Prírodné pohromy, silné hurikány, ničivé zemetrasenia, nezastaviteľné požiare, havárie a globálne katastrofy spôsobené ľudským faktorom, smrtiace udalosti, epidémie – všetky tieto tragédie zanechávajú po celom svete obrovské škody a straty na ľudských životoch. Podľa vedcov a odborníkov v dôsledku katastrof, akými sú suchá, záplavy, zemetrasenia a cunami, ročne zomiera po celom svete okolo 60 000 ľudí a ďalších 150 miliónov ľudí je ovplyvnených týmito udalosťami. Za posledné desaťročie globálne prírodné nešťastia predstavovali 0,1 % z celkových úmrtí. Zatiaľ čo počet úmrtí v dôsledku prírodných živlov za posledné storočie klesol, tieto udalosti naďalej spôsobujú značné straty a škody.
Možno tieto tragédie predpovedať nevieme a s najväčšou pravdepodobnosťou sa im ani nemôžeme vyhnúť, to však neznamená, že by sme sa z nich nemali poučiť. Zakaždým svet môže reagovať efektívnejšie – čerpať z minulých skúseností, vyhýbať sa predošlým chybám, lepšie pochopiť ich rozsahy a následky, venovať viac pozornosti globálnym problémom.
Poďte sa s nami pozrieť na niekoľko najhorších a najsmutnejších katastrof, ktoré zasiahli svet.
Pozri aj: Turistické atrakcie, ktoré sú v ohrození: Pozri, čo sme zničili!
Zemetrasenie na Haiti, 2010
Už pred zemetrasením s magnitúdou 7,0 spôsobili politické konflikty a slabnúca ekonomika to, že viac ako 70 % Haiťanov žije v chudobe. Ničivé zemetrasenie z 12. januára 2010, ktoré trvalo iba 35 sekúnd, zanechalo po sebe obrovské škody. Viac ako 300-tisíc ľudí bolo zranených a 1,5 milióna prišlo o svoje domovy.
Vlna cholery, ktorá nasledovala po zemetrasení, zasiahla 250-tisíc ľudí. V priebehu piatich mesiacov Lekári bez hraníc sa s ďalšími humanitárnymi pracovníkmi podieľali na odstraňovaní škôd po zemetrasení a liečbe chorých. Napriek rozsiahlej podpore mnohých krajín, Haiti zostáva jednou z najchudobnejších krajín sveta, ktorej obyvatelia častokrát nemajú prístup ani k základnej zdravotnej starostlivosti.
Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki, 1945
Po šiestich mesiacoch amerického bombardovania 67 japonských miest japonská vláda odmietla prijať Postupimskú deklaráciu, ktorá navrhovala podmienky pre kapituláciu Japonska. Reakcia amerického prezidenta Harryho Trumana bola jednoznačná – zhodiť atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. Po dopade prvej atómovej bomby s označením Little Boy (Malý Chlapec) zahynulo 6. augusta 1945 v Hirošime ihneď 80-tisíc ľudí. Na následky bombového útoku a rádioaktívneho ožiarenia zomrelo neskôr 110- tisíc ľudí. 9. augusta 1945 americké bojové letectvo zhodilo druhú atómovú bombu nazvanú Fat Man (Tučný muž alebo Tlsťoch) na japonské mesto Nagasaki. Vojnou zničené Japonsko 14. augusta 1945 vyhlásilo kapituláciu a 2. septembra 1945 ju na palube lode USS Missouri aj podpísalo.
Lesné požiare v Austrálii, 2019 a 2020
V rokoch 2019 až 2020 zažila Austrália jedny z najsmrteľnejších lesných požiarov v nedávnej histórii. Oficiálny počet obetí lesných požiarov bol podľa Austrálskeho parlamentu 33, ďalších 445 ľudí zomrelo na stavy súvisiace s vdýchnutím dymu a 4000 ľudí bolo hospitalizovaných. Ničivé požiare zabili alebo vyhnali takmer tri miliardy zvierat – cicavcov, plazov, vtákov a žiab. Medzi septembrom 2019 a marcom 2020 bolo spálených a zničených 19 miliónov hektárov lesov v juhovýchodnej Austrálii. Predpokladá sa, že väčšina požiarov bola spôsobená bleskom a k jeho šíreniu dopomohlo horúce, suché počasie a silný vietor. V polovici januára 2020 vlna silného dažďa konečne priniesla úľavu v niektorých oblastiach zasiahnutých požiarmi, ale ani zďaleka nestačila na ich uhasenie. Všetky požiare boli uhasené alebo pod kontrolou do 4. marca 2020 – deväť mesiacov po tom, čo vypukol prvý požiar.
Hurikán Maria, Karibik, 2017
Podľa meteorológov hurikán Maria bola jednou z najsilnejších búrok v Portoriku v moderných dejinách. Nezastaviteľný živel spôsobil výpadok elektriny na celom karibskom ostrove, ako aj zosuvy pôdy a veľké záplavy. Hurikán Maria zasiahol Portoriko ráno, a to ako hurikán štvrtej kategórie. Sprevádzal ho vietor s rýchlosťou 250 kilometrov za hodinu. Zúriaca Maria pripravila v Karibiku o život najmenej desať ľudí, vrátane siedmich na ťažko zasiahnutom ostrove Dominika a dvoch na francúzskom karibskom území Guadaloupe. Hurikán po sebe zanechal zničené budovy, cesty, mobilné základne staníc a dokonca i kostoly.
