A je to tu. Večer, ktorý má v sebe viac kúziel ako ktorýkoľvek iný v decembri. Deti si starostlivo čistia čižmičky, hladia ich ako poklad a s iskričkami v očiach ich ukladajú na parapet. Potichu sa pýtajú samy seba – Príde? Niečo tam ráno nájdem? Bude to mandarínka, čokoládový Mikuláš, alebo niečo prekvapivé?
Atmosféra Mikuláša má zvláštnu moc. Na pár hodín spomalí čas, vráti do domácností jemnú detskú vieru a pripomenie nám, dospelým, že nie všetky zázraky vyžadujú veľkolepé gestá. Niekedy stačí malý balíček v topánke, vôňa mandarínok a objatie, ktoré hovorí všetko.
Kto bol svätý Mikuláš a prečo obdarúvame?
Sviatok svätého Mikuláša má hlboké korene. Jeho príbeh sa začal písať v 3. storočí na území dnešného Turecka, kde sa narodil bohatým rodičom chlapec menom Mikuláš. Nemal veľa rokov, keď sa stal biskupom – a ešte menej, keď pochopil, že jeho skutočnou úlohou je pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
Po smrti rodičov rozdával svoje bohatstvo chudobným, sirotám aj nemocným. Jeho skutky sa stali podkladom tradície, ktorú si dnes pripomíname darčekmi v čižmičkách. Dátum 6. december je dňom jeho úmrtia – a práve vtedy sa naprieč Európou deti tešia na malú pozornosť, ktorá v sebe nesie odkaz láskavosti.
Zaujímavosťou je, že prvá tradícia rozdávania darčekov vznikla až v Holandsku. Sinter Klaas tam hádzal darčeky cez komín, čo si neskôr adoptovali Američania a zmenili na Santa Clausa. U nás zostal 6. december spätý s Mikulášom – deduškom s dobrotivým úsmevom, ktorý chodí v predvečer sviatku.
Freepick.com
Keď sa kúzlo detstva stretne s realitou
Každé dieťa raz príde do bodu, keď začne rozmýšľať, odkiaľ sa tie dobroty v čižmičke vlastne berú. Keď zistí, že to nie je neviditeľný Mikuláš, ale ruky mamy a otca. Pre niektoré je to chvíľka prekvapenia, pre iné jemného smútku.
A to je prirodzené.
Detský svet je krehký a krásny. Dovtedy veria, že niekde existuje dobrý deduško, ktorý dokáže nájsť cestu do každého domu. Keď sa ilúzia rozplynie, zostáva dôležitejšia pravda – že láskavosť existuje, aj keď mení podobu.
Rodičia môžu svojim deťom povedať:
„Áno, Mikuláš existoval. Bol to človek, ktorý celý majetok rozdal tým, ktorí to potrebovali. A my dnes túto tradíciu zachovávame tým, že vám pripravujeme malý darček s rovnakou láskou.“
Tak pravdivo, tak krásne.
Mikulášská noc bez strašenia a prútika
Tradícia Mikuláša by mala byť o radosti, nie o strachu. O dobrodeji, nie o uhlí a prútoch. Deti nepotrebujú zastrašovanie, nepotrebujú sa báť, že ak nie sú „dokonalé“, dostanú trest. To nie je odkaz sviatku.
Deti potrebujú istotu, že sú milované. Že sa na nich nikto nehneval kvôli pár neposlušným momentom. Že dary nie sú podmienkou poslušnosti, ale vyjadrením lásky.
Mikuláš je o tom, čo v nás zostáva aj v dospelosti:
• túžba robiť radosť
• schopnosť veriť v dobro
• ochota rozdávať viac, ako prijímame
A to je niečo, čo by sme si mali strážiť všetci – veľkí aj malí.
Nech je 6. december dňom, ktorý sa počíta
Nech sa už rozhodnete akokoľvek – či deťom zachováte kúzlo Mikuláša, alebo im poviete pravdu o jeho skutočnom pôvode –, to najdôležitejšie je stále rovnaké:
darujte s láskou.
Sledujte, ako sa im rozžiaria oči, keď ráno nájdu sladkosť či drobnosť v topánke. Ako sa usmejú bez ohľadu na to, či je to čokoláda, mandarínka alebo malý odkaz od rodičov.
Tento sviatok je pripomienkou, že dobro sa vracia. Že aj malé prekvapenia majú veľkú moc. A že láskavosť je niekedy tým najkrajším darčekom, aký si môžeme navzájom dať.
Aktualizovaný článok: 03.12.2025
