Každá vášeň často začína malým okamihom – možno zdanlivo nenápadným, ale dostatočne silným na to, aby v nás zanechal stopu. Možno to bol prvý copík u bábiky, možno prvý účes na mamine alebo sesternici. A zrazu zistíte, že to, čo sa začalo ako hra, sa mení na niečo viac. Na spôsob, ako tvoriť, vyjadriť svoju kreativitu a prinášať ľuďom radosť. Presne tak, ako to robí aj Viktória, ktorú na Instagrame nájdete pod menom @rybka.braids. Pretože ak si dovolíme ísť za tým, čo nás baví, dokážeme si postupne vytvoriť vlastnú cestu, ktorá je plná radosti, farieb a krásnych momentov.
Viki Rybárová má iba 14 rokov a navštevuje základnú školu. Už teraz však premýšľa nad tým, kam budú smerovať jej ďalšie kroky – rada by sa dostala na pedagogickú strednú školu, pretože ju vždy priťahovala práca s deťmi. Okrem lásky k zapletaniu vrkočov sa dlhé roky venovala aj rope skippingu – švihadlám, ktoré pre ňu znamenali nielen šport, ale aj disciplínu a radosť z pohybu.
Dnes, aj keď zo zdravotných dôvodov už aktívne neskáče, zostáva súčasťou tohto sveta ako trénerka mladších a šikovných skokanov. Vďaka tomu môže ďalej odovzdávať skúsenosti a sledovať, ako rastie nová generácia plná energie a talentu. A to už v tak mladom veku.
1. Spomínaš si na chvíľu, keď si prvýkrát chytila do rúk vlasy a skúsila niečo zapliesť? Cítila si už vtedy, že by to mohlo byť niečo, čo ťa bude napĺňať aj neskôr?
Pletenie ma baví odmalička. Keď som prvýkrát dostala česaciu hlavu na Vianoce, snažila som sa stále niečo zapletať. Veľmi sa mi to zapáčilo, tak som dostala knihu na zapletanie vlasov od braiderky, ktorá tento rok vyhrala už druhýkrát titul najlepšia braiderka na svete. Z knihy som sa naučila veľmi dôležité veci a vedela som už, ako na česacej hlave zapliesť boxerské copíky. Olga (braiderka, ktorá vyhrala) dala vo štvrtok večer na Instagram, že má jedno voľné miesto na kurz. V tom momente mi cinkli oči a hneď som jej napísala. A v piatok ráno som sa ocitla vedľa najlepšej braiderky na svete, ktorá ma učila zapletať vlasy. Bol to obrovský zážitok.
2. Čo pre teba znamená, keď niekomu dokončíš účes? Berieš to ako malý kúsok umenia, ktorý nesieš do sveta, alebo skôr ako spôsob, ako mladým dievčatám priniesť radosť a sebavedomie?
Určite je to aj umenie. Rôzne malé braidy, zložité cestičky, ale aj to, že dievča či žena, ktorá si dá copíky zapliesť sa cíti sebavedomejšie a krajšie. Keď vidím účes, ktorý zapletám 3/4 hodiny, tak si poviem, WAU!
Instagram / @rybka.braids
3. Začať s niečím novým nikdy nie je jednoduché, a to by vedeli povedať aj ľudia, ktorí majú za sebou omnoho viac skúseností či projektov. Aká bola pre teba najväčšia výzva? Bolo to naučiť sa nové techniky, prekonať nervozitu alebo získať prvých ľudí, ktorí ti dôverovali? Presvedčiť okolie, že pletenie nie je len hobby, ale niečo, čo ťa naozaj napĺňa.
Najväčšia výzva bola pochopiť, ako vlasy držať alebo ako rovno rozdeliť hlavu. Pamätám si, keď som zapletala prvú zákazníčku, triasli sa mi ruky a mala som veľký stres. Ale potom som sa do toho dostala. Najviac som vlasy zapletala mamine a sesterniciam. Na nich som sa zdokonaľovala. Časom už bolo vidieť, že tvrdá drina sa naozaj vyplatí.
4. Odkiaľ berieš nápady na nové účesy? Máš niekoho, koho sleduješ a obdivuješ? Alebo sa inšpiruješ podľa toho, čo sa ti práve páči, čo si pýta klientka? Pretože všetky sú absolútne jedinečné.
Celý môj Instagram je len o copíkoch. Takže ako náhle ho otvorím, vidím, kto aký účes zaplietol a robím si schreenshoty. Inšpirácie mám od braideriek slovenských či zahraničných. Keď si vypýta klientka daný účes, zapletiem, ale vždy poradím, čo by bolo lepšie.
Instagram / @rybka.braids
5. Dnes veľa mladých ľudí sníva o tom, že budú influencermi alebo že budú známi na internete. Ale ty si si vybrala inú cestu. Našla si niečo, čo ťa baví v skutočnom živote. Ako vnímaš to, že aj tvoja vášeň môže byť inšpiráciou pre iné dievčatá a dodať im odvahu robiť to, čo ich baví?
