Už je veľa hodín, bolí ma hlava, má to ešte čas, spravím to potom. Potom, potom, potom. Slová, ktoré patria do slovníka každého lenivca. Máte na starosti len zopár vecí, ktoré hravo zvládnete za niekoľko hodín, no vy ich odkladáte celý deň. Nakoniec sa do toho pustíte tesne pred spaním, pretože už nevládzete počúvať výčitky svedomia. Je to lenivosť alebo choroba?
Prokrastinácia – slovo budúcnosti
Jednoduchý rozdiel medzi lenivosťou a prokrastináciou je v úmysle. Pokiaľ neustále odkladáte umývanie okien, kvôli nezmyselných výhovorkám – bolí ma ruka, zlomil sa mi necht, a pritom v hĺbke duše viete, že tento rok prosto budú okná špinavé, tak ste „iba" lenivá.
Pokiaľ to umývanie odkladáte, až do okamihu, keď sa počasie začne radikálne meniť a vy už nemáte na výber - ak chcete mať okná čisté, tak ste prokrastinátor. Zvláštne je, že prokrastinátor pri odkladaní vecí dokonca trpí, pretože nemá rád, keď sa okolo neho sťahuje slučka s názvom DEADLINE.
Môžeme to teda zhrnúť, že človek, ktorý je lenivý, je taký preto, lebo sa mu dané veci robiť nechcú. Človek, ktorý trpí prokrastináciou, veci iba odkladá, s tým, že ich nakoniec urobí. Medzi takýto typ ľudí, patria prevažne vysokoškolskí študenti.
A práve u nich to býva kameňom úrazu, kvôli ktorému musia odísť zo školy, i keď nie sú hlúpi - jednoducho nestíhajú úlohy robiť načas. V rámci populácie je „chorobných odkladačov" až 50 %. Možno si poviete, že je to iba pohodlnosť, spojená s lenivosťou, avšak ľudí to môže aj ohroziť na živote, napríklad, ak pravidelne odkladajú návštevy u lekára a to sa im môže stať osudným.
Shutterstock®
Prokrastinácia v psychológii
V psychológii sa prokrastinácia označuje ako chronické odkladanie úloh napriek vedomiu negatívnych následkov. Ide teda o vedomé rozhodnutie uprednostniť krátkodobé pohodlie alebo rozptýlenie pred dlhodobým cieľom. Psychológovia ju často spájajú s nedostatočnou sebareguláciou a problémami s riadením času, no aj s emocionálnymi faktormi, ako sú úzkosť, strach z neúspechu či nízke sebavedomie.
Moderné výskumy ukazujú, že nejde len o „lenivosť“, ale o komplexnú kombináciu biologických a psychologických príčin. V mozgu hrá kľúčovú úlohu oblasť zvaná prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za plánovanie a rozhodovanie. Ak je preťažená stresom alebo úzkosťou, človek podvedome siahne po činnostiach, ktoré prinášajú okamžitý pocit úľavy – napríklad sociálne siete či seriály.
Bez internetu ďalej zájdeš!
Pojmom prokrastinácia sa v dnešnej dobe zaoberá čím ďalej, tým viac vedcov a psychológov. Niektorí odkazujú na problém mladých, ktorí majú vraj nedostatočne vyvinuté oblasti mozgu, zodpovedné za plánovanie. Iní poukazujú na internet a sociálne siete, ktoré majú priam čarovnú moc rozptyľovať nás.
Naše staré mamy by sa nám určite vysmiali za túto „chorobu modernej doby", ale pán Stutzman by nesúhlasil. Je to programátor, ktorý vymyslel aplikáciu Freedom, vďaka ktorej si zablokujete stránky, ktoré chcete, kedy chcete a môžete tak v kľude pracovať, variť alebo študovať.
Ďalšou aplikáciou od Stutzmana je Anti-Social, ktorá funguje rovnako ako Freedom, iba s malým rozdielom, že je zameraná výhradne na sociálne siete ako je Facebook, Twitter či YouTube. Zaujímavou aplikáciou je Procraster, ktorý vám ponúkne výzvy a krátkodobé odmeny, ak splníte jednotlivé úlohy.
