Mnoho ochorení môžeme zaradiť do kategórie vrodené, pričom sa ich rozličné sprievodné príznaky začínajú prejavovať u človeka už od útleho detstva. Môže ísť o rôzne geneticky podmienené ochorenia, akým je napríklad aj Downov syndróm, fenylketonúria či albinizmus. Sú to ochorenia dedičné, ktoré vznikli v dôsledku mutácie či zdedenia chybných génov od rodičov. Mnoho vrodených ochorení však nemusí byť dedičných, ale vznikli napríklad v dôsledku nejakej chyby počas vývoja plodu. Príkladom je Fallotova tetralógia. Ide o vrodené ochorenie srdca a ciev, ktoré sa rozvíja už počas 4. až 6. týždňa tehotenstva. Medzi ochorenia, ktoré nie sú dedičné, no môžu byť vrodené, patrí i detská mozgová obrna. O tejto chorobe si niečo viac prezradíme v nasledujúcom článku.
Čo je detská mozgová obrna?
Pod pojmom detská mozgová obrna rozumieme poruchu nervovej a svalovej sústavy. Ide o neinfekčné vývojové ochorenie, ktoré postihuje motorický vývoj dieťaťa a spôsobuje poruchy hybnosti, koordinácie a kontroly pohybu. Pri detskej mozgovej obrne dochádza k poškodeniu mozgu v období jeho vývoja, a to buď vo fáze vnútromaternicového vývinu, taktiež pri pôrode alebo aj krátko po narodení dieťaťa. Toto ochorenie tak môže byť vrodené, ale aj získané. Príčiny mozgovej obrny, respektíve poškodenia mozgu u dieťaťa, môžu byť rôzne. Rizikovým faktorom môže byť infekčné ochorenie matky počas tehotenstva, ako je toxoplazmóza, rubeola či herpetické infekcie a podobne. K rozvoju ochorenia tiež môže prispieť nadmerné užívanie alkoholu či drog počas tehotenstva.
Medzi ďalšie príčiny sú radené metabolické či duševné poruchy a traumy aj nadmerný stres matky, nedostatočné množstvo kyslíka a znížené okysličenie plodu, pôsobenie röntgenového žiarenia i nedostatočná výživa. K rozvoju ochorenia môžu prispieť aj komplikácie pri pôrode. Riziko ochorenia, respektíve poškodenia mozgu zvyšuje predčasný pôrod s nízkou pôrodnou hmotnosťou, nedonosenosť aj dlhé prenášanie. K vzniku detskej mozgovej obrny tiež môžu prispieť faktory pôsobiace po pôrode, a to najmä počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa. Môže k tomu dôjsť v dôsledku infekcie u dieťaťa, novorodeneckej žltačky či úrazu lebky a mozgu.
Odporúčame: Vieš, čo je pneumokonióza? Zisti, ako sa prejavuje a kto je najviac ohrozený!
Ako sa ochorenie prejavuje?
Detskú mozgovú obrnu možno chápať aj ako skupinu ochorení, respektíve porúch nervovej sústavy. Sú známe totižto mnohé formy a typy ochorenia, ktoré sa priebehom a prejavmi sčasti odlišujú. Vo všeobecnosti rozoznávame spastickú, nespastickú a ataktickú formu detskej mozgovej obrny. Pri spastickej forme dochádza k poškodeniu motorickej časti nervovej sústavy, pri nespastickej forme sú poškodené takzvané bazálne gangliá a pri ataktickej je poškodený mozoček. Dôjsť však môže aj ku kombinovanému poškodeniu. Najčastejšie sa vyskytuje práve spastická forma mozgovej obrny, ktorá sa ďalej delí na niekoľko ďalších foriem. Pri niektorých sú postihnuté len dolné končatiny či jedna strana tela, pri najzávažnejšej forme sú však zasiahnuté končatiny aj svaly hlavy a trupu.
Príznaky detskej mozgovej obrny sa môžu odlišovať podľa toho, o aké konkrétne formy ochorenia ide. Vo všeobecnosti je však toto ochorenie charakteristické najmä poruchami hybnosti. U postihnutého je v rôznej miere obmedzená schopnosť pohybu. Medzi prejavy radíme poruchy koordinácie a jemnej motoriky, problémy s držaním tela či svalové problémy, pri niektorých formách sa tiež objavujú mimovoľné pohyby. Deti s mozgovou obrnou zaostávajú v psychomotorickom vývoji, neskoršie začínajú sedieť, plaziť sa a podobne. Bežný je oneskorený vývin reči. Detská mozgová obrna môže byť sprevádzaná mentálnou retardáciou a zníženým intelektom, poruchami zmyslových orgánov, najmä poškodením zraku, taktiež poruchami prehĺtania, poruchami učenia, reči a pamäte, prípadne poruchami správania, problémami s ovládaním močového mechúra a ďalšími ťažkosťami. V niektorých prípadoch sprevádza detskú mozgovú obrnu aj epilepsia.
Je možná liečba?
Diagnostika detskej mozgovej obrny je pomerne náročná. U dieťaťa sa primárne sleduje postupný psychomotorický vývoj a prítomnosť príznakov, pri ktorých je nevyhnutné vylúčiť iné možné príčiny. Potrebné môžu byť rôzne neurologické vyšetrenia či ultrasonografia mozgu. Ťažšie formy detskej mozgovej obrny je možné diagnostikovať už pomerne krátko po narodení, pri ľahších formách môže k stanoveniu diagnózy dôjsť vo veku od 6 do 12 mesiacov. Jednotlivé príznaky ochorenia sa však môžu postupne rozvíjať prvé roky života jedinca. Ochorenie ako také nie je možné ani v dnešnej dobe vyliečiť. Detská mozgová obrna je neprogresívne ochorenie, ktoré nemá spravidla tendenciu sa výrazne zhoršovať, no pacienta sprevádza počas celého života.
Správna liečba a najmä starostlivosť o pacienta s touto diagnózou však má veľký význam a je nevyhnutná. Vhodne nastavená liečba môže pomôcť pacientovi udržovať dobrý zdravotný stav a predchádzať vzniku rôznych komplikácií a problémov. Veľmi dôležitá je dôsledná a pravidelná rehabilitácia. Práve včasné rehabilitácie môžu výrazne zlepšiť kvalitu života detí s týmto ochorením, ako aj ich najbližších. Rehabilitácie a cvičenia môžu pomáhať predchádzať poruchám hybnosti. Potrebné môžu byť psychoterapie či logopédia. Farmakologická liečba môže pomôcť zmierniť prípadné epileptické záchvaty či uvoľniť svalstvo. Liečebný proces však veľmi závisí na konkrétnom pacientovi, na jeho zdravotnom stave, forme ochorenia a prítomných sprievodných symptómoch. Nepochybne obrovský vplyv na kvalitu života pacienta má tiež prístup rodičov a okolia.
Odporúčame: Tourettov syndróm dokáže poriadne znepríjemniť život. Ako sa prejavuje?
