Viera, tradície a zvyky na Štedrý deň boli kedysi naozaj silné a boli neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Dnes sa namiesto príjemne strávených sviatkov väčšina ľudí pred Vianocami zadlžuje. Hmotné dary vytlačili tradície, láskavosť a namiesto zaslúženého pokoja myslíme na úvery a stres.
Ktoré tradície by mali ostať zachované? Prečo ich vlastne dodržiavať? Preneste sa spolu s nami do starého vianočného obdobia a pripomeňme si spoločne zvyky, ktoré robili tento deň naozaj kúzelným. Naši predkovia verili, že tento decembrový deň je magický, a preto všetky zvyky a povery brali naozaj vážne.
V deň narodenia Ježiša zavŕšili gréckokatolíci 40-dňový pôst (zvaný Filipovka), ktorý končil s východom prvej hviezdy. Ľudia sa snažili byť slušní, dobrí a vyhýbali sa hádkam, pretože práve 24. december bol rozhodujúci deň v roku. Tak, ako na Štedrý deň, tak po celý rok.
Povery, ktorým sa verilo
Náročnosť Štedrého dňa by sa v podstate dala porovnať s našimi Vianocami. Celá rodina musela vstávať skoro ráno, aby stihli dokončiť prípravy na večer. Aj napriek tomu, že večera bola skromná a domácnosť uprataná, bolo potrebné pripraviť veci na večerné „magické rituály".
Na Vianoce nesmela vkročiť do domu cudzia žena, nesmelo sa nič požičiavať ani vešať bielizeň, pretože to so sebou mohlo priniesť nešťastie. Väčšina zvykov, ktoré sa v tento večer praktizovali, súvisela so zdravím a prosperitou rodiny. Preto, ak si niekto pred večerou kýchol, znamenalo to, že bude mať dlhý život. Gazdiná, ktorá mala sliepky k nim nesmela počas večere ísť, aby nevstávali od nevysedených vajec. Po večeri sa sliepkam vyhadzovali kúsky pečiva, aby znášali naozaj kvalitné vajcia.
Prestrieť tanier naviac – symbol milosrdenstva a spolupatričnosti
Jedným z najstarších zvykov, ktorý sa zachoval, je prestrieť o jeden tanier naviac. Tento zvyk má svoj korene v symbolike preukázania milosrdenstva a láskavosti k neznámym hosťom, ktorí by sa mohli počas štedrej večere objaviť. Tento zvyk tiež odkazuje na spomienku na zosnulých príbuzných, preto niektorí stále pripravujú tanier aj pre nich. Mnohí si tiež zvyk spájajú s príchodom duchov, ktorí by mali byť privítaní a poctení. Dodržiavanie tohto zvykov nám tiež pripomína, že Vianoce nie sú len o nás, ale aj o pomoci druhým.
Orechy na Štedrý večer – predpovede osudu a symboly hojnosti
Na škrupinky vlašských orechov sa prilepili sviečky a poslali sa po vode v umývadle či v lavóre. Komu plávala loďka ďaleko, mal odísť do cudziny. Majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri okraji nádoby, mal zostať blízko domova. Komu loďka nabrala vodu a potopila sa, ten mal zomrieť. Následne najstarší člen rodiny rozhádzal celé orechy do každého kúta v dome, aby rodine zabezpečil hojnosť.
Podľa iných povier, orechy na vianočnom stole symbolizujú múdrosť našich predkov. Ich hádzanie do kúta malo pôvodne predstavovať akúsi formu spomienky na zosnulých. Časom sa ale prešlo na hádzanie orechov kvôli zabezpečeniu prosperity a hojnosti, ale aj kvôli zdraviu. Pri hádzaní sa nesmelo zabudnúť na odriekanie „čarovnej formulky".
Dnes sa pri štedrej večeri vlašské orechy „drvia" – ak je orech zdravý, bude celá rodina po celý rok zdravá. Ak je orech zhnitý, značí to chorobu.
FreepikPredpoveď osudu s jablkom
Po večeri, keď všetci sediaci pri stole zdieľali spoločný moment, sa rozkrojilo jablko. Tvar jadrovníka mal predpovedať, aký rok čaká rodinu. Ak mal jadrovník tvar hviezdy, očakávalo sa šťastie a majetok. Ak bol tvar kríža, symbolizoval choroby a smútok. Zaujímavé bolo aj predpovedanie budúcnosti pomocou orechov, kde sa za určitých podmienok predpovedal osud jednotlivca v ďalšom roku.
