Emma Llure patrí k novým hlasom slovenskej mladej generácie. Na pódiu aj v klipoch pôsobí sebavedomo a autenticky, no mimo reflektorov je introvertkou, ktorá si starostlivo chráni svoj vnútorný svet. Je to speváčka, autorka, kreatívna duša, no je toho zároveň omnoho viac.
Jej hudba vychádza z precítených skúseností, pochybností, citlivosti a otázok, ktoré si kladie veľa z nás – no málokto ich dokážu pomenovať. A práve preto jej hudba tak silno rezonuje s mladými ženami, ktoré sa ešte len učia veriť sebe, aj keď nemajú všetko vyriešené. Emma Llure otvára priestor pre neistotu, hľadanie a emócie, ktoré nie sú vždy pohodlné, no sú skutočné. A to je v dnešnom svete naozaj vzácne.
V našom rozhovore hovorí o vzťahu k sebe, k hudbe, k strachu aj k tlaku sociálnych sietí s prekvapivou ľahkosťou a úprimnosťou. Aj vy uvidíte, že je to žena, ktorá si dovolila priznať, že cesta za snom je práca, pochybnosti aj odvaha robiť veci napriek strachu.
1. Emma, dnes ťa už veľa ľudí pozná z pódií a klipov, no kto je tá Emma mimo sociálnych sietí a verejného života?
Asi trochu introvert, hahah. Rovnako, ako milujem hovoriť príbehy cez klipy, songy, vystupovať na pódiu a spájať sa s ľuďmi, mám tiež rada svoju bublinu. Veľa času trávim sama, robením čohokoľvek kreatívneho - kreslenie, journaling, čítanie kníh a podobne. Dokonca niekedy aj sama cestujem. Asi je to o balanse. Myslím, že by som nedokázala naplno robiť jedno, keby to nevyvážim tým druhým.
2. Tvoja hudba sa dotýka ďalších rôznych tém. Od slabosti po slobodu, od nostalgie po radosť, a to obzvlášť rezonuje s mladou generáciou žien. Vnímaš možno zodpovednosť za to, že tvoju hudbu počúvajú ľudia, ktorí práve hľadajú svoje miesto v živote?
Keď mi niekto povie, že sa v mojej hudbe našiel, je to krásny pocit. Snažím sa písať o veciach, ktoré sama zažívam a nehovorím o nich často. Vždy pri nahrávaní dúfam, že si nájdu ľudí, ktorí prežívajú to isté, čo ja a pochopíme sa navzájom. Myslím si, že je oukej cítiť sa v živote občas stratení, pretože to znamená, že si môžeme vybrať nový smer, ktorým pôjdeme. Chcem, aby moji poslucháči cez moju hudbu cítili, že pop nemusí byť len nablýskaný a dokonalý, ale môže v ňom byť aj srdce - a všetky ostatné, reálne pocity.
Instagram / @emllure
3. Osobne sa mi páči, že tvoje piesne často lákajú poslucháčov, aby sa pozreli do seba. Do spomienok, túžob, pocitov. Ako sa ty osobne vyrovnávaš s tým, že hudba môže otvárať rany, ktoré sú občas naozaj nepríjemné?
Hudba je niečo ako môj ventil. Vždy som bola tak trochu "overthinker", analyzovala všetko zo sto pohľadov a robila si unáhlené, často nepravdivé závery. Samozrejme som potom často od iných ľudí počula, že som precitlivená, haha. Až neskôr som pochopila, že to vlastne vôbec nie je zlá vec, ale skôr superschopnosť - v umení sa každý pocit počíta, dokonca aj tie staré.
Keď píšem, viem si živo spomenúť, čo som kedysi dávno cítila k nejakému človeku alebo ako mi bolo v nejakej situácii a privolať si to naspäť. Treba si v tom nastaviť hranice ale myslím, že z toho vznikajú autentické veci.
4. Keďže pieseň je často veľmi osobná výpoveď, mala si niekedy obavu pustiť do sveta skladbu, ktorá bola pre teba až príliš úprimná?
Asi každá z nich, haha. V každej je niečo osobné a keď som začala robiť hudbu, mojím najväčším strachom bolo, že ľudia, o ktorých píšem zistia, že sú moje skladby o nich. Nikdy sa ale nestalo nič katastrofické a dnes to už vnímam inak. Skúsenosti, o ktorých píšem, sú stále moje - aj keď sa mi spájajú s nejakým človekom. Nie je na tom nič zlé a chcem z nich vytvoriť niečo pekné. Keď ich vydám von, už nie sú iba moje, ale patria každému, kto ich cíti tiež. Nikdy neviete, kto si prechádza niečím podobným.
