Niektoré rozhovory netreba čítať, ale cítiť. Tento ma o tom presvedčil a presvedčí aj vás. Barbora Hazuchová Barb nie je len speváčkou, ktorú si mnohí pamätáte zo Superstar. Dnes pôsobí ako žena, ktorá prešla cestou od vonkajšej krásy k tej vnútornej - hlbokej a ozajstnej. Hudba je pre ňu stále domovom, ale už nie únikom. Skôr priestorom, kde sa učí znovu cítiť a prijímať.
Okrem toho pôsobí aj na sociálnych sieťach, kde sa denne prihovára širokému publiku. V rozhovore hovorí otvorene o období, keď ju dokonalosť zväzovala viac než posúvala, o chvíľach, kedy sa stratila v očakávaniach iných, a o sile, ktorú objavila v nekomforte. Delí sa o skúsenosti, ktoré menia pohľad na úspech, sebalásku aj silu viery.
Ak hľadáte rozhovor, ktorý nejde po povrchu, ale priamo k podstate, k pravde o strachu, úzkostiach, zraneniach aj znovuzrodení, čítajte ďalej. Barbora rozpráva tak, že sa zastavíte. A možno v jej slovách spoznáte kúsok seba. Pretože ja som sa tam našla.
1. Barborka, ty si sa v poslednom období viac začala venovať práve tej vnútornej kráse a sebaláske, k tomu sa dostaneme. Mňa však zaujíma to, čomu sa venuješ najdlhšie, a to je spev. Ako by si opísala svoj vzťah k spevu – nie len ako k práci alebo koníčku, ale ako k forme vyjadrenia seba, liečby či terapie?
Ak je jedna vec, bez ktorej by som si nevedela predstaviť svoj život, tak je to hudba. Či už len jej počúvanie, alebo spievanie. Som vysoko citlivý človek a, takpovediac, žijem pre emócie – a nech sú už akéhokoľvek druhu. Nič mi nedáva väčší pocit toho, že žijem, než ony. Aj tá ich premenlivosť a rôznorodosť ma baví. Po zlom dni príde pekný deň. Stačí sa mať rád a nechcieť ostať v sebaľútosti a tme.
Hudba a spev samotný mi pomáhajú emócie vydať zo seba von, nedržať ich v sebe. Avšak, keďže som na seba odjakživa bola veľmi prísna, aj na koníčky som sa zvykla pozerať ako na nejaký projekt, v ktorom chcem rásť, byť každým dňom lepšia. A tak sa aj zo spevu stala akoby súťaž.
Neprišla som si a ani dnes si neprídem dosť dobrá, pretože v tom hľadám dokonalosť, čo ma na tejto ceste dosť brzdí. Ale posledné mesiace na tom vedome pracujem, pretože viem, že ľuďom sa môj hlas a tvorba páči, takže učím toho vnútorného kritika odpočívať.
Barbora Hazuchová archív
2. Pomohol ti spev prekonať nejakú ťažkú situáciu? Čo to s tebou spravilo z emočného hľadiska?
V minulosti áno. Pred Superstar, keď som mala tak 12 až 16 rokov, som písala skladby, skladala ich za klavírom. Boli o láske, sklamaní a vypísala som sa z ťažkých situácií, lebo som chcela. Neskôr som sa už akoby nevedela úplne odosobniť od očakávaní ľudí, môjho perfekcionizmu a brala som to ako prácu.
Čo aj, vďakabohu, bola, ale už to nebolo len hobby, kedy o nič nejde. Neskôr môj klavírny sprievod vymenil producent, ktorý do toho procesu priniesol aj svoju predstavu, a hľadeli sme skôr na to, aby to dobre znelo, aby bola melódia chytľavá, aby text bol zapamätateľný. Asi chápeš, čo tým myslím.
Avšak, samotné texty vychádzali vždy z môjho života, vlastných skúseností a veľmi často frustrácií. Song Princezná je o mne, ako žene, ktorá prešla transformáciou z nesebavedomého dievčatka, people pleasera, na dospelú ženu, ktorá už presne vie, čo chce, vie, ako jej život má vyzerať a je naň, právom, hrdá.
Skladba Offlajn zas hovorí o tom, ako sociálne siete udupávajú ľudský potenciál a charakter. Stávame sa tam bezduchými, odchádzame tam scrollovať a strácame pojem o okolí a hlavne drahocenný čas. Jas obrazoviek nás paradoxne úplne zaslepuje.
3. Vo svojich piesňach spomínaš, že si sa bála byť sama sebou, že často si riešila či si dosť pekná alebo dosť dobrá. Ako sa tvoja sebaistota vyvíjala od vydania tejto skladby až dodnes?
