Snáď medzi nami nie je nikto taký, kto by sa nikdy neporezal na papieri. Obyčajný papier – používame ho denne. Je napohľad aj na dotyk absolútne neškodný, ale keď nám jeho hrana prejde po koži, zrazu akoby sme mali dočinenia s ostrým nožom, žiletkou či dokonca pílkou. Čím to je? A hlavne – prečo v konečnom dôsledku spôsobí oveľa väčšiu a nepríjemnejšiu bolesť, než porezanie nožom? Porezanie na papieri býva také bežné a časté, že sme sa naň jednoducho museli pozrieť trošku detailnejšie. Zostanete s nami?
Neprehliadni: Ako na holenie nôh žiletkou? Hlavne nerob tieto zásadné chyby!
Bolesť, ktorá vystrelí do mozgu
Poznáte to – listujete v knihe, otvárate kartónovú krabicu alebo len jednoducho vkladáte kancelárske papiere do kopírky a v tom to príde. Ostrá bolesť, ktorá v momente vystrelí až do mozgu. Do hry tu vstupujú takzvané nociceptory, teda nervové vlákna, ktorých je najmä na rukách obrovské množstvo. A práve tieto vlákna zachytávajú bolestivé stimuly a spúšťajú, aj pri najmenšom poranení, pocity silnej bolesti. Nachádzajú sa už vo vonkajšej vrstve pokožky, v derme. Akonáhle sú poranené, vyšlú doslova elektrický signál do mozgu. Ten pocit určite samy dobre poznáte.
Papier ako pílka
Nie náhodou sme v úvode spomenuli porezanie pílkou – práve hrana papiera, keby ste ju skúmali pod lupou či dokonca pod mikroskopom, pripomína hranu zúbkatej píly. To je dôvod, prečo býva porezanie na papieri také bolestivé a zároveň hlboké. Keby boli hrany papiera hladké ako nôž, nespôsobili by nám až také trápenie, zanechali by na koži takpovediac čistý a ohraničený rez. Naopak, hrany papiera bunky pokožky doslova roztrhajú, čím je znásobené nielen samotné poranenie, ale aj bolesť.
Odporúčame: Praktické tipy do kuchyne: Toto ti radia praví šéfkuchári!
Zloženie papiera
Nemalú úlohu tu zohráva aj zloženie samotného papiera – okrem drevenej drviny ide aj o rôzne bieliace látky a iné chemikálie, ktoré pôsobia mimoriadne dráždivo v otvorenej rane. Nehovoriac o tom, že v rane tieto látky častokrát zostávajú. Paradoxne, keď sa porežete papierom, rana nekrváca až tak výrazne, ako v iných prípadoch. Je však oveľa hlbšia a akoby otvorenejšia. Možno ste si samy na sebe všimli, že poranenie na ruke sa vám hojí akosi neprimerane dlho, v porovnaní so zvyškom tela. Je to tým, že práve ruky sú neustále v pohybe, ich koža je ohýbaná, namáhaná, jednoducho akákoľvek rana sa na nich môže stále dokola poškodzovať a pokúšať o zahojenie a poškodzovať...
Ako si pomôcť?
Prvou pomocou, v prípade porezania na papieri, je zatlačenie na ranu. Nezabudnite ju dôkladne umyť pod tečúcou vodou, aby ste tak znížili riziko vzniku infekcie. Ideálne bude, ak necháte ranu voľne dýchať, čím urýchlite proces hojenia, ale ak je to nevyhnutné, previažte ju menším obväzom alebo prelepte náplasťou na rany.