Počas letného obdobia sa pleseň v našich domácnostiach zväčša ukrývala, vo vlhkej zime sa však dokáže naplno prejaviť. Jej jasným príznakom sú zarosené okná, mokré steny a čierne škvrny zjavujúce sa zväčša v kútoch. Pleseň sa nevyhne žiadnej miestnosti nášho bytu, či domu. Zasiahne rovnako spálňu, ako kuchyňu, či kúpeľňu. Ak vás trápi pleseň je na čase s ňou dôkladne zatočiť. Pripravte sa ale na to, že to môže byť beh na dlhú trať.
Na koho zvaliť vinu? Za plesňovými mapami na vašich stenách stojí v prvom rade vlhkosť. Tá je vo vykurovacom období priam na výslní. V kombinácií so zlým vetraním, pritesnými oknami a zanedbanou starostlivosťou sú tu skvelé podmienky na rozmnožovanie plesne. Ak už sa raz začne vytvárať, pripravte sa na jej časté návraty. Šmahom zázračného prútika sa plesni nezbavíte, bude to chcieť dômyselný plán.
Odporúčame prečítať: Máte v šatníku poriadok?
Protiplesňové prostriedky síce na okamih pomôžu, ale pleseň sa aj tak časom vráti. Pokiaľ neodstránite jej prvotnú príčinu. Prv než sa vrhnete do veľkých investícii skúste zmeniť jednoduché veci vo vašom bežnom fungovaní.
Častejšie vetrajte. Aj v chladných mrazivých dňoch Hneď zrána otvorte okná dokorán, dôležité je rýchle a intenzívne vetranie, ktoré by ste mali zopakovať aj viackrát za deň. Iba tak znížite vlhkosť vzduchu vo vašej domácnosti. V prípade veľmi nízkych vonkajších teplôt stačí vetrať iba niekoľko minút. Čerstvý vzduch by ste však k sebe domov mali púšťať každý deň.
Odporúčame prečítať: Ako ušetriť peniaze za kúrenie
Okrem vetrania sa pokúste zbaviť aj všetkej pary, ktorá za tvorbou plesní stojí taktiež. Obzvlášť rizikovým miestom je kúpeľňa, siahodlhé sprchovanie, alebo horúci kúpeľ. Ideálnym riešením je zabezpečiť si do tejto miestnosti vetranie, tzv. odťahový ventilátor, väčšina z nich už má v sebe zabudovaný snímač. Odťahovanie pary von z kúpeľne zabezpečí vtedy, keď para presiahne povolené množstvo.
V kuchyni na to využívajte digestor. Para z jedál, ktoré varíte dlhšie na sporáku zvyšuje vlhkosť nielen v kuchyni, ale postupne aj v ďalších miestnostiach vášho bytu. Obzvlášť ak máte napríklad kuchyňu prepojenú s obývačkou.
Čo z bežných činností v domácnosti najviac zvyšuje vlhkosť v byte? Jednoznačne sprchovanie a kúpanie, z ktorých môže vzniknúť až 1700 gramov za hodinu. Na vlhkosti pridáva určite aj varenie a sušenie prádla (okolo 500 g), hodina pečenia vytvorí okolo 600 gramov a taká umývačka riadu za jedno umytie okolo 200 gramov. Celkovo by ste sa mali snažiť, aby vlhkosť nepresiahla 60%.
Prúdenie vzduchu v byte zabezpečíte nielen častým vetraním, ale aj drobnosťami ako trebárs odsunutý nábytok od stien. Všetko vo vašom byte by malo slobodne dýchať, vzduch musí cirkulovať.
Ak nič nepomáha, zaobstarajte si elektronické odvlhčovače, ktoré by mali odsať nadbytočnú vlhkosť. Niekedy postačí naopak len vyhriatie stien – použite na to infračervené žiariče, prípadne zvýšenie teploty v byte – ideálne na 20°C.
Ako postupovať pri odstraňovaní plesne?
Na všetky miesta, ktoré napadla pleseň nastriekajte likvidátor plesní, obvykle by mali pôsobiť 24 hodín, až potom môžete začať miesto jej výskytu čistiť tak, aby ste si boli istí, že sa už ďalej šíriť nebude. „Mŕtve“ plesne dôkladne poumývajte, vyčistite celý povrch stien, kde sa plesne nachádzali. Ak tam ostali ešte nejaké zbytky plesní, stenu môžete aj vybieliť. Následne by na rad malo prísť vysušenie stien (pokojne aj spomínaným infražiaričom). Aby ste zamedzili vzniku plesní aj do budúcna, natrite ďalší deň steny protiplesňovým náterom, ešte pred ním môžete naniesť aj vrstvu penetrácie, ktorá zároveň pripraví steny na maľovanie.
Z dlhodobého hľadiska ale určite nezabúdajte dodržiavať zásadné „protiplesňové“ návyky.
Odporúčame prečítať: Aké bylinky si vypestovať v byte počas zimy?
www.thinkstockphotos.com