Jablko sa v mnohých domácnostiach rozkrajovalo na viacero častí, podľa počtu členov rodiny. Každý zjedol jednu časť a tým sa spojil s ostatnými členmi rodiny v symbolickom zjednotení. V iných rodinách sa jablko krájalo na kúsky, pričom každý kúsok bol považovaný za jeden mesiac roka. Zvyk z rozkrojeného jablka sa tak stal symbolom zdravia, šťastia, ale aj nešťastia podľa toho, aký tvar jadrovník mal. Tento zvyk má hlbokú symboliku, ktorú si stále zachovávame.
Krížik medom – symbol zdravia a požehnania
Tradičné kreslenie krížika medom na čelo detí, ktoré by mali byť požehnané a zdravé, sa často spája s vierou v ochranu pred zlými duchmi. Tento zvyk sa stále praktizuje v mnohých domácnostiach a dodáva Štedrému dňu rituálny charakter, ktorý pripomína ochranu zdravia a pohody rodiny počas celého roka. Krížik medom symbolizuje nielen ochranu pred chorobami, ale aj požehnanie a nádej do budúcnosti. Tento zvyk sa neviaže len na deti, ale aj na dospelých, ktorí veria v jeho účinnosť.
Okrem kreslenia krížika medom sa rodiny zvyčajne modlia za šťastie a zdravie všetkých členov. Tento rituál sa vykonáva v tichosti a pokoji, čo umocňuje atmosféru celého Štedrého večera. V niektorých rodinách sa tiež verí, že tento symbol ochráni domácnosť pred nešťastím a zlými silami. Krížik medom sa stal súčasťou Vianoc, ktorá spojuje duchovnú zložku sviatkov so symbolikou ochrany a pokoja.
Sviečka na stole – svetlo nádeje
Sviečka na stole počas štedrej večere symbolizovala svetlo nádeje a duchovného pokoja, ktorý bol počas tejto noci v rodinách prítomný. V niektorých domácnostiach sa sviečky zapaľovali tesne pred večerou, keď sa rozsvietila prvá hviezda. V niektorých prípadoch sa používali aj pri všetkých miestnostiach, čím sa domácnosť naplnila teplom, svetlom a harmóniou. Svetlo sviečky mal byť aj symbolom príchodu Krista do sveta, ktorý priniesol svetlo do tmavých dní.
Okrem svetla na stole sa rodiny modlili a spoločne si želali šťastie a zdravie. Požehnanie spojené so zapálenou sviečkou bolo považované za nástroj ochrany. Tieto svetlá symbolizovali aj nádej do budúcnosti a zjednocovali rodinu pri spoločnom stole. Sviečky sa tiež používali na symboliku pohody, pokoja a prírody, čo robilo z tohto rituálu nezabudnuteľný zážitok.
Niečo pre slobodné dievčatá
Tradície neminuli ani slobodné dievčatá, ktoré na základe zvykov mali poznať svoju budúcnosť a zisťovali vlastnosti svojho nastávajúceho. Liali do vody rozžeravené olovo a podľa tvaru, ktorý sa vo vode vytvoril, predpovedali budúcnosť. Dievčatá, ktoré sa chceli vydávať, hádzali topánku za hlavu. Keď dopadla špičkou ku dverám, dievča do roka odišlo z domu.
Pokiaľ si aj tak neboli isté či sa čoskoro vydajú, zverili svoj osud zvieratám. Odkiaľ pes v noci zaštekal, odtiaľ malo dievča čakať na svojho budúceho ženícha. Pokiaľ nablízku žiaden nebol, stačilo, ak zatriaslo kríkom a z tej strany, z ktorej niečo škriekalo, bol jej budúci milovaný. Dievčatá tiež mohli do izby priniesť párny počet polienok na kúrenie, aby do roka žili v páre aj ony a aby sa nevydali za vdovca.
FreepikZákazy na Vianoce, ktoré mali chrániť rodinu
V mnohých rodinách sa zachovávali prísne zákazy na Štedrý deň. Napríklad, nesmelo sa zametať, aby sa nevyhnali duše mŕtvych, a zakázané bolo aj pradenie a tkanie, aby sa predchádzalo nešťastiu. Tieto zvyky boli spojené so snahou udržať harmóniu, šťastie a ochranu pred zlými silami, ktoré by mohli ohroziť domácnosť. Okrem toho sa tiež verilo, že takýmto spôsobom sa odstránili negatívne energie z domu, ktoré by mohli priniesť nešťastie.
