Stretli ste sa niekedy s pojmom aneuryzma? Ak obľubujete seriály z lekárskeho prostredia, tak je viac než isté, že áno. No možno ste ani bližšie nepostrehli, čo to vlastne aneuryzma je. Aneuryzma je stav, ktorý súvisí s našimi cievami. Ide o ochorenie, ktoré veľmi dlhý čas nemusí na seba vôbec poukazovať, no z minúty na minútu môže ohroziť život človeka. Preto sa o aneuryzme často hovorí aj ako o časovanej bombe, ktorá môže vybuchnúť prakticky kedykoľvek.
Čo je aneuryzma?
Aneuryzma je odborné označenie pre cievnu výduť. Ide o ochorenie ciev charakteristické vydutím, respektíve lokalizovaným rozšírením cievy, a to predovšetkým v mieste, v ktorom je stena cievy oslabená vplyvom nejakých patologických zmien, teda v mieste zmeny štruktúry cievnej steny. Aneuryzma najčastejšie postihuje artérie, teda tepny, čo sú veľké a silné cievy vedúce okysličenú krv zo srdca do iných orgánov tela pod vysokým tlakom. Zasiahnutá býva vo väčšine prípadov aorta, najväčšia cieva človeka, ale napríklad aj mozgové cievy, menej často obličkové či pečeňové tepny.
O aneuryzme sa spravidla hovorí v prípade, ak dôjde k rozšíreniu cievy na 1,5 násobok jej pôvodného normálneho priemeru. Napríklad v prípade brušnej aorty, ktorá má obvykle šírku približne 2 cm, sa o cievnej výduti hovorí pri zväčšení priemeru nad 3 cm. Na základe veľkosti vzniknutej výdute a jej miesta možno následne klasifikovať viaceré typy aneuryzmy. Aneuryzma môže mať dokonca aj rôznorodý tvar. Najčastejšie sa vyskytuje vakovité rozšírenie, tvar však môže byť aj člnkovitý či vretenovitý. Aneuryzma pritom predstavuje skutočne závažné cievne ochorenie. Prasknutie výdute totiž môže spôsobiť vnútorné krvácanie a ohroziť život jedinca.
Odporúčame: Čo spôsobuje prudké zmeny nálad? Príčinou môže byť aj táto porucha!
Charakteristické príznaky aneuryzmy
Ako sme spomenuli vyššie, aneuryzma môže postihnúť viaceré tepny v tele človeka. Na základe toho sa aj môže prejavovať trochu odlišnými príznakmi. Je však potrebné spomenúť, že nech sa aneuryzma vyskytuje na akomkoľvek mieste v tele, môže byť dlhodobo skrytá, teda ochorenie prebieha asymptomaticky. Neraz sa stáva, že prvé príznaky a ťažkosti sa náhle objavia až po prasknutí výdute.
Ide o častý jav v prípadoch, kedy je aneuryzma lokalizovaná hlbšie v tele alebo v mozgu. Ak je skôr v blízkosti povrchu tela, prejavy bývajú zreteľnejšie. V tomto prípade môže cievna výduť spôsobovať bolesti či opuch.
• Aneuryzma brušnej aorty
Už vyššie sme zmienili, že aneuryzma najčastejšie postihuje aortu, hlavnú krvnú tepnu odvádzajúcu krv zo srdca, a to konkrétne jej brušnú časť. V takomto prípade spravidla hovoríme o aneuryzme brušnej aorty. Cievna výduť aorty v brušnej časti prebieha v podstatnom množstve prípadov úplne bezpríznakovo. Určité sprievodné ťažkosti sa môžu dostaviť najmä pri jej zväčšení, s čím následne súvisí aj vyššie riziko prasknutia vydutiny. Ťažkosti vznikajú najčastejšie v dôsledku útlaku okolitých tkanív a štruktúr, najmä čriev, obličiek či stavcov.
Aneuryzmu brušnej aorty môže sprevádzať:
- bolesť vo vnútri brucha alebo na chrbte,
- pocit pulzácií v oblasti brucha (podobný tlkotu srdca),
- hmatateľný pulzujúci útvar v bruchu,
- vyššie riziko vzniku trombov,
- zvýšený srdcový tep, náhla prudká bolesť, slabosť a závraty v prípade prasknutia výdute.
• Aneuryzma hrudnej aorty
K vydutiu aorty môže dôjsť aj v jej hornej časti, respektíve v oblasti hrudnej dutiny. V tomto prípade hovoríme o aneuryzme hrudnej aorty. I tento zdravotný problém sa zvykne rozvíjať dlhšiu dobu bezpríznakovo, zreteľné príznaky prichádzajú až po zväčšení aneuryzmy. Zväčšená cievna výduť môže následne utláčať hrtan, pažerák, hlasivky, priedušnicu či priedušky.
