I menší úraz hlavy, ku ktorému došlo napríklad pri nejakej športovej aktivite, môže byť príčinou otrasu mozgu. Tento stav je pritom charakteristický mnohými príznakmi, ktoré by sa rozhodne nemali ignorovať. Postihnutý dokonca môže stratiť i vedomie a je potrebné mu podať prvú pomoc. V nasledujúcom článku sa dozviete množstvo dôležitých informácií o spomenutom zdravotnom probléme a najmä to, ako sa otras mozgu prejavuje!
Čo je otrasu mozgu?
Ľudský mozog v prvom rade ochraňuje lebka. Na ochrane tohto dôležitého orgánu sa však podieľa aj mozgovomiechový mok, ktorý dokáže tlmiť rozličné nárazy a údery a chráni ho pred otrasmi. V dôsledku úrazu hlavy však môže dôjsť k takzvanému otrasu mozgu, latinsky commotio cerebri.
Pod týmto pojmom rozumieme narušenie mozgovej činnosti. Porucha mozgových funkcií pri otrase mozgu je pritom dočasná. Zvyčajne ide o ľahšie mozgové poranenie, ktoré radíme medzi pomerne časté neurologické diagnózy.
Príčiny otrasu mozgu
K otrasu mozgu môže dôjsť po údere priamo do hlavy, alebo tiež tváre či krku. V niektorých prípadoch to však môže mať súvis aj s poranením inej časti tela, pri ktorom je však v dôsledku prenosu zotrvačných síl napokon zasiahnutá aj oblasť mozgu.
Často dochádza k otrasu mozgu napríklad pri autonehode, počas športových aktivít či na pracoviskách alebo detských ihriskách. Ako sme spomínali, zmeny neurologických funkcií, ktoré po otrase nastanú, sú zvyčajne krátkodobé a postupne odznievajú.
Rizikové faktory pre otras mozgu:
- Kontaktné športy – napríklad futbal, hokej, box alebo rugby, kde je riziko úderu do hlavy vysoké.
- Dopravné nehody – najmä nárazy, pri ktorých dôjde k prudkému trhnutiu hlavou dopredu a dozadu.
- Pády – najmä u detí, seniorov alebo osôb s poruchami rovnováhy.
- Nedostatočné bezpečnostné opatrenia – chýbajúca prilba pri cyklistike, lyžovaní či jazde na kolobežke.
- Práca vo výškach alebo na rizikových pracoviskách – stavebníctvo, priemysel, doprava.
- Predchádzajúce otrasy mozgu – opakované úrazy hlavy zvyšujú citlivosť mozgu a riziko komplikácií.
- Nedostatočná pozornosť alebo únava – môžu viesť k nepozornosti, zakopnutiu alebo zlyhaniu pri športe či práci.
Príznaky otrasu mozgu
Za jeden z najtypickejších príznakov otrasu mozgu sa označuje prvotná strata vedomia po úraze. Bezvedomie však nemusí byť prítomné pri každom úraze hlavy, ktoré vedie k otrasu mozgu. Ak však dôjde k strate vedomia, trvá zvyčajne okolo 5 minút, maximálne pol hodinu. Postihnutý vtedy nereaguje, no jeho vedomie je zvyčajne obnovené samovoľne.
Následne sa u jedinca môže vyskytnúť aj strata pamäti. Postihnutý si nemusí spomenúť na to, ako prišiel k úrazu alebo čo nastalo po ňom. Či už človek po úraze hlavy stratil vedomie alebo nie, otras mozgu môže na seba upozorniť mnohými ďalšími príznakmi. Časté sú pocity zmätenosti a dezorientácie či točenie hlavy a závraty.
Objaviť sa môže aj únava a nadmerná spavosť alebo naopak následná nespavosť a poruchy spánku. V mnohých prípadoch sa vyskytuje:
- nevoľnosť až zvracanie,
- potenie,
- bolesti hlavy,
- citlivosť na svetlo,
- zrýchlený tep.