Pre mňa je to obrovská motivácia a zároveň aj zodpovednosť. Veľa mladých ľudí hľadá uznanie na internete, ale ja som si našla niečo, čo mi prináša radosť v reálnom živote. A ak to môže inšpirovať iné dievčatá, beriem to ako veľký dar. Chcem im ukázať, že aj malé veci, ako je pletenie vlasov, môžu vyrásť do niečoho väčšieho, keď sa robia s láskou a vytrvalosťou. Ak niekto vidí, že ma to baví a dodáva mi to sebavedomie, možno si nájde odvahu skúsiť to, čo baví jeho. A práve to je pre mňa ten najkrajší pocit - že moja vášeň môže priniesť odvahu aj niekomu inému.
6. Pletenie copíkov vyzerá navonok ako jemná práca, ale v sebe určite skrýva aj veľa trpezlivosti, koncentrácie a precíznosti. Čo ti táto činnosť dáva osobne?
Pletenie copíkov je pre mňa viac než len technika - je to spôsob, ako sa zastaviť a sústrediť na prítomný okamih. Vyžaduje si trpezlivosť a presnosť, takže ma učí nevzdávať sa a ísť krok za krokom. Zároveň je to aj určitá forma relaxu, pretože keď sa ponorím do práce, zabudnem na všetko ostatné a vnímam len rytmus pohybov. Osobne mi prináša pocit naplnenia. Viem, že výsledok je viditeľný hneď a že niekomu robí radosť. To, že spojím svoju kreativitu s niečím, čo má pre druhých hodnotu, ma posúva ďalej a dodáva mi energiu.
Instagram / @rybka.braids
7. Keď sa pozrieš do budúcna, ako si predstavuješ svoj sen? Vidíš sa v krásnom salóne s tímom ľudí, ktorí zdieľajú tvoju vášeň, alebo skôr ako dievča, ktoré pracuje v menšom, osobnejšom prostredí a venuje sa klientkam individuálne? Alebo by si bola rada, keby si sa tomu venovala popri iných veciach ako svojmu hobby?
Určite by som chcela mať tím ľudí, ktorých copíky a zapletanie baví. Mojim ďalším snom je byť učiteľka, takže ak sa dostanem na pedagogickú strednú školu a postupne budem študovať aj na vysokej škole, chcela by som pokračovať tak, aby zapletanie vlasov bolo moje hobby. Uvidíme.
8. Ak by za tebou prišlo mladé dievča, ktoré má svoju vášeň, ale bojí sa ju ukázať svetu, čo by si jej poradila? Aký odkaz by si dala tým, ktorí majú pocit, že musia byť dokonalí alebo populárni, aby mohli niečo robiť naplno?
Poradila by som jej, aby sa nebála začať, aj keď má pocit, že ešte nie je dokonalá. Nikto nie je hneď na začiatku perfektný a práve tie malé kroky sú najdôležitejšie - posúvajú nás ďalej a učia nás. Byť populárna alebo mať tisíce sledovateľov nie je podmienkou na to, aby si mohla robiť niečo, čo ťa baví. Oveľa dôležitejšie je, aby si cítila radosť z toho, čo robíš, a aby si to robila srdcom. Svet vždy ocení úprimnú vášeň a odhodlanie. A ak sa nájde čo i len jeden človek, ktorého tvoja práca poteší alebo inšpiruje, už to má veľký zmysel.
Malé kroky robia veľké sny možnými
Niekedy máme pocit, že musíme byť dokonalí, aby sme mali právo niečo robiť. Akoby bolo potrebné čakať na ten správny moment, kedy už budeme dosť múdri, dosť skúsení alebo dostatočne pripravení. Tento pocit dokáže byť veľmi zväzujúci - človek má dojem, že bez certifikátu, úspechu alebo aspoň niekoľkých odpracovaných rokov nemá právo sa niečomu venovať. A nezáleží na tom, či ste práve skončili vysokú školu, alebo máte za sebou niekoľko biznisov. Dotýka sa to takmer každého z nás, pretože v sebe často nosíme porovnania s ostatnými a obavy, že nebudeme dosť dobrí.
Pravda je však oveľa jednoduchšia - netreba byť dokonalý, aby sme mohli začať. Stačí, aby nás daná činnosť napĺňala, aby v nás vyvolávala iskru radosti a pocit, že práve teraz robíme niečo, čo má zmysel. Vášeň je kľúčom, ktorý otvára dvere nielen k vlastnej spokojnosti, ale aj k inšpirácii pre ostatných. Pretože ak robíme niečo s láskou, ľudia to cítia, a to je často oveľa cennejšie než akákoľvek dokonalosť.
Malé kroky sú tými, ktoré robia veľké sny možnými. Každý drobný pokus, každý odvážny krôčik mimo komfortnej zóny nás približuje k tomu, kde chceme byť. A práve v týchto malých momentoch sa rodí skutočná sila - sila vytrvať, učiť sa a objavovať cestu, ktorá patrí iba nám. Netreba čakať na zajtra ani na správne podmienky. Tie nikdy nebudú. Stačí začať dnes, presne tam, kde sme, s tým, čo máme. Tak, ako to spravila aj Viktória.
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @rybka.braids
