Šošovica jedlá, latinsky Lens culinaris, patrí k najrozšírenejším a často pestovaným plodinám, respektíve úžitkovým rastlinám. Jej pôvod možno hľadať v Indii, no dnes patrí medzi jej popredných pestovateľov nielen táto krajina, ale aj Turecko, Kanada, USA, Čína či Austrália.
Pestovaná je teda v rôznych kútoch sveta, pričom v mnohých svetových kuchyniach predstavuje významnú potravinu. Ide o bôbovitú rastlinu, ktorej plodom je struk ukrývajúci jedlé semená. Tie môžu mať podľa konkrétneho druhu, respektíve odrody, rôznu veľkosť aj farbu. Na konkrétne druhy šošovice, ktoré možno pridať do jedálnička, sa však už pozrieme v nasledujúcom článku. Ktorá šošovica čo ponúka a ako zvládnuť jej prípravu?
Odporúčame: TOP bylinky pre zdravé dýchacie cesty: Tieto si dopestuješ i doma!
Klasická hnedá či zelená šošovica
Zelená či hnedá – nech použijeme akékoľvek označenie, reč je pravdepodobne o najpoužívanejšom druhu šošovice, minimálne teda v našich končinách. Ide o šošovicu s väčšími semenami hnedasto zelenkavej farby. Táto strukovina je plná bielkovín, zložených sacharidov, železa, vápnika aj viacerých vitamínov skupiny B.
Túto strukovinu sa spravidla odporúča namáčať len pár hodín (cca 2 – 5 hodín), no nie je to nevyhnutne potrebné. Namočené semená potrebujú asi 20 až 30 minút varenia. Tento druh šošovice si aj po uvarení dobre drží tvar. Hnedá šošovica je vhodná na prípravu mliečnych aj zeleninových polievok, kyslých prívarkov, ale aj nátierok či karbonátok. Možno ju tiež pridať do zeleninového šalátu či rizota.
Pozri aj: Najlepšie cuketové recepty: Jednoduchá rýchla príprava a nebíčko v ústach
Červená šošovica
V slovenskej kuchyni je čoraz obľúbenejšia a častejšie používaná i červená šošovica. Táto šošovica je lúpaná a v obchodoch ju nájdeme polenú alebo s celými semenami. Samotné semená sú charakteristické skôr sýto oranžovou farbou. Šošovica je zbavená hnedočervenej šupky, vďaka čomu je i veľmi ľahko stráviteľná. Ak vám strukoviny zvyknú po konzumácii robiť ťažkosti, napríklad vás nadúvajú, skúste práve červenú šošovicu. Tento druh šošovice nenamáčame.
Pri varení zmäkne zvyčajne už za desať minút, pri dlhšom varení sa rozvára a mení na kašu. Chuť je jemnejšia a trochu sladkastá. I táto šošovica vám doplní veľké množstvo bielkovín, taktiež vlákniny, železa, zinku či selénu. Červenú šošovicu je možné vo forme kaše podávať ako prílohu, taktiež sa z nej dá pripraviť chutná krémová polievka. Rovnako je vhodná na prípravu indických omáčok, nátierok alebo placiek a fašírok.
Žltá šošovica
Červenej šošovici je veľmi podobná i šošovica žltá. Aj semená žltej šošovice sú drobnejšie a lúpané, nájdeme ich polené alebo celé. Majú rovnako jemnejšiu a trochu sladkastú chuť a krátku dobu prípravy (do 10 minút). Ani túto strukovinu nie je potrebné namáčať. Podobný je i obsah bielkovín, a to cez 25 g proteínov na stogramovú porciu strukoviny. Taktiež vás poteší jej ľahká stráviteľnosť a vysoký obsah viacerých minerálnych látok a stopových prvkov.
Táto šošovica, podobne ako iné druhy, človeka dobre zasýti na dlhší čas, preto je vítaná v jedálničku aj pri redukcii váhy. Žltá šošovica je tradičnou súčasťou indickej kuchyne. Využíva sa napríklad pri príprave pokrmov dhal a karí. Vo forme kaše možno túto šošovicu podávať ako prílohu, taktiež je skvelá na prípravu výživných nátierok.
Pozri aj: Vieš, čo nejesť pred spaním? Na tieto potraviny radšej zabudni!
Beluga
O niečo menej známa je v našich končinách čierna šošovica. Je však dobre dostupná vo väčších supermarketoch, predajniach so zdravou výživou aj na internete. Často je prezývaná beluga. Tento druh šošovice rozhodne každého zaujme svojou čiernou farbou a lesklým povrchom. Semená tejto šošovice sú nelúpané, skôr drobnejšie a oválne, pomerne pevné a hutné aj po uvarení, príliš sa nerozvárajú.
Doba varenia je spravidla 20 až 30 minút, namáčanie nie je potrebné, stačí ju pred použitím prepláchnuť. Pokiaľ chcete dobu varenia skrátiť, namočte semená na dve hodiny. Ich chuť mnohí prirovnávajú chuti orechov či gaštanov. Tento ušľachtilý druh šošovice je veľmi výživný. Telu rovnako poskytuje veľa bielkovín, vlákniny, zinku, selénu i ďalších živín. Čierna šošovica je vhodná do polievok, plniek aj omáčok, rizota aj teplých šalátov. Dá sa tiež podávať ako príloha, skvelo sa hodí k rybám, hydine aj koreňovej zelenine.
Šošovica du Puy
Ako poslednú spomenieme ešte tmavozelenú drobnozrnnú šošovicu, inak známu aj ako šošovica du Puy (tiež la Puy či zelená francúzska šošovica). Tento druh šošovice sa líši od tej klasickej tým, že semená sú menšie, majú tmavšiu farbu a zvyčajne bývajú tak trochu škvrnité. Po uvarení sú semená skôr hnedé, dobre si držia tvar a sú pevné. Doba varenia je dlhšia, asi 30 až 45 minút.
Namáčanie opäť nie je potrebné. Táto šošovica je charakteristická výraznou a trochu korenistou chuťou. Okrem bielkovín ukrýva veľa vlákniny, vápnika, železa, fosforu či kyseliny listovej. Tmavozelená drobnozrnná šošovica je vhodná na prípravu vegetariánskeho burgeru, zeleninových polievok aj na klíčenie. Uvarenými či naklíčenými semenami možno obohatiť čerstvé zeleninové šaláty.
Pozri aj: Ako podporiť krvotvorbu? Zisti, čo je dôležité pre naše krvinky!
