Keď sa hovorí o poruchách príjmu potravy, najčastejšie sa spomína anorexia alebo bulímia. Menej známa, no rovnako závažná diagnóza je ARFID - Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder (vyhýbavá alebo reštriktívna porucha príjmu potravy).
Ide o relatívne novú kategóriu, ktorá sa do oficiálnej diagnostiky dostala len v roku 2013, a preto sa o nej v spoločnosti ešte veľa nevie. Často sa zamieňa s detskou vyberavosťou alebo sa bagatelizuje ako rozmarné správanie. Pravdou však je, že ARFID je vážny problém s dopadmi na fyzické zdravie, psychickú pohodu aj sociálne vzťahy.
Čo ARFID v skutočnosti znamená
ARFID je porucha príjmu potravy, ktorá sa od ostatných odlišuje tým, že nie je motivovaná snahou schudnúť alebo zmeniť postavu. Problém spočíva v samotnom akte jedenia, v strachu alebo odmietaní konkrétnych jedál, v nadmernej senzorickej citlivosti či v nedostatku záujmu o jedlo. Typické črty preto sú ARFID:
- jedálniček obmedzený na veľmi malý počet potravín, ktoré považujeme za bezpečné
- vyhýbanie sa určitým chutiam, textúram, vôňam alebo farbám jedla
- intenzívny strach zo zvracania, dusenia alebo iných nepríjemných pocitov
- úplná absencia radosti z jedla, ktoré sa pre mnohých stáva zdrojom úzkosti namiesto pôžitku
Takéto obmedzenia môžu viesť k nedostatku živín, strate hmotnosti či oneskoreniu rastu u detí. Navyše, jedlo sa z praktickej aj spoločenskej súčasti života mení na niečo, čo treba kontrolovať a čo človeka izoluje od okolia.
Prečo to nie je len obyčajná vyberavosť
Je prirodzené, že deti v určitom veku odmietajú niektoré potraviny. Väčšina z nich však postupne rozšíri svoje chute a naučí sa prijímať širšiu škálu jedál. Pri ARFID však tento vývoj nenastáva.
Rozdiely medzi bežnou vyberavosťou a ARFID:
- Trvanie a intenzita: Kým bežná vyberavosť v jedle trvá mesiace, pri ARFID ide často o roky bez zlepšenia.
- Dôsledky na zdravie: U detí s ARFID sú časté deficity živín, problémy s rastom a oslabená imunita.
- Psychologický stres: Jedlo spôsobuje paniku, hanbu alebo konflikty s rodinou.
- Sociálna izolácia: Človek sa vyhýba rodinným obedom, školským jedálňam či pozvaniam do reštaurácie, pretože nevie nič z ponuky zjesť.
Príkladom môže byť dieťa, ktoré konzumuje len chlieb a cestoviny bez omáčky, alebo tínedžer, ktorý pravidelne odmieta spoločné obedy so spolužiakmi. Takéto správanie má ďalekosiahle dôsledky nielen pre zdravie, ale aj pre sociálnu integráciu.
Tri podoby ARFID
Odborníci rozlišujú tri základné formy ARFID, ktoré sa môžu aj kombinovať. Každý typ má odlišné mechanizmy, no spoločným znakom je výrazné obmedzenie jedálnička s reálnymi následkami.
1. Senzoricky podmienený typ
Človek odmieta jedlo kvôli jeho štruktúre, vzhľadu alebo vôni. Problém nie je rozmar, ale intenzívna senzorická citlivosť. Napríklad textúra mäsa, krémovej polievky alebo ovocia môže vyvolať odpor až na úrovni reflexu.
2. Typ vyvolaný strachom
Vzniká po negatívnej skúsenosti - napríklad dusenie, zvracanie alebo bolestivý zážitok spojený s jedlom. Odvtedy sa osoba vyhýba podobným potravinám a niekedy aj celým kategóriám jedál zo strachu, že sa situácia zopakuje.
3. Typ s nízkym záujmom o jedlo
Jedlo jednoducho nepriťahuje pozornosť. Ľudia s týmto typom cítia hlad slabšie, jedia málo a často zabúdajú na jedlo. Dôsledkom je podvýživa, aj keď nie sú prítomné úzkosti zo samotného jedenia.
Depositphotos
Prečo ARFID vzniká
Jedna jediná príčina neexistuje - ARFID je výsledkom kombinácie viacerých faktorov:
- Biologické predispozície: Vrodená citlivosť na chute, vône či štruktúry.
- Negatívne skúsenosti: Dusenie, silné vracanie, bolestivý zážitok, alergická reakcia.
- Psychologické faktory: Úzkosť, obsedantno-kompulzívne prvky alebo nadmerná potreba kontroly.
