Kto by nepoznal ten záhadný fenomén s názvom déja vu? Deje sa nám predsa úplne všetkým, bez rozdielu, niekomu však častejšie, inému menej. Kam sa zaraďujete vy? Ak vás zaujíma, ako táto záhada v ľudskom mozgu vôbec vznikne a prečo, rozhodne čítajte ďalej! Mimochodom, aj vy máte pocit, že sa vám presne táto situácia už niekedy udiala? :-)
Déja vu zažíva asi osem ľudí z desiatich
Déja vu (čítajte ako deža ví) je pojem z psychológie, s ktorým sa stretávame asi všetci. No dobre, všetci očividne nie, nakoľko bolo preukázané, že túto záhadu zažilo „len“ okolo 70 až 80 % populácie. Výraz pochádza z francúzštiny a znamená „už videné“. Presne to je totiž pointa tohto javu – intenzívny pocit, že to, čo vidíte, respektíve to, čo sa vám deje, ste už videli alebo sa vám to deje opakovane, v rovnakej podobe a forme. Zjednodušene povedané, déjà vu je pocit opakovania skutočnosti.
Odporúčame: Úzkostný stav: Kedy je ešte v poriadku a kedy už predstavuje problém?
„Tak bola som tu už niekedy alebo nie?!“
Určite nám dáte za pravdu, že ide o mimoriadne zvláštny jav. Veď predsa, ako je možné, že vám je dané miesto také povedomé, dokonca natoľko, akoby ste ho dôverne poznali, keď prakticky ste na ňom po prvýkrát? Netýka sa to len miesta, ale aj ľudí, ktorých stretávate prvýkrát, aj keď váš momentálny pocit je úplne iný či situácií, ktoré sa vám dejú po prvý raz, no zato sú vám dôverne známe od začiatku do konca. Možno vám v tej chvíli hlavou prebehli stovky myšlienok, od podozrenia, že ste snáď veštica, že máte nejaké jasnovidecké či nadprirodzené schopnosti, že sa s vami snáď vesmír zahráva alebo že ide o akúsi spomienku z minulého života.
Vedci a ich teórie
Nuž, fantázia človeka nemá hraníc, takže samy pre seba sme si záhadu déja vu mohli doposiaľ vysvetľovať akokoľvek. Preto nás zaujímalo, ako si tento jav vysvetľujú vedci, ktorí sa venujú tým najrôznejším (naoko nevysvetliteľným) psychologickým záhadám. Tí sa ho už desaťročia snažia preskúmať z ezoterického, psychotronického aj parapsychologického pohľadu a déja vu podrobujú mnohým experimentom. V čom sa však mnohí zhodujú, to je vysvetlenie, že ide o akési prepojenie súčasnosti a spomienky, uloženej v mozgu. Ide podľa nich o spomienku, ktorú vedome nevnímame, ale niekam hlboko sa napriek tomu uložila. Je len logické, že túto situáciu si nevieme nijako rozumovo odôvodniť ani vysvetliť.
Prečítaj si: Práca v záhrade lieči: Ako ti pomôže skvalitniť tvoj život?
Naozaj naša duša ponocuje, kým my tvrdo spíme?
Ďalším výsledkom skúmania déja vu je, že vznikne vtedy, keď si mozog nevie dostatočne vyhodnotiť, či už nejakú situáciu naozaj zažil alebo sa mu len zdalo, že ju zažil. Svoju teóriu majú, samozrejme, aj ezoterici, podľa ktorých máme všetci aj akési astrálne telo (dušu), ktoré sa pohybuje, vidí, počuje či zažíva situácie v čase, keď naše fyzické telo spí.
Nadnesene povedané, ezoterici tvrdia, že zatiaľ, čo spíme, naša duša „zbiera materiál“ na déja vu, ktoré neskôr zažívame. Všetko je to však príliš vysoká škola psychológie, čo poviete?
Déja vu má tiež menej známy názov paramnézia, no v praxi nejde úplne o totožný jav, pretože paramnézia je v skutočnosti spomienka na veľmi traumatickú udalosť. Déja vu je, naopak, jav, úzko spojený s niečím tajomným, zvláštnym, ťažko opísateľným, nevysvetliteľným. V skutočnosti ide o mimoriadne bizarný jav, veľmi ťažko skúmateľný. Zaujímavosťou je, že s pocitom déja vu sa najčastejšie stretávajú ľudia vo veku 15 až 25 rokov. Tento fakt odborníci spájajú s vývinom mozgu (áno, tento životne dôležitý orgán sa naozaj dokáže vyvíjať takmer štvrtinu vášho života).
Pozri aj: Poznáš vitamín PP? Pozri, čo všetko spôsobuje jeho nedostatok!
Za zmienku stojí, že s déja vu sa pomerne často stretávajú aj epileptici tesne pred záchvatom – reč je o takzvanom biologickom déja vu. A čo vy? Zažili ste alebo zažívate déja vu? Ak áno, stotožňujete sa s niektorou z uvedených teórií alebo máte na tento záhadný jav svoje vlastné vysvetlenie? Podeľte sa s nami nižšie v komentári o vaše skúsenosti s déja vu!
