Počúvame to všade vôkol nás: Treba sa pravidelne hýbať, mali by sme športovať.
Čísla však naozaj nepustia. Ak chceme mať svoju hmotnosť pod kontrolou, musíme spáliť toľko kalórií, koľko sme prijali.
A to je veľký problém v dobe, kedy podľa prieskumov až 80 % pracovných pozícií patrí buď k sedavým zamestnaniam alebo si zamestnanie vyžaduje iba ľahkú aktivitu. Nehovoriac o tom, že keď sme doma, sedíme pri televízore, pri počítači, ale sedavý pohyb praktizujeme aj pri jedení. Aké sú teda pozitíva pravidelného cvičenia?
Cesta k šťastnejšiemu životu
Serotonín je známy ako prirodzené antidepresívum, ktorého účinok je pri pravidelnom športovaní porovnateľný s pôsobením liekov proti depresii. Takže ak chcete mať zdravú psychiku, aspoň nejaký ten pohyb naviac by ste si vždy mali dopriať.
S pohybom sa spája tiež tvorba endorfínov, vďaka ktorým sa cítime šťastní. Cvičenie odbúrava stres a úzkosť tým, že sa po fyzickej aktivite v svaloch zníži elektrická aktivita – vďaka čomu sa cítite uvoľnenejšie. Existujú dokonca dôkazy, že pravidelné cvičenie môže pomôcť pri klinickom liečení depresie.
Športovaním sa chránime pred ochoreniami
Podľa prieskumov môžeme vďaka pravidelnej fyzickej aktivite predchádzať viac ako dvadsiatim druhom ochorení. Najlepším dôvodom, prečo začať pravidelne cvičiť je fakt, že fyzická aktivita znižuje riziko mnohých vážnych ochorení ako napríklad srdcovo-cievne ochorenia, zvýšený krvný tlak, osteoporóza, cukrovka druhého typu, obezita, vysoká hladina cholesterolu, rakovina prsníka (áno, aj muži ju môžu dostať), mozgová príhoda, srdcový infarkt alebo artritída. Najvýraznejší priamy vplyv má pravidelné cvičenie na srdce, kosti, pľúca a nervový systém.
Pohyb zlepšuje funkcie mozgu
Mnohé štúdie dokazujú fakt, že ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú lepšiu pamäť, úroveň pozornosti a tiež rýchlejšie reakcie. Výskum fínskych vedcov z roku 2014 ukázal, že ľudia, ktorí v strednom veku cvičili aspoň dvakrát týždenne, mali nižšie riziko vzniku demencie než ľudia, ktorí aktivitu nepreukazovali. Podľa Francesca Sofi a jeho kolegov môže pravidelné fyzické cvičenie v starobe znížiť riziko zhoršenia kognitívnych funkcií takmer až o 40 %.
Ak nechcete cvičiť vo fitku, alebo nevládzete behať, tak napríklad stačí len 45-minútová prechádzka trikrát do týždňa. Nenapadá vám miesto, kam by ste sa išli prejsť? Tak potom vyskúšajte po práci neísť domov autobusom, ale pešo. Takáto ani nie hodinová prechádzka skutočne zlepší funkcie vášho mozgu. Vo všeobecnosti aeróbne aktivity (medzi ktoré patrí aj chôdza) stimulujú strednú časť čelného a hornú časť temenného laloka, ktorých funkcie súvisia s pozornosťou a zameraním sa na nejakú činnosť.
Zaujme ťa: Prečo sa oplatí skúsiť vysoko intenzívny intervalový tréning HIIT?
Nič však netreba preháňať! To je naša rada na záver. Vedecké štúdie totiž ukázali aj to, že príliš intenzívne cvičenie znižuje úroveň odolnosti nášho tela. Ak viac ako 90 minút cvičíme s vysokou intenzitou vytrvalostné cvičenia, ďalších 72 hodín máme zvýšenú šancu ochorieť. :)
