Keď sa povie astma, mnohí si hneď predstavia ťažko dýchajúceho jedinca s inhalačným sprejom v ruke. Proti takejto predstave v podstate ani nie je čo namietať, no zároveň je toho oveľa viac, čo by mal človek o tomto ochorení vedieť. Astma, alebo presnejšie priedušková astma, je dnes takpovediac už civilizačným ochorením. Jej výskyt v populácii neustále rastie. Čo to však astma je a aké môžu byť jej príčiny? Aké príznaky na chorobu poukazujú a dá sa vôbec vyliečiť?
Čo je príčinou astmy?
Bronchiálna, respektíve priedušková astma, odborne Astma bronchiale a ľudovo často, i keď trochu nepresne záduch, je zápalové ochorenie dýchacích ciest. V súčasnej dobe ide o jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich chronických ochorení respiračného systému. Pri ochorení dochádza k rozvoju zápalu v dolných dýchacích cestách, predovšetkým v prieduškách. Pre prieduškovú astmu je charakteristické zvýšenie prieduškovej aktivity, následná nadmerná sekrécia hlienu a zúženie určitých častí dýchacích ciest, čo vedie k chronickým ťažkostiam s dýchaním. Na základe toho vznikajú typické sprievodné prejavy ochorenia. Na vzniku astmy sa v prvom rade podieľajú genetické faktory v kombinácii s vplyvmi z vonkajšieho prostredia, no i mnohé neznáme faktory.
U jedinca je spravidla prítomný geneticky podmienený sklon k vzniku zápalu slizníc dýchacích ciest, pričom je zápal reakciou na rôzne spúšťače, napríklad alergény, chemické látky, infekcie či mikroorganizmy. Vo väčšine prípadov ide o alergickú astmu, pričom u pacienta je zvýšená náchylnosť k alergiám, tzv. atopia, ktorá je spravidla geneticky podmienená. Spúšťačom je nejaký alergén, napríklad peľ či srsť zvierat, ktorý môže vyvolať až astmatický záchvat. Niekedy však býva zápal vyvolaný aj nealergickým mechanizmom. Pri nealergickej astme sú spúšťačmi, respektíve rizikovými faktormi napríklad nadmerný stres, telesná záťaž, prekonané infekcie dýchacích ciest, fajčenie, škodlivé látky v pracovnom prostredí a podobne.
Pozri aj: Svalová slabosť a padanie očných viečok: Čo môže byť príčinou?
Ako sa astma prejavuje?
Alergická astma je veľmi častým chronickým ochorením v detskom veku, pričom nie je ničím nezvyčajným ani ústup či vymiznutie príznakov v období puberty. Astma sa však môže rozvinúť aj vo vyššom veku, najmä jej nealergická forma. Môže napríklad vzniknúť ako choroba z povolania po dlhodobom kontakte so škodlivými látkami (napr. pesticídmi, plesňami, chemickými látkami a pod.) v pracovnom prostredí. Podľa výskytu príznakov tiež môžeme astmu deliť na intermitentnú a perzistujúcu. Pri prvom type sa príznaky, respektíve zdravotné ťažkosti vyskytujú menej často, niekedy len sezónne. Pri perzistujúcej astme sú ťažkosti prítomné častejšie, pričom u jedinca môže byť prítomná len ľahká forma ochorenia, v horších prípadoch aj stredne ťažká až ťažká perzistujúca astma.
Konkrétne prejavy a miera ich závažnosti závisia od typu a formy ochorenia. Vo všeobecnosti sa vyskytujú predovšetkým chronické problémy s dýchaním. Objaviť sa môžu krátkodobé záchvaty sťaženého dýchania v dôsledku stiahnutia dýchacích ciest. U pacientov sa dýchavičnosť často prejavuje v noci a nad ránom, u niektorých tiež po zvýšenej fyzickej aktivite. Bežné sú pocity ťažkosti na hrudníku a lapanie po dychu. Prítomný môže byť suchý a dráždivý kašeľ. V dôsledku spomínaných ťažkostí sa môžu objaviť problémy so spánkom a únava. Typické je, že výdych sprevádzajú u pacienta pískavé zvuky. U niektorých pacientov sa obdobia s ťažkosťami neraz striedajú s obdobiami bez príznakov.
Ako prebieha liečba?
Pri prieduškovej astme predstavujú najväčšie riziko práve akútne záchvaty, ktoré sú sprevádzané nemožnosťou nadýchnuť sa, často pocitmi úzkosti a strachom. Bez podania pomoci a uvoľnenia dýchacích ciest je ohrozený život pacienta. Ani v súčasnej dobe nie je v podstate možné astmu úplne vyliečiť, no toto ochorenie je veľmi dobre liečiteľné a je ho možné držať pod kontrolou počas celého života. Pri diagnostike môžu byť potrebné rôzne vyšetrenia. Sleduje sa klinický obraz pacienta, často sa využíva spirometria. Toto vyšetrenie sleduje funkciu pacientových pľúc. Často ho podstupujú jedinci s rôznymi respiračnými problémami. Po potvrdení diagnózy je potrebné správne nastaviť liečbu, ktorá spravidla závisí aj od príčiny ochorenia či miery závažnosti sprievodných ťažkostí u konkrétneho pacienta.
Zásadný význam má farmakologická liečba. Používané sú antihistaminiká, lieky s protizápalovými účinkami, pričom sú veľmi často liečivá podávané práve inhalačne. Inhalované látky napríklad pomáhajú počas záchvatov uvoľňovať hladké svalstvo, čím sa obnovuje možnosť dýchania. Jedinec by však mal dodržiavať aj rôzne režimové opatrenia a myslieť na prevenciu záchvatov. Dôležité je vyhýbať sa alergénom či rôznym provokujúcim spúšťačom v prostredí, ktoré môžu vyvolávať ťažkosti, taktiež sa odporúča nefajčiť. Vhodne nastavená liečba a jej dôsledné dodržiavanie napomáhajú zmierňovať ťažkosti, ktoré jedinec má a zároveň neporovnateľne zvyšujú kvalitu jeho života.
Odporúčame: Poznáš mačací pazúr? Objav účinky tejto posvätnej amazonskej rastliny!