Instagram / @emllure
5. Je naozaj vidieť, že si nadšená pre svoju tvorbu a si aj veľmi ambiciózna. Ako žena a umelkyňa, ktorá stále stúpa v kariére, prechádzaš si aj ty obdobím neistoty či pochybností?
Áno, samozrejme. Často premýšľam, či sú rozhodnutia, ktoré robím správne. A keď vidím, aká hudba je dnes na Slovensku obľúbená medzi mladými ľuďmi, spochybňujem niekedy aj svoju tvorbu. Ale všetko sú to také tie myšlienky, ktoré vás strašia o tretej ráno a do rána na ne zabudnete. Netreba sa nimi nechať zastaviť, ani ich brať príliš vážne. Naučila som sa nečakať, kým sa budem cítiť pripravená, ale robiť veci aj so strachom. Stojí to za to.
6. Ako sa teda mení tvoj vzťah k hudbe v obdobiach, keď sa ti darí, oproti tým, keď sa cítiš unavená alebo neistá?
Keď sa cítim inšpirovaná, píšem texty. Tie mi nejdú, keď sa do nich musím tlačiť. Keď mi chýba motivácia, hľadám nové nápady, počúvam hudbu alebo vymýšľam nové vizuály. Ak nejde ani to, tak to obdobie nechám proste lenivo prehrmieť.
7. Si stále veľmi mladá. No mnohé mladé ženy dnes majú pocit, že musia mať v určitom veku všetko vyriešené. Mala si aj ty obdobie, keď si mala pocit, že zaostávaš?
Ten pocit dobre poznám a niekedy ho mávam tiež. Veľa slovenských speváčok začalo robiť hudbu ešte skôr, ako boli dospelé a v mojom veku už vypredávali koncerty. Úprimne, niekedy sa s nimi porovnávam. Ale potom si uvedomím, že mám neuveriteľné šťastie, že môžem robiť to, čo milujem. Našli ma prví fanúšikovia a na koncertoch so mnou spievajú texty, čo je neopísateľný pocit. Ale na druhej strane je skvelé vedieť, že aj tieto úžasné zážitky sú stále len začiatok a väčšinu svojich snov mám stále pred sebou.
Instagram / @emllure
8. Myslíš si teda, že mladé ženy sú dnes pod väčším tlakom byť neustále silné a produktívne? Stretávaš sa s tým aj vo svojom odbore alebo si vieš určiť hranice, povedzme aj pri tej tvorbe?
Myslím si, že veľa toho tlaku vzniká práve kvôli sociálnym sieťam. Nonstop nám dávajú možnosť porovnávať sa s niekým iným, vidieť najlepšie momenty zo života cudzích žien a pýtať sa, prečo my nezažívame niečo podobné. Lenže aj tie "dokonalé" ženy sa s niekým určite porovnávajú.
9. Zároveň vidím, že mnohé mladé ženy majú pocit, že ak nie sú neustále „viditeľné“, strácajú hodnotu. Ako si ty nastavuješ vzťah k sociálnym sieťam, aby ťa nepohltili a neodvádzali od samotnej tvorby?
Môj mobil je nonstop v letovom režime alebo režime nerušiť, haha. Keď cítim, že je toho na mňa veľa, nechcem sa nechať rušiť upozorneniami. Predvolila som si zopár kontaktov, ktorým vždy zdvihnem, ale inak si chcem čas na telefóne regulovať sama. A pokiaľ ide o tvorbu contentu na sociálnych sieťach, asi je lepšie menej sledovať a viac tvoriť. Dať von každý nápad a zbytočne sa nad tým nezamýšľať. Nikdy neviete, čo bude fungovať.
10. Je niečo, čo ti v začiatkoch nikto nepovedal o tejto ceste za snom, no priala by si si to vedieť?
Že je to skutočná, ozajstná práca - rovnaká, ako každá iná. Celý život viem, že hudba a umenie sú to, čo mi je predurčené. Moji rodičia nie sú z umeleckej brandže a vždy ma v mojich snoch podporovali, no keď som vyrástla, začali sa ma pýtať, čo budem robiť naozaj. Úplne ich chápem - umenie je neisté, neexistuje naňho návod a na úspech tiež nie. Jediné, čo máte, sú vaša viera, schopnosti a šikovnosť.
Dlho som sa predierala za ľuďmi, s ktorými dnes pracujem a neskôr aj moji blízki pochopili, koľko driny sa za tým skutočne skrýva. Pokiaľ ide o sny, myslím si, že treba za nimi tvrdohlavo ísť - aj cez neistotu, strach a najmä cez zlyhania.
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @emllure
0 komentárov