Keď sa jej novinári v jednom z rozhovorov pýtali, kde sa vidí na sklonku života, hovorila o mori a lodi, na ktorej bude veľa písať. A popritom bude možno zachraňovať planétu. Nás zaujímalo, čo chce stihnúť predtým. Herečka, speváčka a zakladateľka kabaretu Red Cat Cabaret Lucia Siposová.
Rola v hollywoodskom filme po boku Juda Lawa či Anthonyho Hopkinsa, cena za najlepší ženský herecký výkon zo sanfranciského festivalu, vlastný kabaret... Taký úvod sa naozaj nedá napísať k inej slovenskej herečke! Išli ste tvrdo za tým alebo sa považujete za dieťa šťasteny?
Občas má človek síce šťastie, ale to sú také bonusy. Za odmenu. Skôr platí, že keď do niečoho vložíte energiu, čas, schopnosti a srdce, tak nie je dôvod, aby sa to nepodarilo. Na druhej strane ale viem, že netreba ísť hlavou proti múru. Niektoré veci nám totiž jednoducho nie sú dané. Ak naozaj dlho niečo nevychádza, život nám skrátka ukazuje, že treba zmeniť smer.
Vy ste ho ale zmenili, naopak, v tom najlepšom. Pamätám si jeden váš životopis, ktorý sa začína vetou, že ste mali všetko – hosťovali ste v niekoľkých muzikáloch, moderovali televíznu hitparádu, mali vzťah, a práve vtedy ste si to zamierili do New Yorku, o ktorom ste vždy snívali. A tam ste popri práci servírky, ktorá vás živila, navštevovali herecké kurzy. Oceňujú to režiséri? Alebo je pre nich dôležité hlavne to, aká ste?
Jednoznačne ich láka viac moja spontánnosť, temperament a prirodzenosť. Koniec-koncov, myslím, že mám viac životných skúseností ako vzdelania, a priznávam – nie som práve „makač“.
Pozri aj: Petra Toth: Obdivujem matky, ktoré majú zdravotne znevýhodnené deti
To hovoríte po tom všetkom, čo som o vás práve povedala? Neverím...
Ale áno, som svojská, čoho sa niektorí režiséri boja, keďže majú pocit, že som neuchopiteľná. Preto ma obsadzujú skôr tí, ktorí v tom vidia prednosť. Napríklad úžasný Ivan Predmerský, ktorý režíruje aj seriál Prázdniny. Ale treba povedať, že to oceňujú hlavne zahraniční režiséri, vrátane tých českých. Aj keď absolútnu slobodu zažívam predovšetkým na javisku kabaretu. Tam si môžem robiť všetko, tak ako sa mi to páči. V tomto sme totiž s režisérom Vašom Púčikom ideálnou dvojicou.
Keď rozprávate o práci, a najmä o svojom splnenom sne – vlastnom kabarete, žiaria vám oči. Ale spomínam si na jeden rozhovor, kde sa vás redaktorka spýtala na rodinu a muža po vašom boku a po tej otázke hneď skonštatovala, že ste posmutneli. Vtedy ste totiž nikoho po svojom boku nemali a považovali ste to za paradox, keďže pochádzate z rodiny, ktorá fungovala. Mimochodom, nemáte pocit, že kým ako malí sme to, že sme mali fungujúcu rodinu, považovali za normálne a samozrejmé, dnes to už berieme ako dar?
Nerada hodnotím veci spôsobom, že keď sme my boli malí, všetko bolo lepšie... V skutočnosti nikdy nevieme, čo sa ľuďom deje za zavretými dverami. Ani vtedy, ani dnes. Navyše, myslím, že dnešní rodičia sa rovnako snažia, aby všetko doma fungovalo. Bojím sa dokonca, že niekedy až príliš, preto sú strašne nároční – na seba aj na deti. Chcú síce len to najlepšie, no vytvárajú na sebe aj okolie hrozne veľký tlak, čím sa vytráca taká tá obyčajnosť, pohoda, komunikácia, smiech...
Možno preto, že sa nám zdá udržať si fungujúce vzťahy tak zložité, hľadáme k tomu aj zložité cesty. Pointa je však asi v niečom inom. Čo zaberá podľa vás?
Nájsť si na seba čas a nezabúdať sa smiať. Keď sa totiž vytratí humor, rozpadá sa rodina. Bez smiechu to podľa mňa nejde.
Ten, mimochodom, v dosť veľkých dávkach, ordinujete aj divákom seriálových Prázdnin. Priznávam, že si doslova užívam ako si tam svoju rolu sestričky na gynekológii a dvojnásobnej matky užívate vy. Už rok ste šťastne zadaná, tak rozmýšľam, či by to pre vás bola rovnaká zábava aj keby to bola realita – jeden muž, dve deti, zamestnanie od – do...
Viete, ako to je s tým „keby...“? Keby som tak žila, nebola by som to už asi ja. Každý chodí vo svojich topánkach, so svojimi radosťami a starosťami a najlepšie je, keď si vie užívať práve to, čo má. Herec má akurát to šťastie, že si môže v divadle a pred kamerou občas prežiť aj iné životy, napríklad ja ten Dášin. A je to fajn zažiť, lebo zamestnanie od – do asi nedám nikdy. Ale rodinu a deti by som ešte stihnúť chcela.
Zdroj foto: TV JOJ, Karol Brüll
_984_600_.jpg)
