Porucha reči u dieťaťa – prečo vzniká a ako ju včas riešiť?

Prakticky každé dieťa to má s rečou trošku inak. Je bežné, že jedno dieťa začne rozprávať skôr, iné zase o niečo neskôr. Vo všeobecnosti by však dieťa malo za normálnych okolností prejsť niekoľkými štádiami vývinu reči. Napríklad prvé slová si dieťa spravidla osvojuje okolo jedného roka. Postupne by si malo svoju slovnú zásobu rozširovať, pričom podstatné aspekty reči sa završujú tesne po treťom roku života. Následne sa u dieťaťa zdokonaľuje výslovnosť, tiež sa zlepšuje schopnosť porozumieť významu slov.

Celkový vývin reči by mal byť zavŕšený pred nástupom do školy. Niekedy však nejde všetko podľa plánu a normálny vývin reči je narušený. U dieťaťa sa môžu objaviť problémy s výslovnosťou či porozumením slov a rôzne ťažkosti v bežnej komunikácii. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o takzvaných poruchách reči. Prečo vznikajú, ako ich rozpoznať a riešiť?

Poruchy vývinu jazyka a reči predstavujú vážne narušenie v celkovom vývine dieťaťa. Ovplyvňujú komunikačný proces a celkový psychomotorický, ako aj sociálny vývoj dieťaťa. Reč je pritom o skupine rečových porúch, ktoré spravidla vznikajú v priebehu vývoja plodu, v perinatálnom období alebo v postnatálnom období dieťaťa. Na ich rozvoj môže mať vplyv nedostatočné alebo naopak nevhodné pôsobenie rôznorodých vnútorných aj vonkajších činiteľov. 

Stanoviť presnú príčinu vzniku určitej poruchy reči nie je úplne jednoduché, keďže rolu môže zohrávať viacero faktorov. Vo všeobecnosti však môžeme príčiny porúch reči deliť na organické (problém spôsobuje nejaké ochorenie alebo porucha v mozgu a pod.) a funkčné (príčinu možno hľadať skôr v okolí a vonkajších činiteľoch, napr. nesprávny rečový vzor). 

Vo všeobecnosti sa na rozvoji porúch reči a rôznych rečových odchýlok môžu podieľať napríklad nasledujúce príčiny a činitele:

• genetická predispozícia, genetické poruchy,

• nedostatočná komunikácia zo strany rodičov, slabé rečové vzory rodičov,
• vrodené malformácie,
• zväčšená nosná mandľa,
• niektoré neurologické ochorenia,
• mozgové dysfunkcie alebo poškodenie mozgových štruktúr rečových zón,
• problémy so sluchom,
• ťažké zrakové vady,
• poruchy autistického spektra,
• komplikácie počas pôrodu, nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa,
• zlé socio-ekonomické podmienky,
• psychické preťaženie,
• úrazy a ďalšie.

Odporúčame: Ako rýchlo znížiť horúčku? Skús overené triky lepšie ako tabletky!

Pod pojmom poruchy reči sa ukrýva obrovské množstvo rozličných rečových porúch a chýb. Tie možno klasifikovať na základe viacerých kritérií, napríklad i na základe toho, ako zasahujú do tvorby reči. Bežne sa stretávame napríklad s delením na poruchy vývinu reči, poruchy výslovnosti, poruchy zvuku reči, poruchy plynulosti reči a iné. Každá z konkrétnych porúch reči má iné charakteristické prejavy a môže vznikať z iných príčin, o ktorých sme hovorili vyššie. 

Vo všeobecnosti patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy reči u detí napríklad:

• dyslália – porucha výslovnosti hlásky alebo skupiny hlások (napr. sigmatizmus – nesprávne a chybné tvorenie sykaviek alebo rotacizmus – porucha výslovnosti hlásky r),
• alália – detská bezrečovosť, reč sa vôbec nerozvíja ani po 3. roku života,
• vývinová dysfázia – špecificky narušený vývin reči v dôsledku ranného mozgového poškodenia,
• dysatria – porucha koordinácie hovorového výkonu, článkovania reči a vyslovovania vôbec,
• elektívny mutizmus – náhla strata už vyvinutej reči,
• zajakavosť (balbuties) – vývinové narušenie plynulosti reči, typické opakovaním slov a robením prestávok v reči,
• brblavosť  – porucha tempa a rytmu reči, dieťa hovorí rýchlo a málo zrozumiteľne,
• rinolália (fufňavosť) – nosová reč, dieťa akoby hovorí nosom,
• palatolália – porucha reči, ktorá sprevádza vrodený rázštep podnebia.

