Keďže ľudia občas pozabudnú na svoje práva, je dobré si ich z času na čas znova pripomenúť. No a dnes sa u nás dočítate o všeobecne uznávaných asertívnych právach. Môžeme sa pri nich odraziť z východiskovej pozície, že každá ľudská bytosť má nárok na vyjadrovanie názorov, pocitov i myšlienok a nikto jej v tom nemôže brániť.
Manuel J. Smith sformuloval desať základných asertívnych práv, ktoré pri ich vnútornej akceptácii a dodržiavaní slúžia ako prostriedok na ochranu dôstojnosti človeka.
Asertivita alebo asertívne správanie nie je len schopnosť povedať NIE!
Zaiste ste sa už živote stretli s výzvou správať sa asertívne. Je to preto, lebo asertívny prístup sa považuje za ideálny (v rámci komunikácie, pri udržiavaní medziľudských vzťahov, ale napríklad aj pri riešení problémov v práci či v rodine). Čo je asertívne správanie? Ak hovoríme o asertivite ako takej, môžeme ju charakterizovať ako isté umenie vedieť sa primeraným spôsobom presadiť, ale aj brániť v rôznych medziľudských situáciách.
Podstatou asertivity je vyslovovanie vlastných názorov a požiadaviek, uplatňovanie svojich práv. Zároveň je však nevyhnutne prítomný aj rešpekt k ľudskej dôstojnosti a slobode druhých, empatia, tiež otvorenosť voči názorom druhých, a to aj v prípade, keď ich názory a požiadavky sú odlišné od tých našich. Dôležitou je, samozrejme, aj vlastná zodpovednosť.
Zjednodušene povedané – asertivita je správanie, pri ktorom si dokážeme presadiť svoje požiadavky a potreby takým spôsobom, aby sme neubližovali iným a zachovali si vlastnú sebaúctu. Protikladmi asertivity spôsobujúcimi mnohé problémy sú na jednej strane pasivita a na druhej agresivita. Pri pasívnom správaní ustupujú naše vlastné záujmy a potreby do úzadia a agresívne správanie je charakteristické tým, že presadzujeme svoje vlastné záujmy aj na úkor druhých.
Pokiaľ sa nachádzate na ceste rozvoja vlastnej osobnosti, je istotne dôležité osvojiť si desať základných asertívnych práv. Ak si ich zapamätáte a budete sa podľa nich riadiť, urobíte veľa pre zachovanie si vlastnej sebaúcty, ktorá je nevyhnutná okrem iného aj pri akýchkoľvek pozitívnych zmenách v živote človeka. Nech sa páči, oboznámte sa s nimi nižšie. Pozrieme sa na desať asertívnych práv človeka.
Neprehliadni: Vplyv smiechu na človeka je ohromný: Pozri, prečo sa oplatí smiať
Desatoro asertívneho správania:
• PRVÉ ASERTÍVNE PRÁVO: Právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky, emócie a byť za ne zodpovedný
Je to v podstate východiskové asertívne právo, z ktorého sú vyvodzované všetky ostatné. Ide o to, že by sme mali vždy konať vedome za seba, robiť veci podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (byť sudcami vlastného správania), nenechať sa zmanipulovať a pri tom všetkom niesť zodpovednosť za svoje činy, správanie...
• DRUHÉ ASERTÍVNE PRÁVO: Právo neponúkať žiadne výhovorky a ospravedlnenia vysvetľujúce svoje správanie (Inak povedané – právo povedať len jednoduché NIE)
Asertívne sa správajúci človek nenechá o sebe rozhodovať druhých, nie je taktiež jeho povinnosťou zdôvodňovať, vysvetľovať či prípadne ospravedlňovať svoje správanie. Samozrejme, za svoje činy si je zodpovedný, ale jeho právom je uvážene povedať NIE a druhý by to mal rešpektovať bez zbytočných negatívnych emócií.
• TRETIE ASERTÍVNE PRÁVO: Právo posúdiť, nakoľko a ako som zodpovedný za riešenie problémov druhých ľudí
V prvom rade nesieme zodpovednosť sami za seba (svoje činy, správanie a pod.), no treba si uvedomiť a pripomínať si, že nenesieme maximálnu zodpovednosť za ostatných dospelých ľudí v našom okolí. Nemôžeme pripustiť hru – máš voči mne/nám väčšiu zodpovednosť a záväzky ako voči sebe.