Okrem toho môže otras mozgu sprevádzať aj nervozita, podráždenie či úzkosť. Tieto prejavy sa však zvyčajne postupne vytrácajú.
Postkomočný syndróm
Objaviť sa môže aj takzvaný postkomočný syndróm. Pacienta vtedy trápia bolesti hlavy či závraty, a to aj pomerne dlhý čas po úraze. U malého množstva postihnutých jedincov sa dokonca môžu niektoré z príznakov otrasu mozgu vyskytovať aj niekoľko mesiacov či dokonca rok po úraze.
Časté sú aj poruchy koncentrácie, podráždenosť, zvýšená citlivosť na svetlo alebo hluk. Tento stav môže výrazne ovplyvniť kvalitu života a bežné fungovanie. V prípade pretrvávajúcich ťažkostí je dôležité vyhľadať neurológa a zvážiť rehabilitačné či psychologické podporné metódy.
Otras mozgu u detí – na čo si dať pozor?
Deti sú pri rôznych aktivitách prirodzene aktívne a náchylné na pády, čo zvyšuje riziko úrazu hlavy. Otras mozgu sa u detí nemusí vždy prejaviť rovnako ako u dospelých a jeho príznaky môžu byť nenápadné. Malé deti nevedia popísať svoje ťažkosti, preto je dôležité všímať si zmeny správania – napríklad neobvyklú spavosť, nezvyčajnú podráždenosť, zvracanie bez inej príčiny alebo odmietanie jedla.
Po akomkoľvek úraze hlavy by malo dieťa zostať pod dohľadom aspoň 24 hodín, aj keď sa spočiatku zdá byť v poriadku. Pri výskyte príznakov, ako je strata vedomia, nekoordinované pohyby, opakované vracanie, nejasná reč alebo ospalosť, je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Prevencia úrazov, nosenie ochranných pomôcok pri športoch a dôsledný dohľad dospelých sú pri deťoch kľúčové.
Možné závažné následky otrasu mozgu
Hoci väčšina prípadov otrasu mozgu má priaznivý priebeh a príznaky sa upravia v priebehu dní až týždňov, v niektorých situáciách môže dôjsť k závažnejším následkom. Riziko stúpa najmä pri opakovaných úrazoch hlavy, nedostatočnom odpočinku po úraze alebo pri ignorovaní príznakov. Dlhodobé komplikácie môžu ovplyvniť kvalitu života, schopnosť sústrediť sa, pracovať alebo vykonávať bežné činnosti. Medzi možné závažné následky patria:
- Postkomočný syndróm – pretrvávajúce bolesti hlavy, únava, poruchy pamäti a koncentrácie.
- Chronické bolesti hlavy alebo migrény – časté u osôb s viacerými otrasmi mozgu.
- Poruchy nálady a správania – depresia, úzkosť, podráždenosť alebo zmeny osobnosti.
- Poruchy spánku – nespavosť alebo narušený spánkový cyklus.
- Zvýšené riziko epilepsie – v zriedkavých prípadoch môže dôjsť k rozvoju epileptických záchvatov.
- Degeneratívne neurologické ochorenia – ako chronická traumatická encefalopatia (CTE), najmä u športovcov s opakovanými úrazmi hlavy.
Prvá pomoc pri úraze hlavy
Pri úrazoch hlavy je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Ani zdanlivo neškodné úrazy hlavy, pri ktorých ani nedošlo k strate vedomia, nie je dobré podceňovať. Je dôležité pri vyšetrení vylúčiť napríklad vážnejšie poranenie mozgu, zlomeninu lebky alebo vnútorné krvácanie.
- Ak je jedinec po úraze v bezvedomí, je nevyhnutné, aby mal dozor až do príchodu lekára.
- Blízka osoba by mala sledovať vitálne funkcie postihnutého a taktiež zaistiť vhodnú polohu jeho hlavy, aby v prípade zvracania nedošlo k uduseniu.
