Medzi najčastejšie zdravotné problémy týkajúce sa kostí môžeme bez pochýb zaradiť zlomeniny, ktoré sú spravidla následkom nejakého úrazu, napríklad pri športe, autonehode alebo aj páde, zakopnutí či podobnom náhodnom poranení. Čo sa rôznych chorobných procesov v kostiach týka, spomenúť môžeme napríklad osteoporózu.
Ide o jedno z najrozšírenejších porúch opornej sústavy. Sprevádzaná je krehnutím a následným slabnutím kostí, čo zároveň zvyšuje riziko vzniku spomenutých zlomenín. Reč je v tomto prípade o patologickej zlomenine. Patologická zlomenina sa často týka kostí oslabených chorobným procesom, pričom na takúto zlomeninu stačí aj malý tlak či zaťaženie, ktorému by zdravá kosť za normálnych okolností odolala.
Kosti ľudského tela však môže postihnúť napríklad aj nádorový proces, rôzne formy rakoviny kostí sa vo vyššej miere vyskytujú v detskom a pubertálnom veku. A čo zápal kostí? V nasledujúcom článku si niečo povieme o takzvanej osteomyelitíde. Ako sa prejavuje toto zápalové ochorenie kostí? Aké formy osteomyelitídy poznáme a aká je liečba zápalu kostí?
Čo je to osteomyelitída?
Pod pojmom osteomyelitída rozumieme zápal kosti, respektíve najmä zápal kostnej drene, ktorý sa môže šíriť do ďalších vrstiev kosti. Osteomyelitídy sú zvyčajne radené hlavne medzi infekčné ochorenia, čo znamená, že v kostiach pri tejto chorobe prebiehajú určité infekčné procesy spôsobené patogénmi.
V praxi sa možno stretnúť s viacerými formami osteomyelitídy, ktorú možno deliť napríklad aj na základe dĺžky trvania, a to na akútnu a chronickú osteomyelitídu.
- Akútna osteomyelitída – je to akútna forma zápalu kostnej drene, čo znamená, že ide o náhle a rýchlo vzniknutý stav, ktorý spravidla nastupuje z plného zdravia a prejavuje sa výraznými symptómami. Nutné je zabezpečiť okamžitú lekársku pomoc.
- Chronická osteomyelitída – ide o formu zápalu kostnej drene pretrvávajúcu dlhodobo, respektíve dlhší čas. Príznaky bývajú spravidla miernejšie a môžu sa opakovanie rozvíjať a zase ustupovať. Tento stav si vyžaduje dlhodobú liečbu. Rizikovým faktorom pre vznik chronickej formy osteomyelitídy je nedostatočná liečba akútneho zápalu kostnej drene, prípadne neskorá diagnostika ochorenia.
Koho najčastejšie postihuje zápal kostnej drene?
Zápal kostného tkaniva a kostnej drene sa vo zvýšenej miere objavuje najmä u mladších jedincov. Až okolo 80 % osteomyelitíd pripadá na detský vek. Riziko infekcie kostí je spravidla najvyššie v dojčenskom veku, no do rizikovej skupiny patria aj väčšie deti a dospievajúca mládež. To platí najmä pre akútny zápal kostnej drene.
Chronické osteomyelitídy sa častejšie vyskytujú skôr u dospelých jedincov. V tomto smere sú rizikovou skupinou hlavne staršie osoby. K rizikovým faktorom radíme aj oslabený imunitný systém, resp. poruchy imunity. Viac ohrození sú napríklad aj pacienti s cukrovkou.
Odporúčame: Ušný maz ako ho nepoznáme: Čo znamená jeho zafarbenie?
Príčiny osteomyelitídy
Ako sme spomenuli vyššie, príčiny zápalu kostí majú spravidla infekčný pôvod – pôvodcom sú teda rôzne patogénne mikroorganizmy. Najčastejšie ide o bakteriálne infekcie. Príčinou zápalu kostnej drene sú vo väčšine prípadov baktérie zo skupiny stafylokokov, a to najmä Staphylococcus aureus, nazývaný tiež zlatý stafylokok.
Okrem toho môžu byť pôvodcom aj steptokoky, Haemophilus influenzae či mykobaktérie (Mycobacterium tuberculosis) a zriedkavo aj salmonela (salmonelová osteomyelitída). Menej často môžu spôsobiť zápal kostí a kostnej drene napríklad aj plesne (Candida albicans) a vírusy.
