Svetom sa posledné týždne začali šíriť opičie kiahne, ktoré boli doteraz bežné primárne pre africký kontinent. Prvé prípady boli zaznamenané vo Veľkej Británii, pričom sa predpokladá, že išlo o importovanú infekciu práve z Afriky. Okrem toho bol výskyt ochorenia potvrdený napríklad v Portugalsku, Španielsku, Kanade, Holandsku, Austrálii i v susednom Rakúsku či Česku. Na Slovensku doposiaľ výskyt opičích kiahní hlásený nebol.
Je dôvod na obavu po tom, čo sa svet prakticky ešte nespamätal z pandémie ochorenia COVID-19? Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO je riziko vzniku rozsiahlej epidémie veľmi nízke, nateraz sa očakávajú len sporadické ohniská. V populácii sa totižto opičie kiahne nešíria tak ľahko, ako spomínaný COVID-19. K prenosu je totiž potrebný veľmi blízky kontakt s nakazenou osobou. Čo všetko by sme o opičích kiahňach mali vedieť?
Čo spôsobuje opičie kiahne?
Opičie kiahne predstavujú infekčné chorenie niektorých druhov zvierat a ľudí, ktoré je vírusového pôvodu. Pôvodcom ochorenia je vírus opičích kiahní (skratka MPV, z anglického Monkeypox virus) z čeľade Poxviridae (rodina poxvírusov) a rodu Orthopoxvirus. Medzi poxvírusy radíme aj vírus kravských kiahní či vírus varioly, teda vírus spôsobujúci pravé kiahne.
Hoci by sa mohlo zdať, že vírus opičích kiahní je blízky aj vírusu ovčích kiahní, opak je pravdou. Do istej miery majú spoločné predovšetkým len príznaky, akými sa vyvolané ochorenie prejavuje. Ovčie kiahne sú však spôsobené vírusom Varicella zoster, ktorý patrí medzi ľudské herpetické vírusy.
Názov opičie kiahne pritom pochádza z 50. rokov minulého storočia, kedy bol v Dánsku prvýkrát odhalený a preukázaný vírus u dovezených opíc. Prvý prípad prenosu vírusu na človeka bol zaznamenaný v Kongu v 70. rokoch minulého storočia. Vírus sa bežne šíri najmä v endemických územiach Afriky (hlavne v západnej a centrálnej Afrike). Doposiaľ bolo zaznamenaných len zopár prípadov výskytu vírusu mimo Afriky.
Odporúčame: Čo spôsobuje zvýšenú krvácavosť? Táto choroba je častejšia ako hemofília!
Prenos a šírenie opičích kiahní
Vírus opičích kiahní sa už podľa názvu vyskytuje u opíc, no odborníci nepredpokladajú, že práve opice sú hlavnými zvieracími rezervoármi, respektíve prenášačmi vírusu. Opice sú na vírus len viac citlivé a môžu ochorieť na opičie kiahne. Za hlavného šíriteľa vírusu sú považované hlavne malé africké hlodavce, vrátane potkanov či veveričiek. Vírus sa pritom do organizmu môže dostať cez dýchacie cesty, sliznice i porušenú kožu. Bežnejší je prenos zo zvieraťa na človeka, prenos z človeka na človeka je menej častý.
Prenos vírusu zo zvieraťa na človeka môže nastať:
-
priamym kontaktom s infekčným zvieraťom, najmä pri uhryznutí, poškriabaní či kontaktom s telesnými tekutinami,
- kontaktom s predmetmi znečistenými kontaminovanými výlučkami zvierat,
- kontaktom s krvou infikovaných zvierat,
- manipuláciou alebo konzumáciou mäsa infikovaných divokých zvierat.
Prenos vírusu z človeka na človeka môže nastať:
-
najmä priamym kontaktom s infekčnými vyrážkami na koži nakazenej osoby (napr. dotykmi, pri pohlavnom styku a pod.),
- telesnými tekutinami a väčšími kvapôčkami pri dlhom kontakte tvárou v tvár (napr. aj pri bozkávaní),
- kontaktom s krvou,
- zriedkavo nepriamo kontaminovanými predmetmi (napr. posteľnou bielizňou).
