Niekedy sa to stane veľmi náhle a dieťa, ktorému chutilo a s jedlom nemalo najmenšie problémy, začne byť prieberčivé, odmieta veľa druhov potravín alebo zje úplné minimum. Sú však aj prípady detí, ktoré nie sú veľkými „papkáčmi“ od narodenia. O nechutenstve možno hovoriť vtedy, keď ide o dlhodobý problém a dieťa nemá znížený apetít kvôli chorobe. Veľkú úlohu, ako zdôrazňujú odborníci, zohráva psychika. Aké opatrenia možno urobiť proti nechutenstvu u dieťaťa? O tom sa dočítate v článku.
Problematické obdobia
I keď nechutenstvo u dieťaťa môže rodičov prekvapiť v podstate kedykoľvek, existujú dve problematické obdobia, kedy je jeho výskyt zvýšený. Prvé obdobie je spojené s prechodom z mliečnej stravy na tuhú stravu, čo je dosť zásadná zmena v stravovaní a druhé obdobie sa viaže na etapu vzdorovania okolo druhého roku života dieťatka. Samozrejme, že nechutenstvo môže byť reakciou na viaceré okolnosti, ako je napríklad zmena prostredia, náhla zmena jedálnička či nástup do škôlky.
Pozri aj: Obdobie vzdoru u dieťaťa - čo s ním? Skús aplikovať tieto rady
Krátkodobé problémy s nechutenstvom
Za znepokojenie rozhodne nestojí kolísanie apetítu, ktoré môže súvisieť s tým, že dieťa rastie „skokovo“ a v období spomalenia rastu zje jednoducho menej. Keď to následne doženie a chuť do jedla sa mu vráti, nemožno považovať krátkodobý výpadok chuti do jedla za problém. Určite nie je dobré nútiť dieťa do toho, aby zjedlo viac, ako samo chce, a to najmä v prípade, ak prosperuje, má energiu a normálne rastie.
Protiopatrenia v boji s nechutenstvom
- Kým si bábätko pri prechode na tuhú stravu zvykne na novú konzistenciu a chute, môže to chvíľku trvať. Pri podávaní prvých príkrmov netreba ustúpiť a nevrátiť sa k výhradne mliečnej strave. Rovnako nie je vhodné prvé príkrmy kvôli podpore chuti do jedla „vylepšovať“ sladením.
- Do dvoch rokov by malo dieťa ochutnať celé spektrum potravín. Nový druh potraviny či jedla ponúkajte iba v malom množstve, a to ideálne na začiatku zvyčajného chodu, teda v čase, keď je dieťa najviac hladné a je menšia šanca, že ho odmietne.
- Porciu nového jedla treba zvyšovať postupne, na začiatku stačí, aby dieťa ochutnalo zo dve lyžičky.
- Ak dieťa nezje ponúknuté jedlo, treba ho nechať tak a bez zbytočného hodnotenia situácie. No zároveň musíte dať pozor na to, aby dieťa prirodzene vyhladlo a vyhnúť sa „medzijedlám“ vo forme chrumiek, rožkov a pod.
- Netrestajte dieťa, keď určité jedlo nechce a nasilu ho nenúťte, tak by sa jeho odpor k jedlu ešte posilnil. Na druhej strane mu však ani nesľubujte odmenu za to, keď pokrm zje. Jedlo je odmenou samé o sebe.
- Ísť príkladom sa rozhodne oplatí aj v prípade stolovania. Deti si vytvárajú postoj k jedlu podľa reakcie dospelých, a to ako v kladnom, tak aj zápornom zmysle. Keď rodičia jedia pozerajúc pritom televízor, dieťa nevidí problém v tom, ak to robí tiež alebo ak sa pri jedení hrá. Rovnako je to aj pri kritizovaní jedla rodičmi.
- Neodporúča sa, aby rodičia neustále riešili, čo dieťa zjedlo a zdôrazňovali nejakým spôsobom to, že im na tejto aktivite mimoriadne záleží. Staršie dieťa by to mohlo využiť, aby dosiahlo svoje.
- Dodržujte pravidelný čas stolovania a podávania jedla.
- Pri staršom dieťati je vhodné, aby pri príprave jedla pomáhalo, pretože je predpoklad, že si k nemu vytvorí pozitívnejší vzťah a bude ho chcieť zjesť.
- Skúste urobiť jedlo zaujímavejším, napríklad vytvorte zo zeleniny či ovocia na tanieri tváričku či postavičku, kreatívne ozdobte kašu, vykrojte z chleba domček...
- Ak je dieťa pri jedení pomalé, nenaháňajte ho. Treba mu nechať čas, no zároveň jedenie „uťať“ v prípade, ak by malo trvať hodiny. To uvidíte zreteľne vtedy, keď sa dieťa v jedle len prehrabuje a zbytočne naťahuje čas.
Inšpiruj sa: Ako učiť dieťa samostatnosti: Montessori pohľad na výchovu
Keď už rady nepomáhajú
Dôležité je to, aby sa rodičia vystríhali prechodu z fyziologického nechutenstva na patologické, čo sa evidentne prejavuje už pri pohľade na dieťa, keď je zrejmé, že dieťa neprosperuje, má málo energie, prestáva rásť, je bledé, unavené... V tomto prípade už treba navštíviť psychológa a problém konzultovať s ním.
