Ako porozumieť detským emóciám? 3 skutočnosti, ktoré zmenia vaše reakcie

Reakcie dospelých na detské správanie bývajú často plné frustrácie, najmä ak sa výbuchy hnevu alebo slzy objavujú bez dôvodu. No v skutočnosti ten dôvod existuje. Existujú aj tri zásadné oblasti, ktoré dokážu úplne zmeniť spôsob, akým rodičia (či učitelia a opatrovatelia) vnímajú správanie detí. 

Pochopenie fungovania detského mozgu, pohľad na správanie ako formu komunikácie a dôležitosť duševného stavu samotného dospelého. To všetko spolu vytvára úplne nový rámec rodičovskej reakcie.

1. Detský mozog ešte „nemá hotovo“

Moderná neuroveda ukazuje, že mozog dieťaťa sa vyvíja dlhé roky - presnejšie, až do obdobia približne 25 rokov. To je naozaj dlhý čas! Spomínate si na svoje dospievanie? Tá časť mozgu, ktorá zodpovedá za sebaovládanie, plánovanie a logické rozhodovanie (tzv. prefrontálna kôra), sa u malých detí formuje len pomaly. 

Preto nie je prekvapujúce, že batoľa nedokáže čakať, predškolák sa rozplače kvôli rozpučenému banánu a mladší školák sa zrúti, keď prehrá v spoločenskej hre.

Harvard Center on the Developing Child zdôrazňuje, že schopnosti ako sebakontrola, zvládanie stresu či emočná regulácia sa u detí rozvíjajú postupne, a to hlavne prostredníctvom vzťahov a opakovaných skúseností. Výbuchy hnevu či impulzívne reakcie preto nie sú znakom neposlušnosti, ale dôkazom, že dieťa si s emóciami ešte nevie samo poradiť. A na to by sme mali myslieť.

Ako zvládnuť detský hnev a zostať pokojný, keď dieťa kričí?

Naučte sa zvládať detský hnev bez kriku, drámy a pocitu viny. Tipy a techniky pre rodičov, ktoré fungujú. Záchvaty hnevu už nebudú nočná mora.

Čo s tým?

Ak rodič očakáva od malého dieťaťa logické správanie a pokojné prijímanie nášho “nie“, často zažíva frustráciu. Naopak, keď pochopí, že tieto schopnosti sa ešte len budujú, môže namiesto trestov alebo výčitiek ponúknuť podporu a vedenie.

2. Správanie dieťaťa je forma komunikácie, nie problém

Dospelí často hodnotia správanie detí ako dobré alebo zlé. V skutočnosti však deti prostredníctvom svojho správania komunikujú svoje potreby, pocity a vnútorný stav. Za plačom, krikom alebo neochotou spolupracovať sa môže skrývať čokoľvek - hlad, únava, frustrácia, túžba po pozornosti alebo snaha získať kontrolu.

Keď deti skúšajú vašu trpezlivosť: Ako reagovať v stresových momentoch?

Ako zvládnuť náročné situácie s deťmi a nezblázniť sa? Takto môžete efektívne riešiť konflikty s vašimi deťmi a udržať pokoj v každej situácii.

Dieťa nie je zlé - len má problém, ktorý nevie vyjadriť inak.Výbuch pri obliekaní? Možno sa dieťa cíti preťažené a potrebuje viac priestoru alebo pomalšie tempo. Krátka trpezlivosť v obchode? Namiesto „je rozmaznané“ môže ísť o hlad alebo senzorické preťaženie. Hádzanie hračiek? Možno chýba pozornosť, kontakt alebo dieťa skúša, čo sa stane.

Čo s tým?

Najprv treba riešiť dôvod správania, nie samotné správanie. Keď sa podarí napojiť na emócie dieťaťa, regulácia prichádza rýchlejšie. Niekedy stačí objatie, niekedy len pokojný hlas.

3. Stav rodiča má obrovský vplyv na reakcie

Nie je žiadnym tajomstvom, že ak je rodič unavený, hladný alebo preťažený, jeho schopnosť reagovať pokojne sa dramaticky znižuje. Inými slovami: človek so zníženou kapacitou sám potrebuje reguláciu, než môže regulovať niekoho iného. Tu sa myslím, spoznávame, úplne všetci. Či ste rodič, partner, alebo člen rodiny.

Sebariadenie u dospelých úzko súvisí s kvalitou spánku, stresom, podporou okolia a dokonca aj výživou. Rodičia, ktorí majú dostatok sociálnej podpory a času pre seba, všeobecne vykazujú menej kriku, viac empatie a efektívnejšie zvládajú náročné situácie.

Keď zákazy môžu uškodiť: 4 veci, ktoré deťom určite nezakazujte

Chcete vychovať šťastné a silné deti? Prečítajte si, čo by ste deťom nemali zakazovať, aby sa cítili bezpečne a rastli bez zbytočných obmedzení.

Ako si zvýšiť vnútornú kapacitu?

• Spánok, jedlo, pohyb a prestávky nie sú luxusom. Sú základom rodičovskej trpezlivosti.
• Vedome plánované chvíľ bez detí (aj krátke) pomáhajú získať nadhľad a obnoviť silu.
• Sebaláska! Namiesto výčitiek je dôležité vnímať vlastné potreby a byť k sebe súcitný.

Keď namiesto opakovania „koľkokrát ti to mám povedať?“ prichádza empatia, zvedavosť a snaha porozumieť, deti na takýto prístup reagujú lepšie. Nie preto, že by zázračne dospeli, ale preto, že sa cítia v bezpečí.

Správanie detí nie je osobný útok, ale signál. A keď dospelý dokáže pozrieť pod povrch, zrazu sa mu otvorí nový svet. Niekedy náročný, niekedy chaotický, ale určite ľudskejší. 

V konečnom dôsledku nejde o to mať doma dokonalé deti, ale vytvoriť prostredie, kde sa aj malý človek so silnými emóciami cíti prijatý. A kde je rodič sprievodca, ktorý chápe, že výbuch v obývačke často vyrieši objatie, a nie prednáška.

Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos