Syndróm vyhorenia už postihol mnohých, takže ak niečo podobné pociťujete aj vy, verte, že nie ste prví ani poslední. Vyhorenie človeka je pomerne bežný jav a rovná sa celkovému vyčerpaniu, teda tak tela, ako aj duše. Ak tento problém potláčate, mali by ste vedieť, že sám od seba neodíde. Práve naopak, skôr či neskôr pohár pretečie. Prečo ale k takémuto stavu dochádza, ako sa prejavuje a je vôbec možné mu predísť? Čítajte a dozviete sa všetko potrebné!
U každého sa vyhorenie prejavuje inak, ale pár spoločných príznakov tu predsa len existuje. Je to v prvom rade strata energie, chuť venovať sa tomu, čo vás predtým bavilo a napĺňalo, až absolútna nechuť vstať ráno z postele. Je teda len pochopiteľné, že syndróm vyhorenia vám znemožňuje naplno pracovať, športovať, fungovať, žiť. Ako vidíte, ide o vážny problém, ktorý rozhodne netreba zametať pod koberec, ale riešiť ho. Reč je o psychologickej poruche, ktorá ľudí postihuje odpradávna, hoci zaslúžená pozornosť sa jej venuje len niekoľko rokov.
Pozri aj: Neuveriteľné! Storoční ľudia sa podelili o tajomstvo dlhovekosti
Ženy sú ohrozenejšie
Tento stav štatisticky postihuje viac ženy, ale častokrát mu podliehajú aj muži s vysokým životným tempom, stresom a prehnanými očakávaniami. Syndrómu vyhorenia sa hovorí aj syndróm vyhasnutia, vypálenia alebo takzvanej vyprahlosti. Fenomén vyhorenia je tiež známy ako burnout syndróm. Názvov je síce viacero, no menovateľ je vždy ten istý – strata záujmu, energie, nadšenia.
Vyhorenie k nám prichádza pomaly a nenápadne. Syndróm vyhorenia sa na začiatku prejaví zvyčajne tak, že máte pocit, ako by vám to vôbec nemyslelo, ako by vám práca, vzťahy, ale aj bežné fungovanie v živote prerastalo cez hlavu, a to všetko za sprievodu frustrácie, únavy a vyčerpania - telesného aj emočného. Sú to všetko príznaky chronického stresu, čiže tieto dva stavy sú naozaj veľmi úzko spojené. Dokonca sa veľakrát aj zamieňajú, no v skutočnosti je vyhorenie oveľa závažnejším problémom. Je totiž podstatne ťažšie dostať ho pod kontrolu.
Vyhorenie v práci
Pokiaľ je reč o vyhorení v práci, postihuje predovšetkým ľudí, ktorí pracujú priamo v kontakte s inými ľuďmi. Najčastejšie mu podliehajú lekári, zdravotné sestry, učitelia, policajti, no dokonca aj kňazi. V počiatočnej fáze vyhorenia má človek pocit, že napriek všetkej svojej snahe nedokáže plniť očakávania, no v ďalšej fáze už sa pridruží aj pocit, že nič nestíhate a nezvládate, nastáva porucha pamäti a koncentrácie.
O čosi horšia je nasledujúca fáza, kedy pociťujete takzvanú neurózu, úzkosť až chaos. Nuž a napokon nastupuje fáza akéhosi flegmatizmu až apatie. Zrazu vás prepadne pocit, že nič nemusíte, ste podráždení z prítomnosti iných ľudí, prepadne vás únava a sklamanie. Tu už hovoríme o fáze vyhorenia, kedy sa cítite absolútne prevalcovaní a bezbranní. Človek sa vtedy stiahne, jeho emócie sú otupené, stráca všetky ideály a nádej, často prichádzajú depresie a dojem, že život nemá žiadny zmysel.
Neprehliadni: Vieš, čo nedávať do práčky a prečo? Toto musíš ovládať!
Aj vyhoreniu sa dá predchádzať. Pokiaľ ide o prevenciu, snažte sa klásť len reálne a zvládnuteľné nároky, a to tak na seba, ako aj na ostatných. Nesnažte sa byť za každú cenu úspešní a extrémne výkonní, jednoducho sa zbytočne nepreťažujte. V každom prípade si doprajte dostatok spánku, dbajte na zdravý životný štýl (strava, pohyb, relax, zábava) a starostlivo si plánujte svoj voľný čas.
