Kým dnes sa snažia ľudia príjem sladkého obmedziť, v minulosti ho obyvatelia strednej Európy vyhľadávali. Cukor v dnešnej podobe vôbec nepoznali a sladké jedlá pre nich boli vzácnosťou.
Ak si chcel dať praveký človek niečo sladké, mal len 2 možnosti:
• vybrať včelám med,
• natrhať si divé ovocie.
Už v neolite rástli v strednej Európe divé jablone, hrušky a čerešne. Netvorili však úhľadné jednodruhové sady, ale rástli v zmiešaných dubových lesoch. Stromy sa teda krížili ešte prirodzeným spôsobom.
Zdroj: Shutterstock®
Starí Slovania sušili v peciach
Na území Slovenska a Česka sa pozostatky jadier a malvice našli na niektorých staroslovanských hradiskách. Aby si Slovania mohli jedlo dochutiť aj v zime, začali plody sušiť na prútenej mriežke nad pecou, ktorá bola zapustená do zeme.
Toto sušenie malo viacero nevýhod. "Sušené ovocie bolo veľmi zadymené a znečistené sadzami. Trvalo dlho než sa vysušilo a spotreba dreva bola vysoká, "opísala vo svojej diplomovej práci Markéta Čopfová.
Zdroj: Shutterstock®
O sadoch podal správu arabský kupec
Informácie o ovocinárstve na slovanských územiach v 10. storočí čerpajú historici zo spisov arabského kupca Ibráhíma ibn Jakubom.
Z nich vyplýva, že k najpestovanejším druhom patrili:
-
jablone,
-
hrušky
-
broskyne.
Z archeologických nálezov vieme, že ľudia pestovali aj orech kráľovský, slivky a liesky. Pozostatky týchto plodov odborníci našli v Komárne v hrobe na pohrebisku s liatymi garnitúrami.
Zdroj: Shutterstock®
Domáce sušenie ovocia zvládne každý
Stále viac ľudí sa vracia k prirodzenej strave, ktorú jedli naši predkovia. Jej dôležitou súčasťou bolo sušené ovocie, ktoré slúžilo ako sladidlo miesto nezdravého cukru. Ak kupujete sušené ovocie v supermarkete, dajte si radšej pozor, často je dosladzované práve cukrom.
Radšej si ovocie nasušte doma a budete mať celý výrobný proces pod kontrolou. So sušičkou Excalibur je to to ľahké. Stačí dať ovocie na tácky a nastaviť čas, prístroj sa potom sám vypne.
