Čepčenie nevesty sme už zažili asi všetci – či už na vlastnej svadbe alebo ako svadobní hostia. Tento tradičný akt snímania vienka ako symbolu dievčaťa a zakladania čepca ako symbolu ženy pretrváva dodnes a mnohé nevesty si bez neho svoj vstup do manželstva jednoducho nevedia predstaviť. Plánujete aj vy zakomponovať čepčenie do svojej svadby, ale chceli by ste predtým vedieť všetko od A do Z o tomto rituále? Tak potom čítajte ďalej!
„Nevestička, dáš si vienok sňať alebo hlávku sťať?“
Dá sa povedať, že čepčenie nevesty je považované za vrchol svadobnej hostiny a koná sa o polnoci. Znamená, v tej najtradičnejšej podobe, prechod ženy zo slobodného stavu do stavu manželského. To všetko za sprievodu charakteristikých svadobných piesní. Tento akt sprevádzajú aj rituály, ako prísaha na varešku a nožík či odobierka od rodičov alebo kamarátok, ako aj takzvaný redový tanec, čiže tanec nevesty so svadobčanmi.
Svadobčania za tanec s mladuchou zvyčajne platia. Bodku za tancom, takzvanou vykrúcankou, robí ženích únosom nevesty.
Neprehliadni: Folklórny motív: Trendová záležitosť alebo návrat ku koreňom?
Svadobné šaty alebo tradičný kroj?
Čepčenie môžu mladomanželia absolvovať buď v svadobných šatách alebo tradičných krojoch. Samozrejme, až v druhom prípade dostane táto ľudová zvyklosť ten pravý šmrnc, ideálne so živou ľudovou hudbou. A hoci reč je prioritne o čepčení nevesty, nesmieme zabudnúť ani na ženícha. U toho je zase symbolom slobodného stavu pierko a prechod na ženatý stav u neho symbolizuje klobúk alebo širák. Mnohé nevesty, ak aj odmietnu na svojej svadbe iné zvyky a tradície, čepčenie si väčšinou nenechajú ujsť.
V dávnych dobách, keď tradičná slovenská svadba trvala až tri dni, akt čepčenia prichádzal na rad na úplnom konci, teda na tretí deň, a to v dome ženícha. Tento akt vtedy nesprevádzalo len spievanie, ale aj tanec, rôzne magické rituály a úkony. Narozdiel od dnešnej doby, kedysi sa aktom čepčenia a teda svadbou ako takou radikálne menil život ženy, preto šlo o mimoriadne dojímavú a emotívnu časť svadby. Slzy tak naozaj neboli ničím výnimočným.
Čepčenie bolo kedysi výhradne ženskou záležitosťou a muži na ňom neboli vôbec prítomní. Po sňatí vienka dochádzalo k aj dnes populárnemu zvyku – hádzaniu kytice.
Pozri aj: Budem sa vydávať!
V dávnejších časoch sa čepčeniu hovorilo aj čapčenie alebo zavíjanie. Vienok, veniec, závoj alebo parta – to boli a sú symboly, ktoré sa neveste snímajú z hlavy, čím sa vzdáva slobodného života a sľubuje vernosť a oddanosť svojmu manželovi. Čepčenie nevesty je jednou z mála tradícií, ktoré ešte nevymreli a všetko nasvedčuje tomu, že tak skoro ani nevymrú. Ak si ani vy neodopriete tradíciu čepčenia, sebe aj svadobným hosťom pripravíte akt, ktorým sa všetci na chvíľku prenesiete do čias našich praprarodičov a vnesiete tak do samotnej svadby čaro tradična, autentičnosti, krásy a jedinečnej atmosféry.