- Neurovývinové poruchy: Výskum ukazuje časté prepojenie s autizmom a ADHD.
- Sociálne prostredie: Tlak na jedenie, zosmiešňovanie, ale aj nedostatok podpory pri skúšaní nových jedál.
ARFID sa často objavuje v detstve, no bez pomoci môže pretrvávať do dospelosti a ovplyvniť celé fungovanie človeka.
Kto má vyššie riziko trpieť týmto ochorením
- deti s výraznou senzorickou citlivosťou
- osoby s diagnózou autizmu alebo ADHD
- jedinci s tráviacimi ťažkosťami alebo potravinovými alergiami
- ľudia, ktorí prežili traumatické skúsenosti spojené s jedlom
- chlapci a muži, u ktorých sa porucha diagnostikuje menej často, pretože spoločnosť spája problémy s príjmom potravy prevažne so ženami
Ako ARFID vyzerá v každodennom živote
Fyzické následky
- nedostatok vitamínov a minerálov
- úbytok hmotnosti alebo zastavenie rastu u detí
- chronická únava, slabšia imunita, problémy s trávením
- zhoršená kvalita pokožky, vlasov a zubov
Psychické a sociálne dôsledky
- každodenný stres spojený s jedlom
- vyhýbanie sa oslavám, návštevám či cestovaniu
- znížené sebavedomie, pocit hanby alebo izolácie
- konflikty s rodinou, ktorá môže situáciu nesprávne chápať
Poruchy, ktoré sa môžu zamieňať s ARFID
Poruchy, ktoré sa môžu na prvý pohľad podobať na ARFID, sú rozmanité a práve preto je správna diagnostika často veľmi náročná. Niektoré deti či dospelí, ktorí odmietajú určité jedlá, striktne sa vyhýbajú konkrétnym konzistenciám alebo si udržiavajú extrémne obmedzený jedálniček, vôbec nemusia trpieť ARFID, ale inou diagnózou so zdanlivo podobnými prejavmi.
Senzorická porucha spracovania podnetov
Častým príkladom je senzorická porucha spracovania podnetov, ktorá sa často vyskytuje pri poruchách autistického spektra - jedinec môže byť natoľko citlivý na textúry či vône, že odmieta jesť jedlá s drsnou konzistenciou alebo výraznou arómou, pričom primárnym problémom nie je úzkosť z jedla, ale senzorické preťaženie. Podobne sa môže zamieňať fóbia zo zadusenia alebo zvracania, ktorá patrí medzi špecifické úzkostné poruchy. V tomto prípade je vyhýbanie sa jedlu dôsledkom strachu z určitej telesnej reakcie a nie komplexnej poruchy príjmu potravy.
Generalizovaná úzkostná porucha alebo obsesívno-kompulzívna porucha
Ďalšou možnosťou je generalizovaná úzkostná porucha alebo obsesívno-kompulzívna porucha, kde jedlo nadobúda charakter spúšťača úzkosti alebo obsedantného správania, hoci nejde priamo o ARFID. V niektorých prípadoch môže byť príčinou aj organické ochorenie - gastrointestinálne problémy, reflux, potravinové alergie či intolerancie, ktoré spôsobujú nepríjemné pocity po konzumácii a následné vyhýbanie sa jedlu. To všetko ukazuje, že hranice medzi ARFID a inými stavmi nie sú vždy jasné.
Preto je podľa odborníkov nevyhnutné, aby diagnostika prebiehala v tíme skúsených špecialistov - lekárov, psychológov, výživových odborníkov a často aj terapeutov so skúsenosťou v oblasti senzorických porúch. Správne rozlíšenie príčiny problémov je totiž kľúčové pre výber vhodnej liečby. Zatiaľ čo pri ARFID je účinná kombinácia nutričnej podpory a psychoterapie zameranej na zvládanie úzkosti, pri organických príčinách je potrebná lekárska liečba a pri senzorickej hypersenzitivite špecifické postupy na postupné znižovanie citlivosti.
Bez odbornej pomoci môže byť ľahké ARFID buď prehliadnuť, alebo naopak diagnostikovať nesprávne, čo môže viesť k oneskoreniu účinnej pomoci a zbytočnému utrpeniu dieťaťa či dospelého.
Depositphotos
Diagnostické kritériá pre ARFID
Diagnostické kritériá pre ARFID sú pomerne presne vymedzené v DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, 5. vydanie), ktorý túto poruchu zaradil do kategórie porúch príjmu potravy až v roku 2013. Ide teda o relatívne novú diagnózu, a aj preto je v praxi často nerozpoznaná alebo nesprávne interpretovaná.
