno alebo nie?
Umením ajurvédskeho kuchára nie je pokrm ako taký uvariť, ale zostaviť správny pomer korenín. Väčšinou ide do každého jedla tých istých päť – šesť druhov korenín, vždy však v inom pomere a kombinácii. Základom je kurkuma a koriander a ostatné sa pridávajú, treba však vedieť aké a koľko. Typické indické, a teda aj ájurvédske jedlo, robia koreniny pridané v správnom čase varenia do jedla a v správnej kombinácii.
Nemôžu však koreniny vo veľkom množstve človeku uškodiť? Špecialisti na ajurvédsku kuchyňu tvrdia, že je to len mýtus. V Indii sa podávajú korenené jedlá aj malým deťom. Má to svoj význam aj zo zdravotného hľadiska, keďže v tamojšom teplom podnebí sa potraviny rýchlejšie kazia a koreniny majú aj antibakteriálnu a dezinfekčnú vlastnosť. Koreniny však nie sú vhodné pre všetky typy dóš. Napríklad dóša Pitta by mala s koreninami zaobchádzať opatrne.
Pozri aj: Červené znamienko či biely fľak na koži – ktoré kožné útvary môžu byť nebezpečné?
Zabudnite na mrazené jedlo
Ďalšou z podmienok ájurvédskeho stravovania je príprava pokrmov z výlučne čerstvých surovín. Žiadna mrazená zelenina! Jedlo nesmie stáť dlhšie ako dve hodiny, pretože inak stráca na výživovej hodnote. Je dôležité, ako sú jednotlivé ingredience skombinované na tanieri. Kuchár si musí dopredu premyslieť, ktoré kombinácie jedál môže použiť, aby spolu harmonizovali nielen chuťovo, ale aj z hľadiska ájurvédskej typológie.
Nemôže jedlá hocijako živelne kombinovať. Stať sa ájurvédskym kuchárom preto nie je jednoduché. Predchádza tomu dlhoročné štúdium a ešte dlhšia prax. Nečudo, že sa ájurvédska kuchyňa považuje v rámci indickej kuchyne za vyšší level.