Ako sme spomenuli vyššie, poruchy reči môžu mať negatívny vplyv na schopnosť komunikácie jedinca, jeho sociálny vývoj, taktiež môžu sťažiť vzdelávací proces. Ak nie sú správne diagnostikované a následne riešené, môžu pretrvávať do dospelosti a dokonca sa i zhoršovať. Rozhodne nemožno očakávať, že dieťa z toho len tak vyrastie.

Pri podozrení na problém s vývojom reči je nevyhnutné čo najskôr zájsť k odborníkovi. Na návštevu logopéda nikdy nie je skoro a takáto konzultácia nikdy nie je zbytočná. Ak sa totiž porucha reči objaví včas, možno sa zamerať na jej elimináciu už v predškolskom veku. 

Návštevu logopéda sa odporúča neodkladať napríklad v prípade, ak:

• dieťa ani po 24. mesiaci života nevykazuje žiadnu snahu o rozprávanie,

• dvojročné dieťa nemá potrebu vyjadriť svoje pocity, nekomentuje okolie a pod.,
• v dvoch rokoch obsahuje slovná zásoba dieťaťa menej ako 10 zrozumiteľných slov,
• dieťa v dvoch rokoch netvorí žiadne dvojslovné kombinácie,
• je po 36. mesiaci života výslovnosť hlások dieťaťa stále chybná,
• dieťa v troch rokoch nevie tvoriť jednoduché vety.

Diagnostika, ako aj liečba, porúch reči je spravidla dlhodobým a viacodborovým procesom. Diagnostika môže zahŕňať vyšetrenie u logopéda, psychológa, ORL lekára (pre vyšetrenie sluchu a artikulačných orgánov), neurológa, tiež podľa potreby genetické alebo endokrinologické vyšetrenie a ďalšie vyšetrenia u iných odborníkov.

V rámci liečby rôznych porúch reči sa uplatňujú v prvom rade individuálne alebo skupinové logopedické terapie. Nevyhnutná je však i podpora okolia. Odborník spravidla rodičov dieťaťa oboznamuje s rôznymi hrami, cvičenia a postupmi, ktoré podporujú nápravu správnych mechanizmov reči. 

Pozri aj: Mliečna chrasta u dojčiat – ako ju rozpoznať a správne liečiť?

Hovorí sa, že je ľahšie zdravotným problémom predchádzať, ako ich potom liečiť. Prevencia je základ a nemalú rolu zohráva aj v súvislosti s rečovými poruchami. Samozrejme, na rozvoj porúch reči pôsobia viaceré činitele, ktoré nemožno ovplyvniť. Reč je predovšetkým o rôznych vnútorných činiteľoch, avšak tie vonkajšie spravidla ovplyvniť v značnej miere vieme. K správnemu vývinu reči u dieťaťa totiž môže v prvom rade pomôcť stimulujúce rodinné prostredie, resp. snaha rodičov. 

Pre podporu rozvoja reči odborníci odporúčajú: 

• rozprávať sa čo najviac s dieťaťom, napr. o tom čo práve robíte, čo vidíte, o pocitoch, záľubách a podobne,

• dieťaťu pri hovorení venovať pozornosť a čo najviac sa s ním rozprávať tvárou v tvár,
• byť pre dieťa správnym rečovým vzorom – napr. hovoriť zreteľne a spisovne, pekne artikulovať a pod.,
• vytvárať situácie, v ktorých je dieťa podnecované k rozprávaniu (napr. pri hre, prechádzke a pod.),
• dieťaťu čím skôr začať čítať knižky,
• počúvať s dieťaťom hudbu, spolu si spievať, učiť sa riekanky,
• podľa možností nezakazovať dieťaťu rozprávať (napr. ak sledujete TV a pod.),
• dieťa nekritizovať za menšiu slovnú zásobu či zlú výslovnosť,
• dopriať dieťaťu kontakt s rovesníkmi,
• obmedziť čas, ktorý dieťa trávi pri televízore či iných podobných zariadeniach.

Odporúčame: Fázy spánku a bdenie u detí: Koľko spánku potrebujú bábätká?