Na Štedrý deň sa tiež zakazovalo vykonávať činnosti, ktoré by mohli privolať smolu. Napríklad, práve v tento deň sa neodporúčalo umývať vlasy, pretože to malo priniesť nešťastie a zlé zdravie. Tieto zvykoslovia nás dnes môžu pobaviť, ale pre našich predkov mali hlboký význam a zmysel. Tieto obmedzenia vytvárali dojem, že v tento deň je potrebné byť v harmónii s okolím a vesmírom.
Tradície vs. moderné Vianoce
Vianoce, ktoré sa kedysi oslavovali v pokore a so silnými tradičnými zvykmi, dnes prešli výraznou transformáciou. Tradičné Vianoce boli o spoločných chvíľach strávených pri rodinnom stole, kde sa dodržiavali starostlivo prenášané zvyky, ako prestrieť o jeden tanier naviac, rozkrojiť jablko na predpovedanie budúcnosti alebo zapáliť sviečku na ochranu domova. Všetky tieto rituály vychádzali z viery, že Vianoce sú obdobím harmónie, pokoja a posvätnosti.
Moderné Vianoce sa však čoraz viac zameriavajú na materiálnu stránku sviatkov. Nakupovanie darčekov, luxusné večierky a dekoračné trendy prebrali primát nad tradičnými zvykmi. Dnešná doba prináša rýchlosť a komercializáciu, kedy sa čoraz viac ľudí necháva pohltiť konzumným stresom – nákupmi na poslednú chvíľu, vianočnými výpredajmi a perfektným vzhľadom sviatkov na sociálnych sieťach. Tradičné chvíle pokoja a zdieľania sa často strácajú v tempe dnešného života.
Napriek tomu, mnoho ľudí dnes stále cíti potrebu sa vrátiť k týmto tradičným hodnotám. Rituály ako pečenie medovníkov s deťmi, rozprávanie príbehov o minulých Vianociach alebo prestrenie taniera pre náhodného hosťa sú spôsobmi, ako si pripomenúť pravý zmysel Vianoc. Tieto jednoduché, ale silné symboly spájajúce rodiny nás môžu viesť k tomu, aby sme aj v modernej dobe nezabúdali na dôležité hodnoty, ktoré robili Vianoce výnimočnými pred rokmi.
Vianoce sa menia, symbolika zostáva
Vianoce, aj keď sa v priebehu rokov zmenili, si stále zachovávajú svoju hlbokú symboliku. Tradičné zvyky a rituály, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, nás spájajú a pripomínajú, že skutočné Vianoce nie sú o materiálnych daroch, ale o rodine, láske a pokoji. Aj keď sú dnes Vianoce často preplnené konzumerizmom a stresom z nákupov, práve tieto staré zvyky nám dávajú príležitosť na chvíľu sa zastaviť a spojiť sa so svojimi blízkymi v autentickejšom, tichšom a hodnotnejšom prostredí.
Zachovanie týchto tradícií môže byť cestou k tomu, aby sme opäť prežili Vianoce tak, ako ich vnímali naši predkovia – nie len ako sviatok, ale ako čas na obnovu vzťahov, zamyslenie sa nad tým, čo je v živote dôležité, a prežívanie chvíľ pokoja. Prestrenie taniera naviac, rozkrojenie jablka alebo zapálenie sviečky na stole nás vedú k tomu, aby sme sa zamerali na to, čo naozaj robí Vianoce výnimočnými – súdržnosť, úctu a lásku, ktoré by sme mali uchovávať po celý rok.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
Aktualizovaný článok: 07.12.2025
21 komentárov
Mária Maxianová
22.12.2021 19:20škoda, že sa čaro Vianoc vytráca a stávajú sa konzumnými
Dušan Varga
01.12.2018 19:57Váš článok mi pripomenul Vianočné sviatky strávené s mojimi starými rodičmi. Mali neopísateľné čaro. Dnešné sviatky sú už zmodernizované. To čaro sa už nedá prinavrátiť.
Anna Bútorová
10.01.2018 06:53Vianoce bez tradícií si neviem predstaviť
Ingrid Štefanová st.