Milujem, že tie skladby sú vlastne mojím deníčkom. Sama nimi dokážem listovať a odpozorovať si svoj mentálny rast. Od textov o nevere som sa presunula k viac spoločenským témam, ako vnímanie ženskej krásy, uzatváranie sa ľudí do online bubliny, alebo že online nevera vie rozvracať vzťahy a nie je až tak nevinná, ako sa zdá. Poslednou skladbou som zhmotnila, ako veľmi som sa ako žena, prácou na sebe, posunula.
4. Ja viem, že ty si sa na nejaký krátky čas zbalila a odišla zo Slovenska? Čo za tým bolo a čo sa po príchode zmenilo?
Potreba spoznať sa. A tá väčšinou prichádza v nekomforte. Už som v sebe mala dôveru a vedela som, že nech sa v Ázii stane čokoľvek, tak mám minimálne seba a zvládnem to. Tie dva výlety ma posunuli v mojom živote najviac. Okrem toho, že som zistila, kto je Barb pod fyzickou schránkou, objavila som, čo od života chcem, potrebujem, čo ma spraví naozaj šťastnou.
Barbora Hazuchová archív
5. Poďme teraz k téme sebalásky a práce so sebahodnotou. Čo sú pre teba praktické spôsoby, ako podporuješ sebalásku a dávaš rásť svojej hodnote?
(Dávaš nádherné otázky!!! Žasnem - a to tam prosím nechaj.) Afirmácie. Pozitívny talk sám so sebou, odnaučiť sa o sebe hovoriť škaredo, je prvým krokom. Terapie, alebo ak je človek dostatočne vedomý a zvedavý, zistiť o sebe pravdu sám. Mňa vždy zaujímalo, prečo niekoho kritizujem, prečo ma niečo urazí, prečo sa ma niektoré veci dotýkajú a iné nie.
A takto som o sebe kolektizovala informácie, až som si sama vytvorila svoj vlastný atlas, v ktorom pravidelne pribúdajú nové a nové stránky sebapoznania. Vďaka tomu viem, čo potrebujem, čo mi naopak škodí, alebo ako si v daných situáciách pomôcť.
Joga mi popravde veľmi pomáha dostať sa z hlavy do tela, ale tak naozaj. Nájsť v ňom domov, cítiť sa v ňom v bezpečí, ľúbene a sladko. Cítiť ho, cítiť seba. Na zrkadle v kúpeľni mám napríklad rúžom napísané frázy, ktoré po zobudení opakujem. Nájdete si túto techniku na YouTube pod názvom Breath of Life. Čím častejšie veci robíme, tým hlbšie sa do nás zapisujú - ako dobré, tak tie zlé. Stačili dva týždne, kedy som sa sama sebe nevenovala, a bola som v starých koľajach.
6. Absolvovala si joga retreat, kde si otvorene hovorila o temnej stránke pobytu. Čo ťa na tejto skúsenosti najviac prekvapilo?
Prekvapilo ma, že som nepočúvla moju intuíciu, lebo naozaj funguje. Ale nie, ja som veľmi rada za tú skúsenosť, lebo ma extrémne posunula, ale takto to dokážem povedať až po tých štyroch mesiacoch. Nečakala som, že existujú duchovní ľudia, ktorí predávajú svoje poznatky iným bez toho, aby nimi sami žili.
Cítila som tam ironickosť, manipuláciu, nevyrovnanosť, zlú energiu. A keď si ideš na joga retreat, ktorý bol zároveň z časti bartrovou spoluprácou, chceš si tam oddýchnuť, cítiť sa v bezpečí a chceš odísť plný síl. No stal sa presný opak.
Zároveň ma prekvapila aj moja sila a odvaha. Vždy som bola šedá, tichá myška, ktorá sa vyhýbala konfliktom a pred problémom radšej utiekla, než by mala niekoho konfrontovať. Tu som zobrala všetku guráž a verejne prehovorila.
7. Ako zvládaš obdobia, keď sa duševné zdravie otriasa - stres, úzkosť, pochybnosti? Pretože myslím, že takého dni prídu bez ohľadu na to, aké silné osobnosti sme.
Keďže beriem sebapoznanie naozaj vážne, snažím sa zistiť, čo mi v akej situácii pomôže. Po poslednom retreate sa mi rozpadol môj vnútorný svet. Akoby som žila v cudzom tele, ktoré mi nepatrí. Nevidela som v ničom význam, prišla som si zbytočná a dosť to bolelo. Nevedela som, čo tu vlastne robím. Popravde, cítila som sa ako prekliata. Veľmi mi tá skúsenosť duševne ublížila.
