„Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc." Sviatok svätej Lucie, 13. december, ktorý sa nazýva aj ako stridží deň, je opradený množstvom tradícií.
Hovorí sa tiež, že Lucia je kráľovnou zimy. Od Lucie do Štedrého večera je presne dvanásť dní na množstvo starých tradícií, ktoré určite musíš vyskúšať. Vieš, aké zvyky sa spájajú s týmto dňom? Poďme si spolu zaspomínať na niektoré z nich.
Pozri aj: Imelo nie je len na ozdobu: Prekvapí ťa zázračnými schopnosťami!
Kto bola svätá Lucia?
Svätá Lucia bola podľa nášho kalendára uctievaná svätica, ktorá liečila očné choroby. Jej nápadník sa vraj zahľadel do jej krásnych očí a Lucia, aby sa za neho nemusela vydať, si oči vylúpla a poslala mu ich na mise. Panna Mária ju za to obdarila novými, ešte krajšími očami. Na obrazoch spoznáme svätú Luciu práve podľa toho, že v ruke drží misku s očami. Najstaršie zachované doklady o uctievaní sv. Lucie pochádzajú z 5. storočia. V 6. storočí už jestvovali svätyne a kláštory na jej počesť. S menom a sviatkom sv. Lucie sú spojené mnohé ľudové zvyky v kresťanských krajinách, dokonca aj v protestantskom Švédsku. Sv. Lucia sa v nich predstavuje ako nositeľka darov a svetla. Táto vlastnosť sa jej pripisuje najmä v súvislosti s významom jej mena: latinské slovo „lux" totiž znamená svetlo.
Biele Lucie
Najtradičnejší zvyk na sv. Luciu je, že v bielom oblečené postavy s husacími brkami nemo vymetajú všetky kúty v dome. Podľa pradávneho kultu sa verilo, že tam sídlia duše predkov. Z domov a dvorov Lucie vyháňali aj strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia. Muži vyrábali Luciin stolček, ktorý mal byť z dreva, bez jediného klinca. Ak si naň gazda v Štedrý deň sadol alebo sa naň postavil, mohol medzi ženami odhaliť strigy. Gazdovstvá sa posväcovali vodou a vydymovali posvätným dymom. Pálili sa tiež uhlíky a posvätné bylinky. Existovala tiež povera o ženách - strigách, ktoré sa o polnoci zoskupovali pri krížoch na okraji ciest.
Zvyky žien na sv. Luciu
Svoje miesto mali aj ľúbostné čary. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov s menami potenciálnych ženíchov a papieriky poskladali. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik hodili do ohňa alebo roztrhali. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tam sa dozvedeli meno toho pravého. V niektorých regiónoch bolo toto očakávanie spojené so strachom, pretože na lístočkoch bolo iba 10 mien. Na jedenástom bola smrť a na dvanástom boli iba dve slová - stará dievka.
Zvyky mužov na sv. Luciu
Návšteva Lucií v chalupách bola pre chlapcov výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Pri výrobe nesmeli použiť nijaké klince. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky ako sedia obrátené chrbtom k oltáru.
Vyskúšaj tiež: Pukanie prstov: Je tento zlozvyk skutočne nebezpečný?
Iné zaujímavé tradície na sv. Luciu
- V tomto období nechýbalo ani zaklínanie. K tým dievčenským patrilo napríklad „trasenie plotov", pričom odriekali: „Klopem, klopem s týmto plotom všetkým svätým mým životom. Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes."
- Mladé dievča ponorilo jedno jabĺčko do vody v deň sv. Lucie. Každý deň potom odpilo trošku z vody, v ktorej bolo jablko ponorené. V noci po večeri, keď idú všetci z rodiny do kostola, zobrala jablko so sebou na omšu. Po omši, cestou domov, bude jesť spomínané jablko a meno chlapca, ktorý sa jej prvý ozve, bude meno jej manžela.
- Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Podľa toho, aké bolo ktorý deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci.
- Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu.
- Nesmelo sa nič darovať ani požičiavať, najmä po západe slnka.
