Bolo to síce už dávnejšie, no ťahám spomienky z úzadia mojej pamäte, čo sme sa vo dvojici (mamina a ja) vybrali na našu doposiaľ najťažšiu túru vo Vysokých Tatrách. Vlastne...hm... ani to nemám tak v úzadí pamäte, lebo, však kto už by si nepamätal túru s jednou z najťažších pasáží vo svojom živote?
Najdôležitejšie bolo, aby sme túru začali čo najskoršie ako sa len dalo. Preto sme z domu odchádzali už krátko po tretej ráno na vlak, aby sme vyštartovali zo Štrbského Plesa už po piatej hodine. Na Štrbskom plese sme sa po asfaltovej ceste dostali do športového areálu, odkiaľ už vedie mierne stúpajúci chodník do Mlynickej doliny. Celou dolinou prechádza žltá turistická značka. Prvá časť doliny je zaujímavá pre začínajúcich turistov. Prečo sa do nej oplatí ísť a čo môžete vidieť si môžete prečítať tu: Turistika po Slovensku: Mlynická dolina - Vodopád Skok a Pleso nad Skokom
...tak už viete čo vás čaká a neminie v prvej polovici Mlynickej doliny. Zdolaním skalného prahu isteného reťazami popri vodopáde sme sa teda dostali k Plesu nad Skokom. Z tohto miesta sa nám už otvárala skutočne nádherná scenéria Mlynickej doliny.
Ako postupne pokračujeme, sme obklopené z oboch strán hradbami vrchov a míňame Nižné a Vyšné Kozie plesá. Asi 200 me od chodníka sa najbližšie nachádza Nižné Kozie pleso. Toto pleso je situované v strednej časti Mlynickej doliny a je najväčším, a zároveň najnižšie položeným spomedzi Kozích plies. Leží v nadmorskej výške 1942 m.n.m. a je obklopené mohutnými štítmi s pekelnými menami, ako Satan či Diablovina.
Keďže k plesu priamo chodník nevedie, prístup k nemu je pre bežných turistov zakázaný, podľa všeobecných pravidiel správania sa v horách. Ak však k nemu chcete ísť, môžete tak urobiť v sprievode horského vodcu, ktorých je podľa mňa naozaj dosť a nie je problém si ktoréhokoľvek objednať.
Ako postupujeme ďalej, Mlynická dolina v sebe ukrýva aj jednu spomienku na smutnú udalosť, kedy sa v roku 1979 rozbehla záchranná akcia smerom do Mlynickej doliny k Capiemu plesu, kde sa nachádzala zranená turistka. Na pomoc vyšla šesťčlenná záchranná skupina aj s posádkou na vrtuľníku. Všetko prebiehalo bez problémov až dovtedy, keď sa ozval z týchto miest v doline vo výške 1 953 m n. m. výbuch a bol viditeľný vychádzajúci dym. Pád vrtuľníka si vyžiadal 7 obetí, pričom šiesti zahynuli na mieste. Dnes túto tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka...
Po prevýšení necelých 100 m sa dostaneme, pre mňa k jednému z najkrajších plies v Tatrách, a to k Capiemu plesu. Capie pleso je svojim pôvodom radené k ľadovcovým jazerám v Mlynickej doline. Má rozlohu 3,0595 ha, je dlhé 246 m a široké 175 m. Dosahuje maximálnu hĺbku 17,5 m a leží v nadmorskej výške 2075,3 m. Okolie plesa je celé kamenisté, a tu turistický chodník už pomaly ale isto končí, pretože Mlynická dolina sa uzatvára.
Pre turistov pleso opäť ponúka krásnu priezračne čistú vodu s malou kamennou žabkou uprostred. Kamenná žaba je klam, ktorý vďaka šikovne poukladaným skalám vytvára dojem žaby len vtedy, keď k plesu prídete. Akonáhle sa však rozhodnete pokračovať žltou turistickou značkou ďalej, kamenná žabka sa stráca.
Okolie Capieho plesa vytvárajú na východe úchvatné steny južného hrebeňa Štrbského štítu. Na severe sa o trošku vyššie ešte nachádza v kotline Okrúhle pleso (ktoré uvidíte na fotkách v ďalšom článku), za ktorým stúpa už len hrebeň oddeľujúci Mlynickú dolinu od Hlinskej doliny. Na západe stúpa v niekoľkých stupňoch stena Furkotského štítu a severne od nej sa ukazuje turistom Hrubý vrch (Triumetal).
