V modelingu aj herectve sa pohybuje od mladého veku, no jej príbeh nie je o rýchlej ceste, ale o postupnom dozrievaní – profesionálnom aj osobnom. Skúsenosti z prostredia, kde sa hodnotí vzhľad či výkon, ju naučili pozerať sa na seba triezvejšie a s väčším odstupom. Nie ako na produkt, ale ako na človeka v procese.
Dnes už Diana Klamová hovorí o svojej práci iným jazykom než na začiatku. Menej ju zaujíma dokonalý obraz navonok, viac vnútorná pravdivosť postáv, ktoré hrá, aj jej vlastné hranice. Herectvo je pre ňu spôsobom, ako lepšie porozumieť emóciám – vlastným aj cudzím.
V tomto rozhovore sa s Dianou rozprávame o hranici medzi rolou a realitou, o rokoch porovnávania, o tlaku, ktorý na ženy vytvárajú profesie postavené na obrazovke, aj o tom, ako sa jej pohľad na seba s časom zmenil.
1. Diana, ty si modelka aj herečka. Sú to roly, kde vychádzaš zo svojho reálneho sveta. Ako vnímaš hranicu medzi sebou ako herečkou a svojimi postavami – kedy je to ešte rola a kedy už odraz teba samej?
Niektoré roly sú mi podobné, to sa mi hrá ľahšie, iné sú úplne odlišné, to je zas väčšia výzva a aj ma to viac baví. Stane sa, že niektoré pocity sa ma po natáčaní ešte chvíľu držia, snažím sa však čo najviac oddeliť prácu od osobného života.
2. Ako sa tvoje vnútorné vnímanie seba samej zmenilo od čias, keď si začínala ako teenagerka v modelingu a dnes, ako uznávaná herečka?
Som na seba viac hrdá, zároveň však kritickejšia. Zatiaľ čo v modelingu ide primárne o môj vzhľad, o ktorý sa samozrejme tiež starám, v herectve je toho oveľa viac. Pracujem na svojom vnútri, pocitoch, vnímaní a snažím sa zapamätať si emócie, ktoré prežívam. Viac si všímam aj svet a ľudí okolo seba a snažím sa ich pochopiť. To všetko viem neskôr použiť pri postavách.
Instagram / @dianaklam
3. Vždy ma zaujímalo, keď sa pripravuješ na postavu, hľadáš v nej aj nejaké svoje osobné introspektívne otázky – napríklad čo by si spravila inak ako ona?
Emócia sa dá buď nájsť v osobnej skúsenosti, alebo v uverení situácii, ktorú postava práve prežíva. Niekedy vychádzam zo svojich reálnych skúseností a zážitkov, ale stane sa, že hrám niečo, v čom tie skúsenosti nemám, napríklad operácia alebo smrť. Vtedy sa čo najviac vžijem do okolností hranej situácie, uverím jej a prežijem ju.
Vždy sa snažím čo najviac oddeliť svoje reálne ja od mojej postavy. Najprv pri prvom čítaní textu automaticky reagujem na situácie ako ja, potom sa však zastavím a zamyslím sa, ako by reagovala daná postava.
4. Ako vidíš postavenie žien vo filmovom priemysle v roku 2026? Sú výzvy odlišné od tých, ktoré si zažila na začiatku?
Myslím si, že v tejto dobe je už v herectve postavenie žien rovné mužom, nájdu sa však ľudia, ktorí to tak nevnímajú a slovo muža má pre nich väčšiu váhu. Tí sú však všade, nielen v tomto priemysle. Som hrdá na to, že na Slovensku máme a aj osobne poznám veľa výborných scenáristiek, režisérok aj producentiek. Z týchto žien cítiť silu a sebavedomie a ja ich nesmierne obdivujem.
5. A keďže tu už máme spomenutý rok 2026, ako sa naňho pozeráš a čo možno od neho očakávaš?
Naučila som sa radšej nemať očakávania. Mám však veľa snov a plánov a verím, že väčšina z nich vyjde. Robím všetko pre to, aby jediným dôvodom, prečo nedostanem rolu, bolo to, že sa na ňu nehodím typovo. A mimo práce – rok 2025 nebol najľahší, takže dúfam, že budeme všetci zdraví a šťastní. To je koniec koncov to najdôležitejšie.
Instagram / @dianaklam
6. Počula som, keď ľudia často vravia, že herectvo je ľahké, pretože daná herečka je prirodzene krásna. Stretla si sa s tým aj ty?
Herecká práca nemá s výzorom nič spoločné. Počula som, že pekní ľudia to majú v živote ľahšie. V niektorých prípadoch si myslím, že áno, v iných zas nie. Všetko má svoje výhody a nevýhody a nikdy nevieme, čím si ten človek prechádza. Skúsme sa menej porovnávať a sústrediť sa na to, aby sme sa mali dobre.
7. Je nejaká časť teba, ktorú si sa učila prijať najdlhšie? Keďže modeling vie byť často náročný práve na psychiku či porovnávanie.
Bolo to náročné, s modelingom som začala, keď som mala 15 rokov a ešte som nebola úplne psychicky vyvinutá, takže moje sebavedomie si toho zažilo veľa. Bola som príliš tučná, chudá, moja pleť nebola dosť dobrá, moje ramená široké a oči smutné. Vždy bol niekto lepší, krajší, skúsenejší... Musela som sa naučiť mať sa rada takú, aká som a uvedomiť si, že som jedinečná. A že raz ma tí správni ľudia nájdu. To sa aj stalo, mám za sebou veľa skvelých projektov a zážitkov, za ktoré som neuveriteľne vďačná.
8. Bolo náročné si uvedomiť, že tvoja hodnota nemusí byť neustále potvrdená zvonku?
Bolo. Milujem svoju prácu a tam to uznanie zvonku potrebujem, ale už som sa ho naučila prijať aj zvnútra. Nie vždy sa mi to darí, mám aj zlé obdobia, kedy sa cítim byť zbytočná a netalentovaná. Vtedy si spomeniem, čo všetko som zvládla a dosiahla, meditujem, pracujem na herectve, idem na nejakú jogu alebo tanec. Keď sa cítim dobre, väčšinou dobré veci aj prichádzajú.
Instagram / @dianaklam
9. Ako sa učíš pristupovať k negatívnej kritike dnes – mení tvoj vzťah k nej?
Záleží, od koho prichádza. Vyhýbam sa čítaniu negatívnych komentárov a keď sa ku mne nejaké dostanú, už ma to zasiahne menej ako kedysi. Ak je napríklad od režiséra, prijmem ju, snažím sa nebrať to osobne a pochopiť, prečo a ako to myslí, aby sme vytvorili čo najlepší výsledok.
10. Diana, čo by mala každá žena pochopiť či urobiť, aby svoju hodnotu neodvíjala od práce, vzťahov ani zovňajška?
Nebudem klamať, je to naozaj ťažké. Do práce a vzťahov dávame maximum a chceme byť za to pochválené, čo je úplne prirodzené a aj si to zaslúžime. Možno sa skúsme viac chváliť a odmeňovať samy.
Uvedomiť si, aké sme šikovné, čo všetko zvládame napriek každodenným povinnostiam, starostlivosti o všetkých okolo a to ani nehovorím o našich milovaných hormónoch. Doprajme si čas pre seba bez výčitiek. Prečítajme si tú knihu, na ktorú nemáme čas, poďme na manikúru, do sauny, na kávu. Naše psychické zdravie sa nám poďakuje.
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @dianaklam
0 komentárov