Petržlenová vňať je v slovenskej domácnosti celkom bežnou ingredienciou na ozdobu, ako prísada do polievok či zdravých smoothies. Nie je to však tak len na Slovensku, ale petržlenová vňať sa hojne využíva v Amerike, blízkom východe, ale aj po celej Európe.
Viete ale, prečo je skutočne dobré ju zaradiť do svojho jedálnička? Že to nie je žiadna burina, dokazujú rozsiahle benefity petržlenovej vňate na ľudský organizmus. Prečítajte si o tom, prečo musíte to, že petržlenovú vňať do varenia až tak priveľmi nepoužívate, ihneď napraviť.
Čo ste o petržlenovej vňati nevedeli?
Petržlenová vňať je viac ako len zelená ozdoba na tanieri. V minulosti sa považovala za posvätnú rastlinu – starí Gréci ju spájali s božstvami a často ňou zdobili víťazov športových hier. Rimania ju zas používali ako symbol obnovy a sviežosti počas hostín. Z petržlenovej vňate dokonca vyrábali vence, ktoré sa nosili na hlave ako ochrana pred opicou po nadmernej konzumácii vína.
Okrem toho, že ide o kulinársku stálicu, v niektorých krajinách sa vňať využíva aj v tradičnej medicíne alebo ako prírodné farbivo do jedál. V stredoveku ju ženy dokonca sadili do záhrad ako ochrannú rastlinu, ktorá mala odháňať zlo. Dnes by sme ju mohli považovať za malý poklad, ktorý máme celý čas priamo pod nosom – nenápadná, no výnimočná svojím pôvodom aj históriou.
Petržlenová vňať je vitamínová bomba
Petržlenová vňať, ktorá sa pestuje už viac, ako 2000 rokov, v sebe skrýva oveľa viac, ako tušíte. V prvom rade je nesmierne bohatá na vitamín K. Obsahuje ho na 100 gramov až 574 percent odporúčaného denného príjmu! Aj vitamín C je v petržlenovej vňati v hojnom zastúpení, obsahuje ho trikrát viac, ako pomaranče.
V petržlenovej vňati môžu hľadať útechu ľudia, ktorým chýba aj vitamín A, železo, na ktoré je bohatšia, ako špenát, meď a samozrejme aj kyselinu listovú. Teda je skvelá pre tehuľky či ženy, ktoré sa snažia počať.
Shutterstock®Zdravie v listoch petržlenovej vňate
Konečne sa dostávame k tomu, na čo je vlastne petržlenová vňať dobrá. Nebudeme vám ale hovoriť, čo z nej vykúzliť v kuchyni, ale ako môže pozitívne pôsobiť na váš organizmus. Už starovekí Gréci považovali vňaťku za posvätnú a využívali ju v medicíne v hojnom počte. Vedeli, o čom hovoria.
Má protizápalové účinky a posilňuje aj imunitu, čomu vďačí za vitamín C, ktorý obsahuje. Okrem toho má aj hojivé účinky, takže nejaká domáca mastička vňatky by mohla byť celkom účinná na bolestivé miesta.
Lepšia krv aj srdce vďaka petržlenovej vňati
Keďže je bohatá na železo, môžu si s ňou k lepšiemu zdraviu dopomôcť anemickí pacienti, no dokáže pomôcť aj slabým kostiam a samozrejme aj k lepšiemu hojeniu zlomenín. Za túto superschopnosť berie zodpovednosť vitamín K. Vďaka petržlenovej vňati môžu prísť k lepšej kondícii aj ľudia s kardiovaskulárnymi problémami. Posilňuje činnosť srdca, takisto aj pôsobí ako prevencia pred infarktom a mŕtvicou.
Ďalšie účinky petržlenovej vňate, ktoré stoja za zmienku
Petržlenová vňať môže pozitívne ovplyvniť aj zdravie očí – obsahuje totiž luteín a zeaxantín, antioxidanty, ktoré chránia sietnicu a môžu prispieť k prevencii makulárnej degenerácie. Okrem toho má jemné diuretické účinky, vďaka čomu napomáha pri odstraňovaní nadbytočných tekutín a odpadových látok z tela.
