Sexualita je všeobecne komplexná a vyvíja sa počas celého života. Napriek tomu sa čoraz častejšie ukazuje, že jej základy sa formujú oveľa skôr, než by sme si možno mysleli, a to už v období dospievania. To, ako sa dievča v puberte zoznámi so svojím telom, ako mu porozumie a ako sa naučí vnímať vlastné potešenie, môže mať zásadný vplyv na to, ako bude prežívať intimitu o desať či dvadsať rokov neskôr.
Nová portugalská štúdia s názvom „Ménage À Moi: Analýza faktorov spojených s masturbáciou u žien“, ktorú realizovali vedci Daniela Henriques, Pedro Alexandre Costa a Ana Carvalheira, prináša zaujímavé a pre mnohé ženy možno aj oslobodzujúce zistenia. Výskum naznačuje, že existuje priamy vzťah medzi frekvenciou masturbácie v puberte a schopnosťou dosahovať orgazmus pri partnerskom sexe v dospelosti – konkrétne počas vaginálnej penetrácie. Táto téma však toho odhaľuje omnoho viac.
Kedy sa ženy začínajú zoznamovať so svojím telom?
Do portugalskej štúdie sa zapojilo 469 cisgender žien vo veku od 18 do 78 rokov, pričom medián veku bol 27 rokov. Až 96 % účastníčok uviedlo, že počas života masturbovali. Priemerný vek prvej skúsenosti bol 14 rokov – teda obdobie, keď väčšina dievčat prechádza intenzívnymi fyzickými aj psychickými zmenami.
Zaujímavé však je, že približne jedna z 24 žien priznala, že v období dospievania nemasturbovala vôbec. A dokonca aj medzi tými, ktoré masturbovali, mali približne tri štvrtiny len nízku alebo priemernú znalosť ženskej anatómie.
Tento údaj je stále pomerne prekvapivý, no zároveň vypovedá o tom, že samotná skúsenosť nestačí. Dôležitá je aj kvalita informácií, ktoré dievčatá o svojom tele dostávajú. Výskumy zo zahraničia, napríklad dáta publikované inštitúciou Kinsey Institute, dlhodobo potvrdzujú, že ženy, ktoré lepšie poznajú svoju anatómiu a rozumejú mechanizmom sexuálnej reakcie, vykazujú vyššiu mieru sexuálnej spokojnosti.
Masturbácia ako nástroj sebapoznania
Kľúčovým záverom portugalskej štúdie je teda jasná súvislosť – ženy, ktoré počas dospievania masturbovali častejšie, dosahovali v dospelosti orgazmus pri partnerskom sexe výrazne častejšie – vrátane orgazmu počas vaginálnej penetrácie.
Autori výskumu predpokladajú, že masturbácia v puberte funguje ako forma učenia sa. Dievča si postupne osvojuje poznanie vlastného tela, učí sa rozpoznávať, čo jej prináša potešenie, aký tlak, rytmus či typ stimulácie jej vyhovuje. Tento proces nie je len fyzický, je aj psychologický. Buduje sa pocit oprávnenosti na potešenie a schopnosť o ňom hovoriť.
Podobné zistenia priniesla aj rozsiahla americká štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Sex Research, ktorú realizovali vedci z Indiana University. Tá poukázala na to, že ženy, ktoré mali v mladosti pozitívny vzťah k vlastnej sexualite, mali v dospelosti vyššiu mieru sexuálnej asertivity a boli schopnejšie komunikovať svoje potreby partnerovi. A práve komunikácia je podľa mnohých sexológov kľúčová.
FreepikPrečo je komunikácia v sexe taká dôležitá?
Sexuálne uspokojenie nie je len otázkou techniky, ale aj bezpečia, dôvery a otvorenosti. Žena, ktorá pozná svoje telo a jeho reakcie, dokáže partnerovi jasnejšie povedať, čo jej pomáha dosiahnuť vyvrcholenie. To výrazne zvyšuje šancu, že partnerský sex bude pre ňu napĺňajúci.
Známa americká sexuálna terapeutka a autorka knihy „Come as You Are“ Emily Nagoski vo svojich prácach zdôrazňuje, že ženská sexualita je vysoko kontextuálna. Znamená to, že na vzrušenie vplýva množstvo faktorov – od stresu cez pocit bezpečia až po kultúrne nastavenia. Ak sa však žena už v puberte naučí, že jej telo je zdrojom potešenia a nie hanby, vytvára si pevný základ pre zdravý sexuálny život.
Zohráva prostredie rolu?
Portugalská štúdia sa zamerala aj na prostredie, v ktorom ženy vyrastali. Ukázalo sa, že ženy žijúce v mestách masturbovali počas dospievania častejšie než ženy z vidieckych oblastí. Výskumníci naznačujú niekoľko možných dôvodov. Mestské prostredie môže ponúkať viac súkromia, ale aj liberálnejší a otvorenejší prístup k sexualite. Väčšie mestá často poskytujú širší prístup k informáciám, vzdelávaniu a zdravotníckym službám, čo môže znižovať mieru stigmy.
Tieto zistenia korešpondujú aj s dátami Svetovej zdravotníckej organizácie World Health Organization, ktorá vo svojich odporúčaniach opakovane zdôrazňuje význam komplexnej sexuálnej výchovy. Kvalitná sexuálna edukácia totiž nielen znižuje riziko neplánovaného tehotenstva či pohlavne prenosných ochorení, ale podporuje aj zdravý vzťah k vlastnému telu.