Smrtiace jazero Nyos, Kamerun
V roku 1986 jazero Nyos ležiace na severozápade Kamerunu vybuchlo a z jeho hlbín vybublali smrtiace oblaky oxidu uhličitého, ktorý dediny po okolí premenili na plynové komory a spôsobili smrť takmer 1800 ľudí a 3000 hospodárskych zvierat. Smrtiace jazero Nyos leží na vrchu magmatickej komory, z ktorej do vody nad ňou uniká nebezpečné množstvo oxidu uhličitého.
Niektorí svedkovia uvádzajú, že pár dni pred udalosťou v jazere vymreli ryby, voda sa sfarbila do červena a začala zvláštne bublať. Mnohí si myslia, že príčinou výbuchu bola bomba, ktorú údajne nejakí vojaci práve tu testovali. Mohli to byť Američania, koloniálni páni z Francúzska, ale ukazováky smerujú i na Izraelcov. Dnes jazero skôr vyzerá ako z nejakej kreslenej rozprávky, nie ako z hororu. Vodotrysk uprostred pripomína, že vedci zo západu sa snažia vodu odplynovať a zabrániť tak opakovaniu sa hrôz. Na brehu Nyosu je tiež alarm so solárnym panelom, ktorý by mal vyvolať poplach v prípade, že sa nad hladinou objaví nebezpečná koncentrácia oxidu uhličitého.
Černobyľská jadrová havária, 1986
Výbuch v atómovej elektrárni v Černobyle predstavuje najväčšiu haváriu v oblasti jadrovej energetiky. Elektráreň vtedy patrila medzi najväčšie na svete a slúžila ako súčasť strategického vojenského programu pre sovietsku armádu. K tragédií došlo v sobotu 26. apríla 1986 chvíľu po polnoci vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne, kedy nastalo prehriatie a následne explózia reaktora typu RBMK-1000, necelých 60 sekúnd po spustení záťažovej skúšky. Do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Priamo pri katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou na akútne ožiarenie. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám, ktoré súviseli s radiáciou.
Černobyľskú haváriu spôsobila séria zlyhaní niekoľkých faktorov od zlého návrhu reaktora cez zatajovanie informácií o chybných technických rysoch reaktorov až po zlyhania operátorov, ktorí porušili procedúry potrebné na to, aby elektráreň fungovala bezpečne a správne. S evakuáciou obyvateľov z oblasti Černobyľa začali 36 hodín po utajovanej havárii. V máji 1986 premiestnili všetkých, ktorí žili v okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne. Najvyšším dávkam radiácie bolo vystavených asi 200 000 záchranárov, vojakov a baníkov, 116 000 ľudí evakuovaných z uzavretej zóny a ďalších 270 000 osôb žijúcich v kontaminovaných oblastiach.
Erupcia hory Tambora, ostrov Sumbawa, 1815
Obrovská erupcia hory Tambora na indonézskom ostrove Sumbawa – 10. apríla 1815, bola najsilnejšou vulkanickou erupciou 19. storočia. Erupcia a cunami, ktoré spôsobila, si vyžiadali až 120 000 obetí. Podľa NASA 150 kubických kilometrov explodovanej horniny vystrelilo do atmosféry a bolo ich možné vidieť až zo vzdialenosti 1300 kilometrov. Pri vstupe do oceánu sila pyroklastického prúdu spôsobila vytvorenie série vysokých cunami. Explózia vyvrhla do zemskej atmosféry toľko sopečného popola, že znížila množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Vďaka enormnému množstvu emitovaného SO2 (oxid siričitý) zažil svet prudký pokles teploty, ktorý viedol k celosvetovej neúrode. Tisíce ľudí zomrelo v Číne od hladu, zatiaľ čo sa po Európe šíril týfus. Vo Švajčiarsku sa cena obilia dva roky po výbuchu navýšila viac ako štvornásobne.
Medzi ďalšie veľké katastrofy, ktoré poznačili celý svet patrí aj hurikán Sandy v roku 2012 zúriaci od Karibiku až po Kanadu, zemetrasenie v Nepále v roku 2015 so silou 7.8 magnitúdy. Ale aj tropický cyklón Idai, ktorý postihol Mozambik v roku 2019, vypuknutie najsmrteľnejšej epidémie eboly v západnej Afrike v rokoch 2014 – 2016. Nesmieme zabudnúť tiež spomenúť Veľkú búrku Galveston, ktorá zasiahla ostrovné mesto Galveston v štáte Texas, zemetrasenie v čínskej provincii Shaanxi v roku 1556, ktoré trvalo 20 sekúnd a vyžiadalo si až 830 000 obetí či zemetrasenie v sýrskom Aleppe v roku 1138.
Neprehliadni: Najlacnejšie mestá na život: Kam sa presťahovať na dôchodok?
Zdroj foto - úvodná koláž: Instagram.com/primal.planet, Instagram.com/glenosmondvet
