Šialené módne trendy minulých storočí sú tak prekvapujúce a šokujúce, že človek len ťažko uverí, čo boli ľudia schopní spraviť pre krásu. Tak ako kedysi spanilé dámy, tak aj dnes každá z nás chce byť krásna a príťažlivá. Sledujeme najnovšie trendy, čítame módne časopisy a striehneme na novú kolekciu v obľúbených obchodoch. Sladko sa chichoceme na mužských lichôtkach a priam sa vznášame pri pichľavých pohľadoch žiarlivých žien.
Trvalá, zvonové nohavice, zaoblené zadky, šedivé kučery, jednodielne plavky – ideál ženskej krásy sa v priebehu času mení. Určite ste minimálne stokrát počuli od svojich mám: „Pre krásu sa trpí.” V minulosti to platilo doslovne. Keď sa začítate do nášho článku, možno sa budete musieť naň ešte raz pozrieť, aby ste uverili, čo boli niektorí ľudia schopní spraviť preto, aby sa z nich stali módne ikony svojich čias.
Pozri aj: Krásne plavkové trendy 2019: Ako zaručene zažiariš aj pri vode?
Maľované silonky
Vďaka nedostatku nylonu počas druhej svetovej vojny chýbali dámske silonkové pančuchy. Vzhľad opálených nôh bol však stále považovaný za nevyhnutný. Ženy si jednoducho začali nohy farbiť. Podľa Life magazínu z roku 1942, ak bola farba správne aplikovaná, žiadne zvedavé mužské oko nerozoznalo rozdiel. Keď sa konečne silonky dostali do obchodov, v spoločnosti nevedeli uspokojiť obrovský dopyt, čo vyvrcholilo do Nylonového povstania v rokoch 1945-46.
Lotosové topánky
Hoci je viazanie nôh možno jednou z najznámejších foriem modifikácie tela, jej pôvod v Číne je nejasný. Historici tvrdia, že táto metóda v trinástom storočí prevládala medzi manželkami a dcérami šľachticov a z týchto vyšších kruhov sa šírila ďalej. Noha sa zvyčajne začala zväzovať, keď malo dievča päť až sedem rokov. Chodidlá sa zväzovali, prsty sa lámali a ťahali k päte. Táto bolestivá praktika bola založená na sexuálnej a estetickej príťažlivosti malých nôh, ktoré sa tiež považovali za symbol bohatstva a výhodného vydaja. Tak, tomuto sa hovorí trpieť pre krásu.
Pánska ozdoba
V období renesancie nosili muži priviazané okolo pása takzvané púzdra na zvýraznenie „mužnosti”. Zväčša boli vyrobené z tkaniny, ale existovali i kovové varianty. Najznámejším nositeľom tohto módneho kúsku bol anglický kráľ Henry VII. Používal ho bežne ako súčasť oblečenia, takisto na portrétoch sa pýšil týmto doplnkom.
Arzénové šaty
Módnym trendom v noblesných radoch viktoriánskej éry boli zelené šaty. Aby sa dosiahol ten správny odtieň zelenej, šaty sa napúšťali arzénom. Ženy nosiace tento odev trpeli kožnými chorobami, nevoľnosťami, zvracaním, zhoršoval sa im zrak. V podstate šaty ich nositeľky postupne zabíjali. Preto sa nosili len pri špeciálnych príležitostiach.
Neprehliadni: Odvážne svadobné šaty s odhaleným chrbtom: Po týchto tajne túžiš!
Vojenská podprsenka
Bolo ťažké vyhnúť sa vplyvu vojny v roku 1940. Vojensky znejúca terminológia sa odrazila i v módnom priemysle. Nábojová alebo torpédová podprsenka sľubovala ženám „maximálnu ochranu“ pre ich prsia. Jednu z nich, od Jean Paula Gaultiera, mala oblečenú Madonna počas svojho turné v roku 1990.
Chopínky
V šestnástom storočí sa šľachtičné dámy išli zblázniť za topánkami nazývané chopine. Tento módny výstrelok na platforme bol prevažne vyrobený z dreva alebo korku, potiahnutý kožou, brokátom alebo zdobený hodvábom. Chopínky prezrádzali spoločenské postavenie – čím boli vyššie, tým boli ženy vyššie postavené v spoločenskom rebríčku. Dámy v týchto extrémne vysokých topánkach chodili so slúžkami, ktoré ich podopierali. Predstavte si, ako sa v nich muselo chodiť.
Rádioaktívny make-up
Po tom, ako bolo v roku 1989 objavené rádium, tento prvok sa stal mimoriadne populárny. Svoje využitie našiel aj v kozmetickom priemysle, a to najmä vo Francúzsku, kde vznikla jedna z prvých spoločností s názvom Tho-Radia. Spoločnosť sa zamerala na výrobu radov kozmetických výrobkov, vrátane parfumov, krémov, púdrov a rúžov, ktoré obsahovali chlorid a tórium rádia. V Anglicku zaviedla spoločnosť Radior rad kozmetických prípravkov s obsahom rádia, ktorý tvoril nočný krém, rúže, vlasové tonikum a mydlá. Predpokladalo sa, že rádiové žiarenie vzpruží pokožku, ale často spôsobovalo zvracanie, anémiu, vnútorné krvácanie a rakovinu.
Krinolíny
Obručové sukne, ktoré dosiahli svoju popularitu v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia, boli také veľké, že údajne dokázali zachrániť viktoriánske ženy pred utopením. V tej dobe sa stali tak obľúbené, že časopisy nazvali tento fenomén „Krinolínománia”. Bohužiaľ, tieto objemné sukne mali svoju nevýhodu – ľahko horeli. Veľa dám tento módny kúsok stál život.
Čierny zub
Bola to práve kráľovná Alžbeta, ktorá začala toto módne a nezdravé šialenstvo. Podľa viacerých zdrojov bola kráľovná doslova závislá na sladkostiach, čo jej spôsobilo nepekný a viditeľný zubný kaz. Stav zhnitých zubov Alžbety sa čoskoro stal symbolom bohatstva a postavenia šľachty, keďže zubný kaz znamenal prístup k cukru – v tej dobe drahá komodita v Tudore, v Anglicku. Podobne sa čierne zuby stali módne aj v Japonsku koncom devätnásteho storočia.
Znamienko krásy
V osemnástom storočí začali ženy používať silný make-up. Mimoriadne populárnymi sa stali znamienka krásy – malé kúsky látky, ktoré si prilepovali na tvár. Znamienka mali rôzne tvary, od hviezd až po kruhy či štvorce. Ich umiestnenie na tvári malo špecifický význam. Napríklad jedno pri ústach znamenalo koketnosť, znamienko na pravej strane svedčilo o tom, že žena je vydatá.
Korzety
Korzet je jedným z najznámejších príkladov úprav tela. Bol navrhnutý tak, aby vytvoril malý pás a zdvihol prsia. Od šestnásteho do devätnásteho storočia ženy nosili rôzne korzetové štýly, niektoré zviazané tak pevne, že im bránili pohodlne dýchať a mnohokrát sa stalo, že omdleli. V devätnástom storočí sa však korzety vyvinuli tak, aby podčiarkli nový trend krásy – oddelené prsia. Namiesto vysokého a pevného vypnutia chceli ženy mať medzi svojimi prsiami výraznú medzeru. Na scénu teda nastúpil „rozdeľovací” korzet.
