Arteriálna hypertenzia – prečo je pre človeka nebezpečná?

Arteriálna hypertenzia je v súčasnej dobe obrovským problémom, ktorý sa týka nemalého percenta populácie. Ide o civilizačné ochorenie a zároveň rizikový faktor vzniku mnohých ďalších chorôb, ktoré neraz človeka stoja život. Arteriálna hypertenzia totiž môže zvyšovať napríklad riziko infarktu myokardu, ktorý patrí medzi najčastejšie príčiny smrti v súčasnom svete. V článku sa pozrieme na to, čo je arteriálna hypertenzia, prečo vzniká a ako jej predchádzať.

Arteriálna hypertenzia, tiež artériová hypertenzia, je stav, respektíve ochorenie, pre ktoré je typické chronické, čiže dlhodobo pretrvávajúce, zvýšenie tlaku v artériách (tepnách) veľkého telového krvného obehu. V jednoduchosti povedané, reč je o vysokom krvnom tlaku. Pre tento stav sa často používa skrátený termín hypertenzia, no o hypertenzii možno hovoriť aj v prípade zvýšenia krvného tlaku v iných miestach krvného obehu. Okrem telového krvného obehu môže dôjsť k zvýšeniu tlaku i v cievach v pľúcach či mozgu. Podľa toho rozlišujeme rôzne typy hypertenzie, ako je napríklad:

• portálna hypertenzia – zvýšenie krvného tlaku v portálnom krvnom riečisku (napr. v cievach v pečeni, slezine),
• pľúcna hypertenzia – zvýšenie krvného tlaku v pľúcnych cievach, respektíve tepnách,
• intrakraniálna hypertenzia – zvýšenie intrakraniálneho (vnútrolebečného) tlaku.

Arteriálna hypertenzia predstavuje v súčasnosti jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich civilizačných ochorení, ktoré postihujú vysoké percento populácie najmä vo vyspelých krajinách. Arteriálna hypertenzia je diagnostikovaná v prípade, ak je u jedinca dlhodobo zvýšený tlak nad hodnotu 140/90 mmHg. Prvé číslo udáva hodnotu systolického tlaku (tlak počas vypudenia krvi z komôr), druhé číslo je hodnota diastolického tlaku (tlak počas pokojového stavu srdca medzi dvomi sťahmi). Za ideálnu hodnotu krvného tlaku je stanovená hodnota 120/80 mmGH (milimetrov ortuťového stĺpca).

• zvýšený tlak krvi: systolický tlak 130 – 139 mmHg a diastolický tlak 85 – 89 mmHg,
• 1. stupeň hypertenzie: systolický tlak 140 – 159 mmHg a diastolický tlak 90 – 99 mmHg,
• 2. stupeň hypertenzie: systolický tlak 160 – 179 mmHg a diastolický tlak 100 – 109 mmHg,
• 3. stupeň hypertenzie: systolický tlak nad 180 mmHg a diastolický tlak nad 110 mmHg,

Okrem toho rozlišujeme ešte takzvanú izolovanú systolickú hypertenziu. Pri nej dochádza k zvýšeniu systolického tlaku (obvykle nad 140 mmHg), pričom diastolický tlak je v norme (teda obvykle pod 90 mmHg).

Odporúčame: Zriedkavá Pompeho choroba: Kto môže ochorenie zdediť po rodičoch?

Arteriálna hypertenzia prebieha veľmi často bez akýchkoľvek príznakov. Aj preto sa o hypertenzii často hovorí ako o tichom zabijakovi. Mnoho pacientov, ak by si pravidelne nemerali krvný tlak, alebo by im ho nenameral lekár počas preventívnych prehliadok, by o svojom zdravotnom probléme nevedelo. Ak sa arteriálna hypertenzia u pacienta prejavuje, obvykle bývajú tieto príznaky značne nešpecifické. Príznaky sa však často dostavujú najmä v prípade, ak dôjde k náhlemu výraznému vzostupu krvného tlaku.

Na vysoký tlak v tepnách telového krvného obehu môžu poukazovať tieto príznaky:

• bolesť hlavy,

• závraty a točenie hlavy,
• únava, malátnosť, slabosť,
• zmätenosť,
• poruchy rovnováhy,
• rozmazané, zahmlené alebo dvojité videnie,
• bledosť v tvári,
• hučanie v ušiach,
• tras tela,
• búšenie srdca,
• pocity tlaku na hrudi,
• tŕpnutie prstov rúk alebo nôh,
• krvácanie z nosa.

Na základe príčiny vzniku arteriálnej hypertenzie rozlišujeme primárnu a sekundárnu hypertenziu. Primárna artériová hypertenzia predstavuje približne 90 až 95 % prípadov. Jej príčina je neznáma, jej vznik je však podmienený viacerými rizikovými faktormi. Sekundárna artériová hypertenzia predstavuje zvyšných 5 až 10 % prípadov. Jej príčiny sú známe a obvykle ich odstránením možno eliminovať aj problém s vysokým tlakom. V tomto prípade sa hypertenzia rozvíja napríklad v dôsledku iného primárneho ochorenia či nejakej poruchy funkcie orgánov. 