Pozri aj: Zabijaci vzťahu: 3 príčiny krachu a rozpadu partnerstiev
• ŠTVRTÉ ASERTÍVNE PRÁVO: Právo zmeniť svoj názor
Mýliť sa je ľudské a rovnako tak môžeme okolnosti či informácie prehodnotiť a zmeniť na ne svoj názor, a to nielen pod tlakom argumentov zvonka.
• PIATE ASERTÍVNE PRÁVO: Právo povedať – ja neviem
Bolo by vhodné si uvedomiť, že keď niečo nevieme, nie sme zároveň menejcenní, ako sa nám to niekedy snažia nahovoriť niektorí ľudia. Nemusíme jednoducho vedieť všetko a rovnako tak to môžeme bez okolkov aj vyjadriť.
• ŠIESTE ASERTÍVNE PRÁVO: Právo byť nezávislý od dobrej vôle a mienky iných
Pri tomto práve si treba zapamätať najmä to, že i keby sme sa snažili zo všetkých síl, nikdy nebudeme mať vždy len kladný vzťah so všetkými ľuďmi, ktorí nás postretajú počas nášho života. Duši zaiste prinesie úľavu fakt, že nie všetci nás musia mať nevyhnutne radi a je to úplne normálne. A tiež by sme mali byť oslobodení od toho, čo si o nás druhí ľudia myslia.
• SIEDME ASERTÍVNE PRÁVO: Právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný
Všetci robia chyby. Dôležité je však to, aby sme sa z nich poučili a taktiež niesli zodpovednosť za následky, ktoré týmito chybami spôsobíme.
• ÔSME ASERTÍVNE PRÁVO: Právo robiť nelogické rozhodnutia
Zaiste, robiť logické rozhodnutia a držať sa zdravého rozumu je správne, avšak nie všetko sa dá logicky zdôvodniť a niekedy jednoducho len počúvame vlastné srdce – aj na to máme právo. Sme totiž ľudia a nie stroje. Samozrejme, i pri tomto bode platí, že za svoje konanie nesieme zodpovednosť.
Zaujme ťa: Sebarozvoj s koučkou: Ako pozitívne zmanipulovať hlavu?
• DEVIATE ASERTÍVNE PRÁVO: Právo povedať – ja nerozumiem
Empatia je dôležitá a mali by sme sa o ňu v medziľudských vzťahoch určite usilovať, avšak niekedy naozaj nemusíme vedieť predvídať a rozumieť potrebám iných, a to hlavne v prípade, ak ich nevyslovia. Máme teda právo požiadať o to, aby nám bola situácia a ich požiadavky ozrejmené.
• DESIATE ASERTÍVNE PRÁVO: Právo povedať – je mi to jedno
Naším posledným asertívnym právom je to, že nie sme povinní snažiť sa byť dokonalí podľa definícií a predstáv iných. A niektoré veci naozaj nemusíme brať na vedomie.
Čo už nie je zdravé asertívne správanie?
Asertívne správanie je zdravé, keď je zamerané na úctu k sebe a k ostatným, čo znamená byť úprimný, priamy a rešpektujúci v komunikácii. Avšak, keď asertívne správanie prekročí určité hranice, môže sa stať nezdravým. Tu je niekoľko príkladov nezdravého asertívneho správania:
Arogancia a povýšenosť: Ak sa niekto správa tak, že dáva najavo svoju nadradenosť nad ostatnými, môže to byť vnímané ako nezdravé a neúctivé.
Agresívnosť: Asertivita sa môže ľahko zmeniť na agresivitu, ak niekto začne presadzovať svoje názory a potreby spôsobom, ktorý poškodzuje alebo uráža iných.
Neschopnosť robiť kompromisy: Asertivita zahŕňa schopnosť vyjadriť svoje potreby a názory, ale tiež počúvať a brať do úvahy názory druhých. Ak niekto neustále odmieta robiť kompromisy, môže to viesť k konfliktom a neharmonickým vzťahom.
Ignorovanie pocitov druhých: Asertívne správanie by malo zahrňovať empatiu. Ak niekto úplne ignoruje alebo bagatelizuje pocity a potreby druhých, jeho správanie sa stáva nezdravým.
Nerešpektovanie hraníc: Aj keď je dôležité vyjadriť svoje potreby, je rovnako dôležité rešpektovať hranice ostatných. Prekračovanie týchto hraníc môže byť vnímané ako bezohľadné alebo neúctivé.
Článok aktualizovaný 7.7.2024
