Asi sa zhodneme na tom, že mäsožravé rastlinky sú skutočne jedinečné. Každá rastlina je živý organizmus, no pri tých mäsožravých ten život vnímame asi ešte o niečo viac. Tieto rastliny sú totižto akýmisi lovcami a dokážu sa živiť živočíchmi. Mnohé sú hlavne hmyzožravé, no niektoré väčšie druhy si spestria jedálniček i malými hlodavcami, žabou či netopierom. Schopnosť lovenia sa u týchto rastlín vyvinula preto, lebo zväčša rastú na miestach s pôdou chudobnou na živiny.
Vďaka predácii tak majú zabezpečenú dostatočnú výživu. Deliť ich možno na základe mnohých kritérií, no vo všeobecnosti ich môžeme rozlišovať podľa toho, akým spôsobom lovia. Niektoré predstavujú takzvané aktívne pasce. Tieto rastlinky sa pri chytaní koristi veľmi rýchlo pohybujú. Iné rastliny však majú pasce pasívne. Zväčša ide o nejaké lepkavé listy či padajúce jamy. Rastlina tak len čaká, kým sa korisť sama chytí do pasce, z ktorej sa už nedostane. Poďme sa však už pozrieť na to, ktoré mäsožravé rastliny sú u nás hojne pestované a môžu skrášliť i vašu domácnosť.
Pozri aj: Ako pestovať izbové rastliny? Skús to netradične a zároveň štýlovo!
Mucholapka
Medzi najznámejšie mäsožravé rastliny dozaista patria mucholapky. Konkrétne môžeme spomenúť mucholapku podivnú, latinsky Dionaea muscipula. Jej atraktívny vzhľad zaujme každého. Rastlina má na konci listov akési lapačky, do ktorých aktívne chytá lezúci aj lietajúci hmyz. Mucholapka pri podráždení rýchlym pohybom pascu zavrie, pričom vo vnútri sa spustí proces rozkladu a trávenia koristi. Táto mäsožravá rastlina je nenáročná na pestovanie. Nepotrebuje výživný substrát a rozhodne ju nemusíte kŕmiť. Mucholapke stačí dostatok svetla a hlavne vlahy.
Odporúčame: TOP izbové rastliny do závesných nádob: Ktoré zútulnia tvoj domov?
Rosička
Veľmi známe a rovnako krásne sú aj rosičky, napríklad rosička kapská, latinsky Drosera capensis či rosička okrúhlolistá, latinsky Drosera rotundifolia. Známych je však až okolo 200 druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom i farbou. Na lovenie používajú tyčinky na listoch, ktoré produkujú lepkavú tekutinu, a to v podobe drobných kvapiek. Tie v podstate vyzerajú ako kapky rosy. Drobný hmyz sa na tekutinu prilepí a rastlinka ho pomaly rozloží. Pritom listy veľmi pomaly korisť aj ovinú. Ani rosičky nie sú náročné na pestovanie. Stačí im dostatok nepriamych slnečných lúčov a bohatá zálievka.
Heliamfora
Ďalšou úchvatnou mäsožravou rastlinou je aj heliamfora, latinsky Heliamphora. Krásne sú druhy Heliamphora minor, Heliamphora heterodoxa, Heliamphora nutans a mnohé ďalšie. Heliamfora predstavuje pasívneho lovca. Má listy v tvare akýchsi pohárikov či lievikov. Tie môžu byť dlhé podľa druhu aj 30 či 50 centimetrov. Rastlina čaká, kým do pasce spadne drobný hmyz. Skrútené listy rastliny majú vo vrchnej časti neraz červené či bordové sfarbenie. Heliamfory sú určené skôr pre trochu skúsenejších pestovateľov. Môžu byť náchylné na zmenu teploty či vlhkosti vzduchu. Vyžadujú nepriame svetlo a stabilnú vlhkosť.
Pozri: Neobyčajné izbové rastliny: Jednu z nich musíš mať aj ty!
Saracénia
Podobnou mäsožravou rastlinou je saracénia, tiež známa ako špirlica, latinsky Sarracenia, ktorej domovinou je Severná Amerika. Táto rastlina má opäť stočené a duté listy, ktoré vyzerajú ako dlhé a úzke vázičky. Sú naplnené tekutinou. Do nich saracénia pasívne chytá svoje obete. Ak hmyz vpadne do pasce, už sa z nej nedostane. Rastlina ho rozloží a získa potrebné živiny. Saracénia potrebuje slnečné stanovisko a neustále vlhký substrát, najmä ak je pestovaná v kvetináči. Krásne sú druhy Sarracenia leucophylla či Sarracenia flava. Saracéniu purpurovú, latinsky Sarracenia purpurea, je možné pestovať aj v exteriéri.
Krčiažnik
Na záver si môžeme predstaviť ešte krčiažnik, latinsky Nepenthes. Krčiažniky patria k najväčším mäsožravým rastlinám a sú rozšírené v dažďových pralesoch, najmä v tropických častiach Juhovýchodnej Ázie. Táto mäsožravá rastlina má opäť listové pasce, ktoré majú tvar širšej vázy či džbána. Nad nimi sú ešte akési pokrievky, ktoré zabezpečujú, aby do pasce nenapršalo. Po hladkých stenách pasce sa už korisť nevie vyšplhať von a je pomaly strávená. Vo voľnej prírode dorastajú do väčších rozmerov a ulovia i menšie hlodavce. Známe sú druhy Nepenthes alata, Nepenthes ventricosa či Nepenthes Mirabilis. Krčiažnik nie je nijak zvlášť náročný na pestovanie. Vyžaduje vlhkosť vzduchu, pravidelnú zálievku a dostatok nepriameho sveta.
Odporúčame: Časté chyby pri pestovaní byliniek: Toto nerob a bude sa im dariť!