- Ak je jedinec po úraze v bezvedomí, je nevyhnutné, aby mal dozor až do príchodu lekára.
- Blízka osoba by mala sledovať vitálne funkcie postihnutého a taktiež zaistiť vhodnú polohu jeho hlavy, aby v prípade zvracania nedošlo k uduseniu.
- Ak nedýcha, treba ihneď začať s resuscitáciou.
- V prípade, že je človek pri vedomí, je dôležité ho upokojiť, nechať v pokoji ležať, nehýbať mu krkom ani hlavou a zakryť ho, aby nedošlo k podchladeniu.
- Zároveň je vhodné sledovať prípadné zmeny vedomia, reči, pohyblivosti či zrakového vnímania, a tieto informácie nahlásiť zdravotníkom po ich príchode.
- Pri akomkoľvek podozrení na otras mozgu alebo vážnejší úraz hlavy treba vždy volať záchrannú službu.
Diagnostika otrasu mozgu
Diagnostika otrasu mozgu sa opiera najmä o podrobný rozhovor s pacientom, pri ktorom lekár zisťuje okolnosti úrazu, prítomnosť a trvanie straty vedomia, amnézie, závratov či iných neurologických príznakov. Nasleduje neurologické vyšetrenie, počas ktorého sa hodnotí stav vedomia, rovnováha, koordinácia pohybov a reakcie zmyslov.
V prípade podozrenia na vážnejšie poranenie mozgu alebo ak sa príznaky zhoršujú, môže lekár nariadiť zobrazovacie vyšetrenia, ako je CT alebo MRI (magnetická rezonancia). Tieto metódy pomáhajú odhaliť prípadné krvácanie, opuch mozgu, zlomeninu lebky alebo iné komplikácie. V niektorých prípadoch môže byť potrebné aj pozorovanie pacienta v nemocnici.
Rekonvalescencia po otrase mozgu
Po prekonaní otrasu mozgu je najdôležitejší odpočinok v pokojnom domácom prostredí až do ústupu sprievodných ťažkostí. Dôležitý je fyzický aj psychický pokoj. Pacient by si nemal namáhať mozog ani oči a mal by sa vyvarovať rušivých podnetov. Nevhodná je práca na počítači, pozeranie televízora a podobne.
Kedy sa vrátiť k bežným aktivitám po otrase mozgu?
Po prekonaní otrasu mozgu je návrat k bežným činnostiam individuálny a závisí od závažnosti príznakov aj od rýchlosti zotavenia. Všeobecne sa odporúča niekoľkodňový až niekoľkotýždňový pokojový režim, počas ktorého je potrebné vyhýbať sa fyzickej aj psychickej záťaži. Kľúčové je počúvať svoje telo – ak sa pri zvyšovaní aktivity objavia opäť bolesti hlavy, únava alebo závraty, treba sa opäť vrátiť k odpočinku.
Po ústupe ťažkostí je vhodné začať s ľahkými dennými činnosťami a až následne zvyšovať intenzitu záťaže. Návrat do práce, školy alebo ku športovým aktivitám by mal prebiehať postupne a ideálne pod dohľadom lekára. Pri športovcoch sa odporúča vrátiť k tréningu až po úplnom vymiznutí všetkých príznakov a po súhlase odborníka, aby sa predišlo riziku opakovaného úrazu hlavy.
Prevencia otrasov mozgu
Človek by sa však mal v prvom rade pred podobnými úrazmi chrániť. Prevencia zahŕňa opatrnosť, nepreceňovanie svojich síl, nosenie ochranných odevov či poučenie detí o bezpečnosti.
Dôležité je tiež pravidelne kontrolovať bezpečnostné prvky v domácnosti, ako sú protišmykové podložky, zábradlia či ochrany na rohy nábytku. Pri športe by nemali chýbať prilby, chrániče a dodržiavanie pravidiel hry. Zvýšená pozornosť je potrebná aj v zime, keď je vyššie riziko pošmyknutia a pádov.
Aktualizovaný článok: 30.03.2025