Na rozvoji primárnej hypertenzie sa môžu podieľať nasledujúce rizikové faktory:

• genetická predispozícia,

• vyšší vek,
• nadváha a obezita,
• fajčenie,
• vyššia konzumácia alkoholu,
• nadmerný príjem soli,
• nezdravé stravovanie,
• nadmerný stres,
• nedostatok pohybovej aktivity, sedavý spôsob života,
• nedostatok oddychu,
• vysoká hladina lipidov v krvi,
• inzulínová rezistencia,
• znečistenie vonkajšieho prostredia.

Medzi možné príčiny sekundárnej hypertenzie patria:

• ochorenia obličiek (zhubné a nezhubné nádory, zápaly, úrazy),

• patologické zúženie obličkových ciev,
• nezhubné nádory nadobličiek,
• hypertyreóza,
• iné endokrinné ochorenia,
• gravidita (preeklampsia),
• vedľajší účinok užívaných liekov.

Odporúčame: Zvýšená hladina kyseliny močovej – aké škody môže v tele napáchať?

Pri liečbe arteriálnej hypertenzie sa v prvom rade prihliada na to, či ide o primárnu alebo sekundárnu hypertenziu. Príčiny primárnej hypertenzie nie sú známe, preto liečba zahŕňa hlavne tlmenie sprievodných príznakov a minimalizovanie rizikových faktorov, ktoré podnecujú rozvoj daného zdravotného problému. Pri sekundárnej hypertenzii sú príčiny známe, preto je liečbu potrebné zamerať aj na riešenie príčiny, teda napríklad na liečbu primárneho ochorenia, ktoré sa prejavuje zvýšeným krvným tlakom.

V oboch prípadoch môže lekár nariadiť farmakologickú liečbu, čiže liečbu pomocou liekov, ktoré hodnoty krvného tlaku napomáhajú znižovať. Uplatňujú sa napríklad ACE inhibítory, blokátory vápnikových kanálov, diuretiká, vazodilatanciá, beta-blokátory a iné liečivá. Veľmi dôležitá je však aj nefarmakologická liečba, zahŕňajúca najmä úpravu životného štýlu.

V rámci nefarmakologickej liečby sa uplatňuje:

• zdravé stravovanie (nízky obsah nezdravých tukov a primeraný príjem zdravých tukov, ovocia a zeleniny),

• znížene sodíka v potrave,
• udržiavanie normálneho BMI,
• podľa potreby redukcia telesnej hmotnosti,
• udržiavanie tela v pohybe, 
• dostatok spánku a oddychu,
• vyhýbanie sa nadmernej konzumácii alkoholu,
• nefajčenie,
• obmedzenie stresu.

Vyššie uvedené zásady nefarmakologickej liečby vysokého krvného tlaku zároveň môžeme označiť aj za preventívne opatrenia, ktoré riziko výskytu hypertenzie znižujú. Prevencia vysokého krvného tlaku totiž zahŕňa práve elimináciu možných rizikových faktorov, ktoré sa podieľajú na rozvoji artériovej hypertenzie. 

Ako sme spomenuli vyššie, vysoký krvný tlak nemusí človeku dlhodobo spôsobovať žiadne ťažkosti, dokonca sa nemusí nijak prejavovať. Prečo je však taký nebezpečný a prečo jeho dôkladnú liečbu nikdy nepodceňovať? Ak je v artériách dlhodobo zvýšený tlak, cievy to poškodzuje (napr. strácajú pružnosť) a navyše dochádza i k čoraz väčšej námahe srdca. V neskorších fázach ochorenia dochádza k poškodeniu viacerých orgánov, výsledkom môže byť skrátenie života pacienta.

Arteriálna hypertenzia má negatívny vplyv prakticky na celé telo, okrem srdca škodí aj mozgu, cievam v oku či obličkám. Spôsobuje zmeny na viacerých orgánoch a narúša ich funkcie. V dôsledku pretrvávajúceho vysokého tlaku napríklad dochádza k postupnému zväčšovaniu srdca so znížením jeho výkonu. 

Artériová hypertenzia môže zvyšovať riziko nasledujúcich vážnych zdravotných problémov:

• ischemická choroba srdca,

• infarkt myokardu,
• zlyhanie srdca,
• ateroskleróza (hypertenzia urýchľuje a zhoršuje jej priebeh),
• cievna mozgová príhoda,
• zhoršenie funkcie obličiek a ich zlyhanie,
• zhoršenie až strata zraku. 

Odporúčame: Prejavy syndrómu polycystických vaječníkov: Ktoré problémy neignorovať?