Čo sa zmenilo (a čo ešte nie)
Aj keď sa o sexe dnes hovorí otvorenejšie než pred dvadsiatimi rokmi, ženská masturbácia stále nie je úplne zbavená stigmy. Staršie generácie žien vyrastali v prostredí, kde bola téma ženského potešenia tabuizovaná alebo dokonca potláčaná.
Výskum ukazuje, že ženy, ktoré počas dospievania zažívali silný pocit hanby spojený so sexualitou, majú v dospelosti vyššiu pravdepodobnosť sexuálnych ťažkostí – vrátane problémov s dosahovaním orgazmu.
Psychologické štúdie zároveň potvrdzujú, že internalizovaná hanba môže negatívne ovplyvniť schopnosť uvoľniť sa počas sexu. Ak je telo podvedome vnímané ako nevhodné alebo hriešne, nervový systém zostáva v stave napätia, čo sťažuje prežívanie slasti.
FreepikOrgazmus a mýty o penetrácii
Jedným z najdiskutovanejších zistení portugalskej štúdie je súvislosť medzi častejšou masturbáciou v puberte a vyššou pravdepodobnosťou dosiahnutia orgazmu počas vaginálnej penetrácie v dospelosti. Tento výsledok môže na prvý pohľad pôsobiť prekvapivo, najmä v kontexte dlhoročných diskusií o tzv. vaginálnom verzus klitorálnom orgazme. Výskumníci však upozorňujú, že nejde o jednoduchý mechanický vzťah, ale o dôsledok hlbšieho sebapoznania. Ženy, ktoré sa v mladosti aktívne zoznamovali so svojím telom, lepšie rozumejú vlastným reakciám, vzrušeniu aj tomu, aké podmienky potrebujú na vyvrcholenie.
Zároveň je dôležité zachovať realistický pohľad. Množstvo medzinárodných výskumov, vrátane štúdií publikovaných v odbornom časopise Archives of Sexual Behavior, dlhodobo ukazuje, že väčšina žien nedosahuje orgazmus výlučne samotnou penetráciou.
Pre mnohé je najspoľahlivejšou cestou kombinácia klitorálnej stimulácie a penetrácie. Práve skúsenosť so sebapoznávaním v puberte môže ženám pomôcť pochopiť tieto mechanizmy bez pocitu zlyhania či tlaku na správny typ orgazmu a umožniť im preniesť túto istotu aj do partnerského sexu.
Sexuálna výchova ako investícia do budúcich vzťahov
Ak prijmeme fakt, že spôsob, akým sa dievčatá zoznámia so svojím telom, môže ovplyvniť ich budúci sexuálny život, potom má spoločnosť zodpovednosť vytvárať bezpečné a informované prostredie.
Nejde o podporovanie konkrétneho správania, ale o poskytovanie kvalitných, vedecky podložených informácií. Otvorený rozhovor o anatómii, menštruácii, potešení a súhlase môže zásadne znížiť mieru hanby a dezinterpretácií. V krajinách, kde je sexuálna výchova systematická a rešpektujúca, napríklad v Holandsku, výskumy dlhodobo ukazujú vyššiu mieru sexuálnej spokojnosti aj nižší výskyt rizikového správania.
Sebapoznanie nie je súťaž
Dôležité je tiež zdôrazniť, že každý príbeh je individuálny. Neexistuje správna frekvencia masturbácie ani univerzálny scenár vývoja sexuality. Štúdia poukazuje na štatistickú súvislosť, nie na povinnosť. A to je veľmi dôležité.
Ženy, ktoré v puberte nemali možnosť alebo chuť objavovať svoje telo, nie sú odsúdené na nespokojný sexuálny život. Neuroplasticita mozgu a schopnosť učiť sa novým vzorcom prežívania znamenajú, že aj v dospelosti je možné rozvíjať vzťah k vlastnému telu. Sexuálni terapeuti dnes pracujú s technikami mindfulness, dychovými cvičeniami či senzorickým tréningom, ktoré pomáhajú ženám znovuobjaviť vlastné potešenie bez ohľadu na minulosť.
Sexualita = celoživotný proces
Sexualita nie je statický stav, ale dynamický proces. Ovplyvňuje ju hormonálny vývoj, partnerské skúsenosti, materstvo, zdravotný stav aj psychickú pohodu. To, čo si však odnášame z puberty, môže tvoriť základný vzorec. Ak je tento vzorec postavený na poznaní, rešpekte a prijatí, je väčšia šanca, že sa bude rozvíjať zdravo a s radosťou.
Portugalská štúdia tak neprináša len zaujímavú štatistiku. Otvára širšiu diskusiu o tom, ako vnímame ženské potešenie. Naznačuje, že masturbácia nie je tabuizovaným excesom, ale prirodzenou súčasťou vývoja, ktorá môže mať pozitívny dopad na budúcu kvalitu partnerského sexu.
Táto zmena perspektívy, od hanby k porozumeniu, môže v nasledujúcich rokoch najviac prispieť k sexuálnej pohode žien naprieč generáciami. Pretože sexualita je súčasťou nášho zdravia, identity a schopnosti prežívať blízkosť. A všetko sa to môže začať už v tínedžerskej izbe – prvým, možno nesmelým, no dôležitým krokom k poznaniu vlastného tela.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov