Nadšenci hradov a histórie určite poznajú krvavú legendu Čachtíc. Najväčšiu obec okresu Nové Mesto nad Váhom preslávila bezcitná Alžbeta Báthoryová – Čachtická pani.
Obec Čachtice má približne štyritisíc obyvateľov, ktorí sú prevažne katolíckeho vierovyznania. Medzi zaujímavé miesta, ktoré môžete pri návšteve Čachtíc vidieť, je Čachtické múzeum zachytávajúce bohaté kultúrne bohatsvo a dejiny obce, slávny Čachtický hrad. Zúčastniť sa môžete tradičných hodov v obci, otvorenia sezóny na hrade, Bláznivého cyklovýjazdu, podujatia s názvom Za Alžbetou na Čachtický hrad, Hviezdna noc na hrade, Strašidlá na hrade, Hradné slávnosti.
Určite nevynechajte návštevu čachtického podzemia. Spleť chodieb, ktoré sa nachádzajú pod celou obcou a vedú až do sedem kilometrov vzdialeného Nového Mesta nad Váhom. Rozsiahle systémy slepých uličiek, jám, nástrah a chodieb s viacerými podlažiami slúžili ako úkryt pred tureckými nájazdmi. Podzemné priestory takisto využívali Novomešťania ako úschovňu potravín a vína či podzemné byty, do ktorých sa sťahovali v prípade ohrozenia a tiež pred zimou alebo silným dažďom.
Pozri aj: Kam za krásou Slovenska: Čo treba vidieť na Orave?
Kto bola Alžbeta?
Sériová vrahyňa? Bezcitný tyran? Krvilačná grófka? Vášnivá sadistka? Chorá panovníčka túžiaca po mladosti? Alebo len smutná žena s pomätenou mysľou?
Alžbeta sa narodila v roku 1560. Rod Báthoryovcov vlastnil rozsiahle majetky po celom Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Väčšinu členov tohto šľachtického rodu charakterizovalo výstredné správanie. Viacerí z nich mali sklony k pýche, samoľúbosti, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Ani Alžbeta nebola výnimkou. Jej kruté činy, zverstvá, agresia a degenerácia mozgu mohli byť spôsobené tým, že jej rodičia pochádzali z tej istej rodiny, len z inej vetvy.
Alžbeta sa ako pätnásť ročná vydala za uhorského šľachtica Františka Nádašdyho. Keď ten v roku 1604 zomrel, rozhodla sa presťahovať na Čachtický hrad, ku ktorému prislúchal i kaštieľ a sedemnásť obcí v okolí Nitry.
Krvavý kúpeľ
Podľa Guinnessovej knihy rekordov je Alžbeta najväčšou vrahyňou histórie. Je jej pripisovaných až šestopäťdesiat vrážd. Smutne preslávila Čachtický hrad a obec mučením a vraždami mladých dievčat. Podľa legendy im odoberala krv a kúpala sa v nej, pretože verila, že vďaka krvi mladých panien ostane navždy mladá. Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, polievala studenou vodou v prudkých mrazoch, pichala ihlicami pod nechty, do genitálií im vkladala rozžeravené železo, bičovala ich, zošívala pery ihlou a niťou. Jej obete umierali v hrozných bolestiach. Nie všetky však zabila.
Jednou z metód, ktorú podľa legendy Alžbeta používala, bola takzvaná železná panna. Išlo o mechanizmus v tvare dutej ľudskej postavy, ktorý po uzatvorení prebodol obeť ostrými hrotmi. Niektorí svedkovia dokonca pred súdom obvinili grófku aj z kanibalizmu. Mučením dokonca oslavovala aj Vianoce a svadbu svojej dcéry. Tieto tyranské praktiky a vraždy vykonávala nepretržite v rokoch 1585 – 1610. Jej manžel o jej činoch vedel, snažil sa ich však zakrývať, aby nepobúrili verejnosť.
Mŕtvoly pochovávali na rôznych miestach – cintoríne, v poliach, obilných jamách. Niekedy sa stalo, že ich zle zakopali, vyhrabali ich psy alebo vlci a ponosili po dedine, dvoroch. Alžbeta mala svojich pomocníkov, ktorí ju „zásobovali” obeťami. Zo sluhov bol jej najvernejším sprisahancom v týchto ohavných činoch Ján Ujvári prezývaný Fricko. Pomocníci verbovali najmä mladé dievčatá, siroty, potomkov chudobných šľachtických rodov, a to pod zámienkou výhodnej služby pre Čachtickú pani.
Spravodlivá smrť?
29. decembra 1610 prichytil krvavú grófku palatín Juraj Thurzo piamo pri čine v Nádaždyovskom kaštieli. Hneď ju dal previezť do hradu a uväzniť v hradnej veži na doživotný pobyt so zákazom opustenia hradu. Alžbeta sa mohla stretávať len s rodinou, kazateľmi a so ženou, ktorá jej nosila jedlo.
V januári 1611 sa konal súdny proces v Bytči. Alžbetin verný Fricko bol odsúdený na smrť uťatím hlavy. Ostatné služobníčky a osoby, ktoré jej pomáhali pri jej sadistických činoch boli upálené na hranici. Posledné dni svojho života Alžbeta trávila na hrade, kde 21. augusta 1614 zomrela. Miesto, kde bola pochovaná, je neznáme.
Povesť alebo skutočnosť?
Alžbeta Báthoryová dodnes žije v povestiach ako krvavá grófka. Každý z nás pochádzajúci z tohto kraja vyrastal na rozprávkach o krutej Čachtickej pani, ktorú za jej činy zamurovali do múrov hradu a jej duch dodnes lieta niekde nad hradom.
Je ťažké povedať, ktoré časti rozprávania sú pravdivé a ktoré len vymyslené príbehy. V každom prípade, staré listiny s výpoveďami svedkov Alžbetu zobrazujú ako vrahyňu s chorou mysľou. Vďaka nej sa obec smutne preslávila a dnes láka mnoho zvedavcov a milovníkov histórie. Príbeh tejto krvavej grófky inšpiroval aj známeho slovenského režiséra Juraja Jakubiska a v roku 2008 uviedol na slovenské plátna film s názvom Bathory.
Čachtický hrad je otvorený od marca do novembra. Počas mesiacov júl a august miestny sprievodca poskytuje výklad. Vstupné sa pohybuje od jeden a pol až do štyroch eur. Hrad sa nachádza kúsok nad obcou Čachtice. Do obce sa môžete dostať z diaľnice D1 – výjazd Nové Mesto nad Váhom/ Rakoľuby, Beckov, ale využiť možno aj vlak či autobus z Nového Mesta a vychutnať si výstup na hrad.
Inšpirovali sme vás ďalším výletom?
Bude ťa zaujímať: Známe svetové osobnosti: Nebudeš sa vedieť prestať smiať z týchto kreácií!