Imelo rastie v trópoch a subtrópoch starého sveta a Austrálie, v strednej a južnej Európe a v Ázii. Z množstva druhov rastie u nás v teplejších oblastiach len imelo biele, poprípade imelovec európsky.
Imelo biele je vždyzelený poloparazitický ker, rastúci na ihličnatých a listnatých stromoch okrem dubov. Jeho príbuzný, imelovec európsky, rastie, naopak, výhradne na duboch. Imelo rastie na konároch stromov, z ktorých vyrastá stonka dlhá asi meter, ktorá sa typicky vidlicovito rozkonáruje. Konáriky sú uzlovité, krehké a zakončené dvoma listami.
Odporúčame prečítať: Kamut - vzácnosť medzi pšenicami
Každý rok vyrastá jeden článok a tvorí často veľmi košaté trsy. Listy vyrastajú na koncoch týchto konárikov, vždy dva proti sebe a sú sediace, podlhovasto vajcovité a neopadavé so žltozelenou čepeľou. Kvety rastliny sú piestikovité, rastúce po dvoch až štyroch kusoch na konci alebo v pazuche konárikov. Majú nenápadné, žltozelené okvetné lístky a spodný semenník s terčovitou bliznou. Tyčinkové, teda samčie kvety sú väčšie ako samičie. Kvety sú chránené tuhými lístencami a plodom je okrúhla, jednosemenná a priesvitná nepravá bobuľa, ktorá má biele alebo slabožlté sfarbenie so slizovito lepkavou dužinou. Kvitne v marci a apríli a dozrieva v novembri a decembri. Rastlina nemá príjemný zápach, ako je to zvykom pri iných bylinách.
Z rastliny sa oberá vňať a zriedka aj jej plody. Zber vňate prebieha od novembra do februára, ale aj po celý rok. Zbierajú sa olistené konce konárikov. Zber imela je náročný, reže sa celý krík alebo len jednotlivé konáriky, na ktoré treba dávať pozor, aby sa neotĺkli. Vytriedené sa sušia na vzdušnom mieste, poprípade zavesené alebo pri umelom teple do 40 stupňov Celzia.
Odporúčame prečítať: Naozaj je voda z vodovodu zdravá?
Uchovávajú sa v sklených alebo kovových nádobách a po vysušení charakteristický pach rastliny vymizne. Obsahové látky imela nie sú dostatočne preskúmané, avšak jeho hlavé účinné látky sú polypetidviskotoxín, cholín, aceltycholín, kyselina oleanolová, živica, škrob, silica, vitamín C, viscín a iné. Zaujímavý je obsah viskotoxínu, o ktorom sa predpokladá, že okrem iného má aj protirakovinový účinok.
Imelo biele sa používa v medicíne, ľudovom liečiteľstve a dokonca v technike. V medicíne sa uplatňuje najmä ako hypotenzívum a antisklerotikum. Aplikuje sa pri chorobách ciev, keďže upravuje srdcovú činnosť vplyvom obsahu viskotoxínu, ktorý rozširuje vlásočnice a znižuje krvný tlak. Priaznivo pôsobí pri artérioskleróze, srdcových neurózach a podobne. Farmaceutický priemysel používa imelo ako súčasť vyrábaných čajových zmesí a na prípravu takzvaných galeník. Varom sa však niektoré látky rozkladajú, a preto sa používa aj vo forme prášku. V uvedených množstvách je imelo neškodné, v prípade dlhodobého užívania vyšších látok sa však neodporúča osobám s nízkym krvným tlakom. Pred jeho užívaním je preto nutná lekárska konzultácia.
Odporúčame prečítať: Sú bio výrobky naozaj zdravé?
Recepty:
Zber imela sa neodporúča malým deťom pre nebezpečenstvo úrazu, keďže môže rásť vo výškach. Samotné bobule môžu mať toxický účinok spôsobujúci vracanie, smäd či preháňanie.
Macerát – 1 lyžička rozdrobenej vňaťovej drogy na pohár vody, macerovať, rozdeliť na 3 dávky a piť tri razy denne.
Prášok – 1–2 g prášku zapiť vodou 3-krát až 4-krát za deň, vnútorne ako sklerotikum a hypotonikum.
Autor: G. Švec, www.hab.sk