Pokiaľ úlohu nesplníte, aplikácia vás sama vyzve, aby ste udali dôvod a následne vyberie vhodnú radu zo svojho zoznamu. Podobných zábaviek do mobilu či počítača, je niekoľko tisíc. Je už na vás, pokiaľ sa vás táto téma týka, či budete svoj život riadiť podľa aplikácie alebo sa jednoducho zatnete a začnete pracovať.
Shutterstock®
Prokrastinácia často súvisí s perfekcionizmom
Paradoxne, častým dôvodom prokrastinácie nie je lenivosť, ale práve perfekcionizmus. Ľudia, ktorí majú tendenciu chcieť mať všetko dokonalé, odkladajú začiatok úlohy, pretože sa boja, že výsledok nebude podľa ich predstáv. Tento vnútorný tlak spôsobuje zdržanie, úzkosť a nakoniec nečinnosť.
Perfekcionizmus je teda pasca – hoci navonok pôsobí ako snaha o dokonalosť, v skutočnosti blokuje konanie. Strach zo zlyhania a potreba kontroly bránia v spontánnosti a prirodzenom pokroku. Kľúčom je prijať, že nie všetko musí byť na 100 % a že aj „dokončené“ má väčšiu hodnotu než „dokonalé, ale nikdy nezačaté“.
8 tipov, ako byť výkonnejší:
- Sľúbte dôležitej osobe vo vašom okolí, že danú úlohu dokončíte do stanoveného času. Môže to byť manžel, šéfka alebo kamarátka a hanba z nesplnenia sľubu vás bude hnať dopredu.
- Zbavte sa všetkého, čo vás rozptyľuje. Nemusíte si rovno nainštalovať aplikácie, aby ste to zvládla, stačí si vypnúť zvonenie alebo internet.
- Jednou z výhovoriek, prečo to spraviť až potom, je únava. Preto sa poriadne vyspite!
- Začnite s najťažšími úlohami, najlepšie ráno, keď ste dobre vyspatá alebo v čase, kedy ste najproduktívnejšia.
- Plánujte krátkodobo! Dávajte si hoci aj hodinové, denné alebo týždenné reálne ciele.
- Odmeňte sa za každú splnenú, i malú, úlohu.
- Verte si!
- Nájdite si niekoho, kto vás bude povzbudzovať.
Techniky na zvládnutie prokrastinácie
Pomodoro technika
Rozdeľte si prácu na 25-minútové úseky, počas ktorých sa plne sústreďte len na danú úlohu. Po každom úseku si doprajte 5 minút pauzu. Po štyroch cykloch nasleduje dlhšia prestávka. Tento systém pomáha sústrediť sa, znižuje stres a zároveň prináša pocit rýchleho pokroku.
Metóda 5 minút
Ak sa vám nechce začať, povedzte si, že úlohe venujete len 5 minút. Väčšinou práve tento krátky impulz stačí na prekonanie odporu – keď sa do práce ponoríte, pokračujete ďalej bez problémov.
„Eat that frog“
Začnite deň najťažšou alebo najmenej obľúbenou úlohou. Keď ju zvládnete, všetko ostatné pôjde ľahšie. Tento princíp funguje, pretože ráno máme najviac energie a disciplíny.
Odmenový systém
Nastavte si malé odmeny za dokončené úlohy – napríklad kávu, krátku prechádzku alebo epizódu obľúbeného seriálu. Mozog si spojí splnenie povinnosti s príjemným pocitom, čo posilňuje motiváciu pokračovať.
Eliminácia rušivých vplyvov
Vypnite notifikácie, odložte telefón a vytvorte si pracovný priestor bez rušivých elementov. Čisté prostredie a pokoj okolo vás pomáhajú lepšie sa sústrediť a rýchlejšie dosahovať výsledky.
To, či je prokrastinácia reálna alebo vymyslená lenivcami pre lenivcov, milé dámy, nechám na každej z vás. Faktom ostáva, že pravdepodobným prokrastinátorom bol aj Leonardo da Vinci, ktorý Monu Lisu maľoval vyše šestnásť rokov, pretože to odkladal na potom. Tak neodkladajte na zajtra to, čo môžete urobiť dnes"
Aktualizovaný článok: 11.11.2025
