Keď si človek prečíta o nej pár článkov a potom ju stretne, má pocit, že ide o dve rôzne ženy. Kým tá z novín tvrdí, že nechce svadbu ani rodinu, tá skutočná si len s pokorou uvedomuje, že naozaj platí, že ak chceme Boha rozosmiať, máme mu začať rozprávať o svojich plánoch. A tak o nich moderátorka Lenka Vavrinčíková jednoducho nehovorí.
Najskôr som rozmýšľala, či Vás neovplyvnilo to, že ste vyrástli ako jedináčik...
Síce som jedináčik, ale vďakabohu z veľkej rodiny. Mama má totiž dve sestry, takže som vyrastala medzi bratrancami a sesternicami. Aj keď možno v puberte prišlo také obdobie, keď som kamarátom, ktorí mali súrodencov, niekde vnútri závidela. Ale nebolo to také, že by som rodičov ťahala za rukáv a písala listy Ježiškovi, aby mi priniesol sestričku... (úsmev). Aká je výhoda mať vedľa seba niekoho, s kým si človek rozumie, mi totiž asi naplno došlo až ako dospelej. Ale to neznamená, že beriem to, že som súrodencov nemala, ako krivdu. Sestry som si totiž urobila z kamarátok, s ktorými som odmalička vyrastala a dodnes sú pre mňa ako rodina.
Pozri aj: Barbora Švidraňová - tehotenstvo bez partnera: Bolo to ťažšie, ako som čakala
Mnohí si práve preto už v detstve povedia, že oni to raz v živote budú mať inak a naplánujú si, naopak, veľkú rodinu. Vy ste si to nikdy nehovorili?
Ale áno. Ako každé dievčatko som sa aj ja hrávala s bábikami, mala som vlasaté bábätko Filipka a klasicky som snívala o tom, že keď budem veľká, budem mať štyri deti. Asi aby boli dve a dve a nikto nezostal sám... Ale od toho som už, samozrejme, upustila.
Takže predsa len Vás tá jedináčikovská osamelosť škrela...
Niekde vnútri asi áno...
Nie je to aj tým, že keď je v rodine len jedno dieťa, je viac pod rodičovským dohľadom? Viac nesmie alebo, naopak, musí? Strážili aj Vás rodičia ako oko v hlave?
To nemuseli. Vždy som bola skôr opatrná, nevymýšľala som, nechodila po diskotékach, naopak bola som tá svedomitá žiačka, ktorá mala strašne veľa koníčkov, takže vlastne ani nemala čas venovať sa nejakým somarinám. Nehovorím, že som nikdy nič nevyviedla, ale naozaj som bola skôr to poslušné a dobré dieťa, čo samozrejme bola aj zásluha rodičov. Tým, že som bola jedináčik, tak mi dali všetko, čo mohli. Hlavne veľa ich času. To bolo pre mňa to najviac.
Po prečítaní niektorých rozhovorov z posledného času som mala pocit, akoby sa všetky tieto sny rozplynuli. Niektoré titulky totiž hlásajú, že nechcete ani svadbu, ani rodinu...
Pritom mi je len nepríjemná otázka, kedy už budem mať deti a úprimne sa mi na ňu ťažko odpovedá. Jednak je to totiž úplne intímna vec a navyše dnes žijeme v dobe, kedy je čoraz ťažšie otehotnieť a neviem si predstaviť, že by som povedala do médií, že po Vianociach chcem mať dieťa. Lenže, čo ja viem či to pôjde?
Takže si len médiá s Vašimi slovami spravili tak trochu, čo chceli? Z niektorých článkov ste totiž vychádzali ako sebecká karieristka...
Kariéra určite nie je pre mňa niečo, čo by mi bránilo otehotnieť. Úprimne necítim, že v nej chcem ešte neviem čo dosiahnuť a keby ste sa ma spýtali, o čom snívam, tak vám nemám čo povedať. Tam, kde som, som totiž šťastná a je mi dobre.
Z Vašich slov cítiť pokoru, nezabolelo Vás teda, čo ste si o sebe prečítali? K úspechu síce bulvár patrí, ale nikdy ste sa nezľakli toho, že vďaka tomu, čo ste dosiahli, už nadobro bude súčasťou Vášho života, že Vás bude sledovať, hodnotiť, komentovať Váš život, výzor,...?
Nechcem to zakríknuť, ale na mňa nemajú čo vytiahnuť. Nemám problematické vzťahy, ani žiadnych kostlivcov v skrini. V tomto mi teda do života zatiaľ nijako nezasiahol. A hlavne, chodím po uliciach tak ako ma teraz vidíte, športovo, takže sa mi doslova málokedy stane, že ma niekto spozná a odfotí a potom komentuje, ako vyzerám. A keby aj, pre mňa sú to veci, ktoré sa ma absolútne nedotknú. Ešte sa aj zasmejem. Horšie by som prežívala, keby to boli nejaké rodinné záležitosti, vážne veci, ktoré by ublížili mojim blízkym. Ale to, že niekto napíše, že som pribrala alebo že nemám mejkap, je mi úprimne jedno. Človek sa nemôže páčiť všetkým.
Zdroj foto: TV Markíza