Pre aneuryzmu hrudnej aorty bývajú príznačné nasledujúce príznaky:
- bolesť na hrudníku,
- bolesť v oblasti chrbta,
- dýchavičnosť,
- chrapot alebo kašeľ,
- búšenie srdca,
- problémy s prehĺtaním alebo bolesť v krku,
- svalová slabosť a pokles výkonnosti,
- prudká neznesiteľná bolesť v hrudi aj závraty pri prasknutí.
• Aneuryzma mozgu
K častejším formám aneuryzmy patrí podľa jej umiestnenia tiež aneuryzma mozgu, respektíve aneuryzma mozgových ciev. Aneuryzma v mozgu vo väčšine prípadov predstavuje skutočne veľmi závažný zdravotný problém. V prípade jej prasknutia totiž môže byť príčinou smrti pacienta už do 24 hodín. Jej následkom môže byť neurologické postihnutie, pri prasknutí tiež vzniká závažné subarachnoidálne krvácanie.
Výduť mozgových ciev sa dlhodobo neprejavuje klinickými príznakmi, ak však rastie, spôsobuje útlak okolitého mozgového tkaniva a môže spôsobiť viaceré zdravotné ťažkosti. Príznaky sa rovnako dostavujú pri jej prasknutí. Ich charakter a intenzita môžu závisieť od veľkosti či umiestnenia výdute.
Na aneuryzmu v mozgu spravidla poukazujú nasledujúce prejavy:
- bolesti hlavy,
- neschopnosť predkloniť hlavu,
- stuhnutosť šije,
- zvýšená citlivosť na svetlo alebo hluk,
- poruchy chôdze a rovnováhy,
- poruchy pamäte,
- poruchy reči,
- zvýšená spavosť,
- malátnosť alebo zvracanie.
Odporúčame: Zriedkavá Pompeho choroba: Kto môže ochorenie zdediť po rodičoch?
Príčiny a rizikové faktory aneuryzmy
Presné príčiny vzniku aneuryzmy nie sú úplne objasnené. Predpokladá sa vplyv viacerých činiteľov na rozvoj tohto vážneho zdravotného problému. Aneuryzma vzniká najčastejšie v miestach, kde sa cievy vetvia alebo ohýbajú. V týchto oblastiach sú aj prirodzene viac zaťažované. Ako sme spomenuli vyššie, k vzniku aneuryzmy môže následne viesť oslabenie cievy v danom mieste, spôsobené nejakým chorobným procesom. Známych je viacero cievnych ochorení, ktoré môžu oslabovať a poškodzovať cievy a zvyšovať tak i riziko vzniku cievnej výdute.
V súvislosti s rozvojom aneuryzmy sa hovorí o nasledujúcich príčinách a rizikových faktoroch:
- vyšší vek (nad 50 rokov),
- genetické a dedičné vplyvy,
- ateroskleróza u pacienta,
- vysoký krvný tlak,
- zápalové ochorenie ciev,
- vrodené oslabenie cievnej steny,
- zúženie aortálnej chlopne,
- poškodenie alebo poranenie ciev,
- ochorenia spojivového tkaniva (napr. Marfanov syndróm),
- niektoré infekčné ochorenia (napr. TBC),
- fajčenie, konzumácia alkoholu alebo užívanie drog.
Liečba aneuryzmy
Keďže býva aneuryzma skrytá dlhú dobu, k jej odhaleniu dôjde často len náhodne, a to napríklad pri preventívnej prehliadke či vyšetreniach pri diagnostike iných ochorení. V druhom prípade dochádza k jej odhaleniu až pri jej prasknutí a rozvoji vážnych zdravotných ťažkostí. Následná liečba aneuryzmy už závisí od viacerých faktorov, a to hlavne od veľkosti a umiestnenia vydutiny, ako aj od toho, či praskla, alebo nie. Nerupturovaná aneuryzma bez klinických príznakov môže zostať len určitý čas pozorovaná, ak lekár dobre zváži zdravotný stav pacienta či riziko prasknutia v budúcnosti.
V takomto prípade môžu byť pacientovi podľa potreby preventívne podávané rôzne medikamenty na stabilizovanie alebo úpravu zdravotného stavu, napríklad lieky na vysoký tlak, veľký význam majú režimové oparenia, hlavne zdravá strava. Spravidla okamžitý zákrok je nevyhnutný pri ruptúre cievnej výdute, tiež v prípade jej veľkého zväčšenia s vysokým rizikom prasknutia. Uplatňuje sa obvykle chirurgické riešenie problému. Existuje viacero metód riešenia daného problému, napríklad je možné postihnutú časť cievy nahradiť protézou.
Odporúčame: Nepríjemná bolesť kolenného kĺbu: Čo za ňou môže stáť?