Avšak, náhodou som pár týždňov na to šla do Grécka za kamarátkou z detstva, mojou drahou Annou. Večer, po príjemnom rozhovore pri víne, sme si spolu ľahli do postele a spýtala sa ma, či sa spolu nepomodlíme. Cítila som sa zvláštne, ale rada sa dostávam do nekomfortu, takže sme sa začali modliť. Ďalšie ráno zas a rovnako aj večer. Či tomu niekto uverí alebo nie, začala som sa cítiť lepšie.
Odvtedy sa snažím modliť sa, prosiť a ďakovať každý večer aj ráno. A ako si tak uvedomujem, od júla som žiadnu úzkosť nedostala. Práve sa mi začalo viac dariť. V auguste som stretla jedného výnimočného človeka, upravil sa mi vzťah s blízkou kamarátkou. Mám pocit vedenia, toho, že som chránená a že mňa a môj život niečo prevyšuje. Že nežijem zo dňa na deň len pre moje ciele, sama pre seba. To mi už prišlo akési prázdne.
8. Kedy si si uvedomila, že je dôležité hovoriť verejne o tom, čo prežívaš, nielen spievať?
Hmmm, ono to šlo tak prirodzene. Ak mám na siete niečo tvoriť, tak chcem, aby sa vďaka tomu ľuďom žilo lepšie, krajšie, a aj svojou malou troškou chcem prispieť k tomu, aby svet bol lepším miestom. Na konci dňa nikdy neovplyvníme iných ľudí a jediné, čo môžeme spraviť, je začať od seba.
Chcem, aby ma ľudia spoznali takú, aká som. Rozprávať o týchto veciach mi je v osobnom živote veľmi blízke, tak som si povedala, že ak to pomôže jednému človeku, má to význam. Chcem ľuďom priniesť dobro, lásku, vieru v to, že život vie byť naozaj krásny. A všetci naň máme právo, bez podmienok.
Barbora Hazuchová archív
9. Veľa ľudí sleduje, aký máš život cez Instagram, TikTok - stáva sa, že sociálne siete sú dvojsečná zbraň - môžu byť posilňujúce, ale aj zdroj stresu alebo pocitu, že skrátka nestačíš. Ktorý príspevok od teba sa ti zdá najvýznamnejší v tom, že oslovil ľudí viac, než si čakala - možno preto, že mal silný emocionálny dosah?
Asi je ich viac, ale prvý, spomedzi tohto typu contentu, bol určite ten, ktorý hovorí: „Mám 80 rokov, ale dnes som sa zobudila do svojho 27-ročného JA.“ Je to silné, v spojení s hudbou to naozaj udrie na citlivú strunu a ľuďom to zrejme pripomenulo, o čo v živote naozaj ide. Nie sú to peniaze, ani majetky či tituly. Pravý, krásny, nefalšovaný život prežitý s ľuďmi, ktorých miluješ, v tele, ktoré miluješ, v prítomnom okamihu.
10. Aké sú tvoje najbližšie hudobné a umelecké výzvy alebo ciele, či už album, koncert, spolupráca, ktoré ti pomáhajú posúvať sa vpred aj v osobnom raste?
Ja po tých rokoch workoholizmu, liečenia na chronický stres, síce ciele mám, ale už sa tým najdôležitejším, každodenným cieľom stalo mať sa fajn a cítiť pokoj. Nechcem strácať čas sťažovaním sa, ľutovaním sa. Proste som nastavená tak, že kdekoľvek pôjdem, stretnem inšpiratívnych, skvelých ľudí, že sa počas dňa dobre zasmejem, popracujem na svojich cieľoch, ktoré budú slúžiť nielen mne, ale aj ostatným.
Každopádne, chcem sa životom baviť. Lebo čo, ak je to jeden z našich posledných dní? Treba byť vďačný a užiť si každý jeden z nich. Žijeme tak, akoby sme mali nekonečné množstvo času. Na druhej strane sa však sťažujeme, že ten čas tak rýchlo letí a že nič nestíhame.
Možno je na mieste spomaliť, prejsť sa parkom a konečne si všimnúť tie krásne, sfarbené žlté listy padajúce na zem. Alebo si sadnúť a chvíľu pozorovať lietajúce vtáky na oblohe. Ver, že po tomto sa zhlboka nadýchneš, pocítiš pokoj a povieš si, že život je stále krásny.
Podobne ako Barbora, aj my môžeme byť ženy, ktoré svoj príbeh premenia na svetlo. Jej slová pripomínajú, že aj z najtichšej piesne sa dá cítiť sila, a že láskavosť k sebe je tá najvyššia forma krásy. Možno práve preto jej hlas znie tak blízko – lebo vychádza z miesta, ktoré všetci hľadáme.
Zdroj úvodnej fotky: Barbora Hazuchová Barb archív