Aké majú opičie kiahne príznaky?
Inkubačný čas opičích kiahní, čiže čas od vstupu patogénu do organizmu po prepuknutie ochorenia, je v priemere 6 až 13 dní, no môžu to byť až tri týždne. Infekcia môže v niektorých prípadoch prejsť aj bez príznakov. Typicky sa však ochorenie začína ako chrípkový stav. Objavuje sa zvýšená teplota až horúčka, nadmerná únava, zimnica, bolesť svalov, kĺbov a hlavy, prípadne i zdurenie lymfatických uzlín.
V priebehu nasledujúcich pár dní (v priemere 3 dni) dochádza k výsevu. Vyrážky sa obvykle začínajú objavovať na tvári a trupe, neskôr sa šíria na ďalšie časti tela. Prítomné môžu byť aj v oblasti genitálií. Vyrážky pritom prechádzajú viacerými štádiami a menia svoj vzhľad. Najskôr majú vzhľad fliačikov, neskôr drobných pupienkov a potom pľuzgierov. Ich obsah sa postupne zakaľuje a vzniká chrasta. Človek je infekčný až do odpadnutia všetkých chrást.
Odporúčame: Ako sa prejavuje zápal srdcového svalu? Pozor na varovné signály!
Liečba opičích kiahní
Opičie kiahne majú vo väčšine prípadov len mierny priebeh. Vyššie riziko vážnejšieho priebehu je prítomné najmä u malých detí, tehotných žien, starších osôb či jedincov s oslabenou obranyschopnosťou a poruchami imunity. V Afrike sa uvádza letalita (počet úmrtí na jeden druh ochorenia) do 10 %. Špecifická liečba opičích kiahní prakticky neexistuje. Podobne ako pri spomínaných ovčích kiahňach si imunitný systém poradí s infekciou sám.
Liečba môže byť hlavne symptomatická a podporná, to znamená, že pacientovi možno podávať liečivá na tlmenie sprievodných ťažkostí, napr. na zníženie horúčky. Potrebný je oddych na lôžku a izolácia pacienta od zdravých jedincov. V prípade ťažkého priebehu môžu byť chorému podľa potreby podané antivirotiká, v prípade sekundárnej bakteriálnej infekcie sa podávajú aj antibiotiká. Opičie kiahne bežne ustupujú do dvoch až štyroch týždňov.
Možnosti prevencie opičích kiahní
Jednou z foriem prevencie opičích kiahní je očkovanie. Proti vírusu opičích kiahní sa ukazuje byť veľmi účinná vakcína proti pravým kiahňam, keďže ide o príbuzné vírusy z rovnakej skupiny. Vakcína proti vírusu varioly poskytuje v prípade vírusu opičích kiahní približne 85 % ochranu. Proti pravým kiahňam sa na Slovensku očkovalo poslednýkrát v roku 1976. Očkovanie sa už nevykonáva vzhľadom k celosvetovému odstráneniu a vymiznutiu, respektíve eradikácii pravých kiahní.
Pre osoby zaočkované proti pravým kiahňam je teda veľmi dobrou, aj keď nie stopercentnou, formou prevencie opičích kiahní práve vakcína. Nezaočkované osoby by sa mali vyhýbať infikovaným osobám, teda osobám s viditeľnými príznakmi ochorenia. Je potrebné eliminovať kontakt s osobou s kožným výsevom až do zahojenia všetkých chrást.
V rizikových oblastiach je tiež vhodné vyhýbať sa kontaktu s divokými zvieratami. Uplatňovať možno aj všeobecné zásady prevencie vírusových ochorení, akými sú hygiena rúk a prostredia či predmetov, ktoré mohli byť kontaminované.
Odporúčame: Ako na lepší spánok počas choroby? Tu je 7 vecí, ktoré určite pomôžu!