Podľa DSM-5 sa ARFID diagnostikuje vtedy, keď je príjem potravy obmedzený do takej miery, že to vedie k závažným dôsledkom - či už na telesné zdravie, rast a vývoj, alebo na sociálne a psychické fungovanie človeka. Kľúčovým diagnostickým znakom je, že toto obmedzovanie nie je motivované túžbou schudnúť, obavou z priberania či skresleným vnímaním vlastného tela, čo odlišuje ARFID od klasických porúch ako je mentálna anorexia alebo bulímia.
DSM-5 popisuje niekoľko typických prejavov, ktoré musia byť prítomné, aby sa uvažovalo o tejto diagnóze:
- Výrazný úbytok hmotnosti alebo neprospievanie v raste: U detí a dospievajúcich sa sleduje odchýlka od rastovej krivky, u dospelých zreteľný úbytok na váhe bez inej zjavnej príčiny.
- Nedostatok živín: Napríklad deficit železa, vitamínov alebo iných dôležitých mikroživín, ktorý je dôsledkom jednostrannej alebo minimálnej stravy.
- Závislosť od enterálnej výživy alebo výživových doplnkov: Niektorí ľudia s ARFID musia dopĺňať živiny prostredníctvom špeciálnych prípravkov, pretože bežné jedlo ich potreby nepokryje.
- Výrazné narušenie psychosociálneho fungovania: Človek sa vyhýba spoločným aktivitám, kde sa podáva jedlo, zažíva stres či úzkosť pri spoločnom stravovaní, alebo jeho obmedzený jedálniček zásadne ovplyvňuje každodenný život.
Zároveň DSM-5 zdôrazňuje, že tieto prejavy nie sú vysvetliteľné inou poruchou alebo ochorením - napríklad potravinovou alergiou, celiakiou či ochorením tráviaceho traktu. Rovnako nesmú byť dôsledkom nedostatku potravín alebo kultúrnych zvyklostí. Dôležité je vylúčiť aj iné psychické poruchy, ktoré môžu obmedzovať stravovanie, ako sú špecifické fóbie, posttraumatická stresová porucha alebo depresia.
Odborníci zdôrazňujú, že k diagnostike ARFID nepostačuje len samotný obmedzený jedálniček. Mnohé deti či dospelí jedia jednostranne, no nemajú vážne zdravotné dôsledky. Rozhodujúce je práve to, či takéto stravovanie vedie k merateľným negatívnym následkom. Preto je proces diagnostiky komplexný a zahŕňa lekárske vyšetrenia (krvné testy, sledovanie rastu, hodnotenie výživového stavu), psychologické rozhovory a niekedy aj využitie špeciálnych dotazníkov, ako je napríklad NIAS (Nine-Item ARFID Screen).
Správna diagnostika je zásadná nielen preto, aby sa ARFID odlíšil od iných porúch, ale aj preto, že od nej závisí výber vhodnej liečby. Ak sa porucha nesprávne interpretuje ako obyčajná detská vyberavosť alebo akási lenivosť pri jedle, dieťa či dospelý môžu prísť o potrebnú odbornú podporu. Včasné rozpoznanie ARFID preto predstavuje prvý a kľúčový krok k zlepšeniu kvality života, fyzického zdravia a psychickej pohody.
Prečo je dôležité hľadať pomoc včas
ARFID neznamená len iné stravovacie návyky. Ak sa nerieši, môže viesť k vážnym komplikáciám. Včasná pomoc má zásadný význam:
- znižuje riziko vážnej podvýživy a zdravotných problémov
- uľahčuje prácu s úzkosťami spojenými s jedlom
- zabraňuje sociálnej izolácii
- u detí zvyšuje šancu, že sa jedálniček prirodzene rozšíri
Možnosti podpory
- Terapia: Najmä kognitívno-behaviorálna alebo špecializovaná terapia zameraná na prácu s úzkosťou a senzorikou.
- Nutričné poradenstvo: Dohľad nad dopĺňaním chýbajúcich živín a prevencia zdravotných následkov.
- Multidisciplinárny prístup: Spolupráca lekárov, psychológov, výživových odborníkov a v prípade detí aj rodiny.
- Podpora okolia: Rešpektujúca, bez zosmiešňovania a s dôrazom na malé, postupné kroky. Takisto postupné vystavovanie novým potravinám v bezpečnom prostredí a bez tlaku.
ARFID nie je rozmar ani obyčajná vyberavosť ako sa môže na prvý pohľad zdať. Je to reálna a vážna porucha, ktorá zasahuje zdravie, psychiku aj spoločenský život. Dobrou správou je, že s odbornou pomocou a citlivým prístupom sa dá zvládnuť a život človeka sa môže výrazne zlepšiť. Najdôležitejšie je nezľahčovať problém, hľadať odbornú podporu a vytvárať prostredie, v ktorom je jedlo postupne znovu bezpečnou a prirodzenou súčasťou života.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