Niektoré štúdie naznačujú, že výťažky z petržlenovej vňate môžu mať aj antibakteriálne účinky, podporujúce obranyschopnosť organizmu. Vďaka obsahu chlorofylu pomáha vňať neutralizovať zápach z úst, a preto je vhodným prírodným „osviežovačom dychu“.
Shutterstock®Čaj z petržlenovej vňate
Petržlenová vňať sa osvedčila aj ako súčasť domácej bylinnej liečby – napríklad vo forme čaju. Tento nápoj má močopudné účinky, podporuje činnosť obličiek, napomáha detoxikácii organizmu a môže pomôcť pri miernom zadržiavaní vody v tele. Čaj je veľmi jednoduchý na prípravu – stačí zaliať lyžicu nasekanej čerstvej (alebo sušenej) vňate 250 ml horúcej vody a nechať lúhovať 5–10 minút.
Takýto čaj nie je vhodné piť dlhodobo ani vo veľkých množstvách – ideálne je zaradiť ho ako krátkodobú kúru na niekoľko dní. Chuť je svieža, mierne trpká, a môže byť príjemným doplnkom napríklad po ťažšom jedle alebo pri miernych tráviacich ťažkostiach. Pre zjemnenie chuti môžete pridať citrón alebo med.
Kontraindikácie pri užívaní petržlenovej vňate
Aj keď je petržlenová vňať mimoriadne zdravá, nie je vhodná pre každého. Vysoký obsah niektorých látok (najmä oxalátov a apiolu) môže byť problematický napríklad pre ľudí trpiacich ochoreniami obličiek, ako sú obličkové kamene. Rovnako môže nadmerná konzumácia spôsobovať podráždenie žalúdka či močových ciest u citlivých osôb.
Zvýšenú opatrnosť by mali mať aj tehotné ženy. Petržlenová vňať v malom množstve ako korenie nepredstavuje problém, no vyššie dávky (napr. vo forme čajov alebo koncentrovaných výťažkov) môžu mať stimulačný účinok na maternicu. Preto by sa v tehotenstve malo konzumovanie petržlenovej vňate vo väčšom množstve vždy konzultovať s lekárom.
Shutterstock®Ako skladovať petržlenovú vňať, aby si zachovala účinky?
Aby si petržlenová vňať zachovala čo najviac vitamínov a sviežosť, najlepšie je skladovať ju ako kyticu – stonky vložte do pohára s vodou (ako kvety) a zakryte plastovým vreckom. Uložte ju do chladničky a vodu meňte každý druhý deň. Takto vydrží čerstvá aj týždeň.
Ak chcete vňať uchovať dlhodobo, môžete ju nasekať nadrobno a zamraziť – buď samostatne v uzatvárateľnom vrecku, alebo s trochou vody či olivového oleja v miskách na ľad. V mrazenej podobe si uchová väčšinu prospešných látok a môžete ju jednoducho pridávať do polievok či omáčok.
Ako si pestovať petržlenovú vňať?
Petržlenovú vňať si môžete vypestovať jednoducho doma – či už v záhradke, na balkóne alebo dokonca na kuchynskom parapete. Stačí si zadovážiť kvalitné semienka (hladkolistého alebo kučeravého petržlenu), ktoré vysievajte do dobre priepustnej pôdy bohatej na živiny.
Semienka sadíme približne 1 cm hlboko, pôdu udržiavame rovnomerne vlhkú a umiestnime ich na slnečné až polotienisté miesto. Klíčenie môže trvať dlhšie – niekedy až 2 až 3 týždne, preto buďte trpezliví.
Petržlen je dvojročná rastlina, takže ak ho budete pravidelne zastrihávať, vydrží vám aj viacero mesiacov. Vňať zberajte podľa potreby – najlepšie v dopoludňajších hodinách, keď je najsilnejšia koncentrácia esenciálnych olejov. Ak ju pestujete v črepníku, dávajte pozor, aby korienky mali dostatok priestoru a pôda nebola premokrená. V chladnejších mesiacoch ho môžete premiestniť dovnútra, kde bude rásť aj počas zimy.
Aktualizovaný článok: 22.03.2025