Záškrt radíme medzi infekčné ochorenia, ktorých výskyt sa u nás vďaka očkovaniu eliminoval. Ešte pred zavedením plošného očkovania proti záškrtu sa vyskytovali epidemické stavy tohto ochorenia. Išlo pritom o chorobu so značnou úmrtnosťou. I dnes však vo svete existujú miesta s vyšším rizikom nákazy. Aké sú vlastne príčiny tohto nepríjemného a v mnohých prípadoch závažného ochorenia? A aké sú jeho príznaky? Čo spôsobuje záškrt, ako sa prejavuje aj aká je liečba či prevencia choroby, vám prezradíme ďalej v článku!
Čo je záškrt?
Pod pojmom záškrt, odborne tiež diftéria, rozumieme infekčné ochorenie dýchacích ciest. Ide o bakteriálne ochorenie, ktorého pôvodcom je baktéria tyčinkového tvaru zvaná Corynebacterium diphtheriae. Tá sa do organizmu dostáva práve cez sliznicu horných dýchacích ciest. Preniká hlavne do mandlí, nosnej sliznice, prípadne hrtana. Šíri sa kvapôčkovou infekciou. Zdrojom nákazy je pritom primárne chorý jedinec, prípadne prenášač baktérií. Táto baktéria napáda len ľudský organizmus. K prenosu môže dôjsť priamo vzdušnou cestou, prípadne kontaktom s kontaminovanými predmetmi a podobne.
V minulosti patril záškrt medzi častejšie sa vyskytujúce infekčné ochorenia. Vo zvýšenej miere trápil deti či mladých dospelých. Jeho posledný prípad bol na Slovensku zaznamenaný ešte pred desiatkami rokov. Od roku 1946 je u nás totižto zavedené celoplošné očkovanie proti záškrtu. Očkovanie prebieha trikrát do prvého roku života človeka. V neskoršom veku je potrebné i preočkovanie. Na mnohých územiach sa však záškrt stále vyskytuje, a to hlavne smerom na východ. Vyskytuje sa v niektorých oblastiach Ázie a rovnako aj v rozvojových častiach Afriky.
Odporúčame: Rakovina obličiek – zákerná, no liečiteľná. Ako ju včas odhaliť?
Aké sú hlavné príznaky ochorenia?
Baktéria spôsobujúca záškrt sa usídľuje v hornej časti dýchacích ciest a produkuje toxín, ktorý napáda a poškodzuje tkanivá. To vyvoláva typické príznaky ochorenia. Môže sa však dostať aj do krvi, ďalej sa šíriť a napádať ďalšie štruktúry. Inkubačný čas záškrtu, čiže doba od vstupu nákazy do organizmu po vypuknutie choroby, je spravidla 48 hodín až 5 dní. Spočiatku sa rozvíjajúce sa ochorenie podobá prechladnutiu, prípadne angíne. Typická je bolesť v krku, zväčšenie mandlí a lymfatických uzlín či zdurenie a opuch nosnej dutiny.
Na mandliach, prípadne aj na hrtane sa vytvárajú žltobiele povlaky, respektíve akési blany. V dôsledku toho môže dôjsť k postupnému znepriechodneniu dýchacích ciest a zhoršeniu prúdeniu vzduchu cez dýchací trakt, čo môže viesť až k zaduseniu a v prípade neliečenia až k smrti. U pacienta bývajú prítomné nielen problémy s dýchaním, ale aj prehĺtaním. Ochorenie zvyčajne sprevádza zvýšená telesná teplota a celková slabosť. Pridať sa môže aj akýsi štekavý kašeľ. Ďalšími príznakmi môže byť zápach z úst, svalová slabosť či nechutenstvo.
Dôležitá je prevencia!
Záškrt predstavuje vážne infekčné ochorenie, ktoré môže ohroziť život jedinca. Dôjsť môže k vzniku mnohých komplikácií. Problémom je, ak sa baktérie a ich toxíny dostanú do krvného riečiska a začnú napádať ďalšie štruktúry. V dôsledku toho môže dôjsť k poškodeniu srdca, obličiek či dokonca nervových buniek. Kedže ide o bakteriálnu infekciu, na liečbu záškrtu sa primárne používajú antibiotiká, pričom v mnohých prípadoch sa siaha hlavne po známom penicilíne. Okrem toho sa môžu používať liečivá na tlmenie zápalu v dýchacích cestách. Je potrebné liečiť i sprievodné príznaky ochorenia, napríklad horúčku. V prípade závažného priebehu záškrtu býva potrebná aj hospitalizácia pacienta. Hlavnou formou prevencie tohto vážneho ochorenia, ktoré malo kedysi vysoké percento úmrtnosti, je v prvom rade očkovanie a preočkovanie.
Pozri aj: Retencia moču môže mať hrozivé následky: Je príčinou rakovina?