30.12.2017 21:26pomaly vymizaju,moderna doba-aj starsi ludia miesto tradicii na fb
Alžbeta Remencová
21.12.2017 09:53nedodržiavame žiadne vyššie spomenuté tradície, ale máme iné - napríklad odkladanie šupinky z kapra, medové krížiky alebo sviečka s betlemským svetlom :)
Pavlína Vaksmundská
15.12.2017 18:14My si dávame prípitok , aby sme boli zdraví .. A aj strúčik čerstvého cesnaku.. A potom oplátku s medom ,aby sme mali sladký život.. A tiež peniažky pod obrus ,aby sme mali dosť peňazí na spokojný život..
Soňa Kelemenová
15.12.2017 07:54mi si doma štedrý večer zachovávame tradične..... od jabĺčka, po orechy, oplátku s medom a cesnakom pre zdravie, peniažky pod obrus a zapálená sviečka..... a netreba zabudnúť prestrieť na stol jeden prázdny tanier navyše a nechať voĺnú jednu stoličku..... takto si uctievame zosnulých.... neviem si predstaviť prežitie týchto krásnych sviatkov prežitých v kruhu svojich najbližších bez tradícii
Milka Damašková
14.12.2017 23:00Moji rodičia takéto tradície nepestovali, na žiadne si nespomínam a tak mi ani nechýbajú.Vždy to bol klasický Štedrý večer so sviečkami a modlitbou, bez nejakých špeciálnych rituálov, proste prežiť ho s radosťou a láskou...vlastne niečo predsa len- mama vždy hovorila, že na Štedrý deň sa už nemá nič upratovať, lebo potom budeme neporiadni celý rok.Tohto sa držala -aj keď bola náhodou chorá a nestíhala všetko pripraviť, ešte o polnoci menila posteľnú bielizeň aby to neostalo na Štedrý deň :)
Helena Zobková
14.12.2017 22:46Moji rodičia dodržiavali tradície, boli to nádherné sviatky. My s manželom sme mnohé z nich vynechali, ale teraz kvôli vnúčatám sa k ním postupne vraciame. Všetky už nejde zachovávať. Nemáme stajne a zvieratá, nemáme slamu, ale ešte mnohé pekné ide praktizovať.
maria
14.12.2017 20:27niektore tradicie sa dodrziavaju aj u nas doma
Daniela Bieliková
14.12.2017 20:24tieto tradície by sa mali zachovávať a niektoré sú celkom strašidelné, ale ľudia im kedysi verili...
Daniela Šurláková
14.12.2017 18:06Je krásne dodržiavať tradície a snažím sa viesť k tomu aj svoje deti,len sa bojím,že časom sa vytratia tieto naše krásne slovanské zvyky a zahltia nás rôzne iné americké dristy,s ktorými nemáme nič spoločné.
Katarína Konečná
14.12.2017 17:49dodržiavame iba zapálenú sviečku, ako spomienku na blízkych, ktorí už nie sú s nami
Mária Chromíková
14.12.2017 16:03zachovávam niektoré tradície ako spomienku na rodičov a predkov.Bez nich by boli Vianoce neuplné.
Tomáš Kamenár
14.12.2017 14:00niektoré z nich sú dosť smutné...
Ľubica Šťastná
14.12.2017 09:20Vianočné, ale nielen, všetký tradície sú krásne, majú svoje veľké čaro a naozaj ma teší, že nevymreli.
Mária Maxianová
14.12.2017 08:50milujem tieto naše tradície a sviatky, neznášam, keď sa "opičíme" po iných národoch a prenášame ich sviatky a zvyky
Michaela Horváthová
14.12.2017 08:31My tiež zachovávame niektoré tradície. Predstierame o tanier navyše, rozkrojujeme jablko a podobne
Soňa Krátka
14.12.2017 08:23áno, dodržiavame tradície, má to prenás aj naše deti veľký zmysel, je to krásne...
Dominika Pňačková
14.12.2017 07:21Ako deti sme to dodržiavali...no v mužovej rodine skoro nič, veľmi mi to chýba. Ešte raz Vianoce u našich, to by bol darček pre mňa najkrajší...
Mária Frnová
14.12.2017 06:41podľa mňa je veľmi milé zachovávať tieto tradície...vianoce majú čarovnú a jedinečnú atmosféru aj kvôli takýmto tradíciám...