Na základne toho, ako vznikne infekcia kostnej drene, respektíve toho, z akého miesta prenikne nákaza do kostí, rozlišujeme dve formy osteomyelitídy:
- endogénna osteomyelitída – endogénna forma zápalu kostnej drene vzniká zavlečením infekcie z inej časti tela, nákaza sa do kosti šíri krvnou cestou zo vzdialeného ložiska (pokojne aj zo zubného kazu alebo zápalu stredného ucha), prípadne z okolitých tkanív,
- exogénna osteomyelitída – exogénna forma zápalu kostnej drene vzniká zavlečením infekcie do kosti cez otvorenú ranu v pokožke, k čomu dochádza napríklad pri nehodách (napr. pri otvorenej zlomenine) alebo aj operáciách.
Príznaky osteomyelitídy
To, ako sa prejavuje zápal kostí a kostnej drene môže závisieť od viacerých faktorov, napríklad od závažnosti stavu, toho, ktoré kosti sú postihnuté, ako aj toho, či ide o chronický alebo akútny zápal kostí.
Najčastejšie sa vyskytujú infekcie dlhých kostí (osteomyelitídy dlhých kostí), a to najmä u detí. U dospelých sa možno v praxi možno stretnúť aj s infekciami medzistavcových platničiek či panvových kostí. Príznaky osteomyelitídy s akútnym priebehom bývajú takéto:
- vysoké horúčky (až okolo 40 °C),
- zimnica,
- nadmerná únava,
- nevoľnosť až zvracanie,
- strata chuti do jedla,
- pulzujúca bolesť postihnutej kosti (najmä pri dotyku alebo stlačení),
- začervenanie a opuch v okolí zapálenej kosti,
- obmedzená pohyblivosť končatiny.
Ako sme spomenuli vyššie, chronické zápaly kostnej drene bývajú sprevádzané menej intenzívnymi príznakmi. Objavovať sa môže mierne zvýšenie telesnej teploty, bolesti postihnutej kosti (napr. pri chôdzi) či opuch a začervenanie v postihnutej oblasti.
Aké komplikácie môže spôsobiť zápal kostí?
Pri včasnom objavení ochorenia a nasadení liečby bývajú prognózy osteomyelitídy vo všeobecnosti dobré. Avšak, v niektorých prípadoch môže dôjsť k rozvoju viacerých komplikácií. Pri šírení patogénov môže napríklad dôjsť k otrave krvi, teda sepse.
Závažný hnisavý zápal kostí môže spôsobiť ich trvalé poškodenie, ktoré sa u detí môže prejaviť napríklad aj poruchou rastu (z dôvodu poškodenia rastovej zóny kosti). Chronické osteomyelitídy sa zase spájajú s komplikáciami v podobe patologických zlomenín z dôvodu oslabenia kosti.
Pozri aj: Cesnakový čaj a jeho účinky: Neuveriteľné, čo všetko dokáže!
Diagnostika osteomyelitídy
Pre správnu liečbu je dôležité diagnostikovať zápal kostí čo najskôr. Pri diagnostike osteomyelitídy sa uplatňujú viaceré metódy, a to v prvom rade odobratie anamnézy a sledovanie klinických príznakov. Pri podozrení na zápal kostnej drene môže lekár nariadiť krvné testy na odhalenie infekcie v tele.
Uplatňujú sa obvykle viaceré zobrazovacie metódy, vrátane RTG vyšetrenia, magnetickej rezonancie, scintigrafie kostry aj ultrazvukového vyšetrenia. Tiež sa prevádza kostná biopsia, pri ktorej sa odoberie vzorka na následné mikroskopické a mikrobiologické vyšetrenie.
Liečba zápalu kostnej drene
O tom, ako liečiť zápal kostí, vždy rozhoduje lekár. Keďže ide vo väčšine prípadov o bakteriálnu infekciu, uplatňuje sa najmä antibiotiká liečba. Antibiotiká sa obvykle podávajú dlhodobo, a to v niektorých prípadoch injekčne a vo vysokých dávkach. Antibiotická liečba môže pokojne trvať 4 až 8 týždňov, pri chronických formách však aj celé mesiace.
Liečba akútnej osteomyelitídy sa obvykle spája aj s hospitalizáciou. Dôležitý je pokoj na lôžku, obvykle dochádza aj k znehybneniu postihnutej končatiny. Ak je infekcia závažnejšia, potrebné môžu byť rôzne chirurgické ošetrenia, napríklad odstránenie nekrotických tkanív alebo abscesu. Vo veľmi závažných prípadoch môže byť potrebná aj amputácia postihnutej časti tela.
