Zima má svoje čaro. Obľúbené teplé kabáty, vôňa čaju, pomalšie rána a ticho skorých večerov nám skutočne dokážu navodiť pocit pokoja. Zároveň je to však obdobie, ktoré kladie na ženské telo aj psychiku oveľa vyššie nároky, než si často uvedomujeme. Kratšie dni, menej prirodzeného svetla, suchý vzduch v interiéroch, výkyvy teplôt a neustály tlak fungovať naplno aj v období, keď by si telo prirodzene pýtalo viac oddychu.
Od mladých pracujúcich žien, cez mamy až po ženy v menopauze. Jedna vec sa v tomto prípade opakuje stále dokola: v zime máme pocit, že robíme toho dosť, no pritom zabúdame na úplné základy. Zdravie odsúvame na vedľajšiu koľaj, kým nás telo samo nezastaví.
Prečo je zima pre ženské zdravie špecifická
Z pohľadu biológie aj psychológie je zima obdobím, ktoré testuje našu adaptabilitu. Telo reaguje na chlad zmenou cirkulácie, imunitný systém pracuje intenzívnejšie a hormonálna rovnováha sa môže ľahšie narušiť. Nedostatok slnečného žiarenia ovplyvňuje tvorbu vitamínu D aj hladiny serotonínu – hormónu dobrej nálady.
Zahraničné výskumy dlhodobo upozorňujú, že práve v zimných mesiacoch rastie výskyt únavy, zhoršeného spánku, sezónnych depresií, kožných problémov či oslabenia imunity. Napriek tomu sa mnohé ženy snažia fungovať naplno a podávať výkon, bez úpravy režimu či návykov, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Freepik
Čo telu v zime najviac chýba?
Jedným z najčastejších zimných prehreškov je nedostatočný príjem tekutín. V chladnom počasí jednoducho necítime smäd tak intenzívne ako v lete. To však neznamená, že ho telo nepotrebuje. Naopak – suchý vzduch v prekúrených interiéroch zvyšuje straty vody dýchaním a pokožkou, čo môže viesť k miernej, no chronickej dehydratácii. Nedostatok hydratácie sa v zime často prejavuje:
- únavou a zníženou koncentráciou,
- bolesťami hlavy,
- suchou pokožkou a popraskanými perami,
- zhoršeným trávením.
Aj strata 1–2 % telesnej vody dokáže ovplyvniť koncentráciu, energiu a stav slizníc, ktoré tvoria prvú obrannú líniu imunitného systému. Okrem čistej vody sú ideálnou voľbou bylinkové čaje, vývary, polievky a teplé nápoje bez kofeínu. Práve teplá forma tekutín je pre organizmus v zime prirodzenejšia a lepšie tolerovaná.
Nie je to len o céčku
Keď sa povie zima a zdravie, väčšina z nás si automaticky spomenie na vitamín C. Ten je síce dôležitý, no zďaleka nie jediný, na ktorý by sme mali myslieť. Jedným z najdiskutovanejších zimných nedostatkov je vitamín D. V našich zemepisných šírkach si ho počas zimných mesiacov zo slnečného žiarenia takmer netvoríme. Podľa európskych štúdií má v zime až 60–80 % populácie jeho nedostatok, pričom ženy patria medzi rizikovejšie skupiny.
Vitamín D pritom nezohráva úlohu len pri imunite a zdraví kostí. Je spájaný s hormonálnou rovnováhou, kvalitou spánku a psychickou pohodou. Jeho nízka hladina býva častejšia u ľudí, ktorí trávia väčšinu dňa v interiéri, pracujú pri počítači a majú sedavý životný štýl. Odborníci preto v zime odporúčajú jeho cielenejšie dopĺňanie, ideálne po konzultácii s lekárom alebo lekárnikom.
Jeho dlhodobý nedostatok sa totiž môže prejaviť únavou, častejšími infekciami či zhoršenou náladou. Nemali by sme zabúdať však ani na minerály. Zinok, horčík či selén podporujú imunitné reakcie, nervový systém aj regeneráciu organizmu. Práve v zime, keď sme viac vystavení stresu a infekciám, ich potreba rastie.
Prečo pokožka v zime potrebuje iný prístup než v lete?
Koža je naším najväčším orgánom a zároveň prvou líniou obrany proti vonkajšiemu prostrediu. V zime však trpí viac než inokedy. Kombinácia mrazu, vetra a suchého vzduchu v interiéroch narúša jej ochrannú bariéru. Mnohé ženy robia tú chybu, že používajú rovnakú kozmetiku po celý rok. V zimných mesiacoch však pokožka potrebuje:
- hutnejšie, výživnejšie krémy,
- viac ochranných lipidov,
- pravidelnú starostlivosť o pery a ruky,
- šetrné čistenie bez agresívnych zložiek.
Rovnako dôležitá je starostlivosť o pery a ruky, ktoré sú najviac vystavené vonkajším vplyvom. Menej známym faktom je, že stav pokožky výrazne ovplyvňuje aj príjem zdravých tukov – omega-3 mastné kyseliny prispievajú k lepšej hydratácii kože zvnútra.
Pohyb v zime, ktorý nebolí
Krátke dni, chlad a tma nás prirodzene lákajú zostať doma. Áno, aj nás, ktoré pohyb milujeme. Pohyb však patrí medzi najsilnejšie nástroje na podporu imunity aj psychickej pohody – najmä v zime. Dobrou správou je, že nemusí ísť o intenzívne tréningy, na aké sme možno zvyknuté. Úplne postačí svižná prechádzka na čerstvom vzduchu, domáce cvičenie, jemná joga alebo strečing či akýkoľvek vedomý pohyb, ktorý nás nevyčerpá.
Už 30 minút miernej aktivity denne dokáže výrazne znížiť riziko sezónnych infekcií, a to až o 40 %. Ako je to možné? Pretože pohyb zlepšuje cirkuláciu krvi, podporuje lymfatický systém a znižuje hladinu stresových hormónov. V zime teda vôbec nejde o výkon, ale o pravidelnosť a udržateľnosť.
Čo zima robí s našou psychikou?
Zima je náročná nielen pre telo, ale aj pre psychiku. Menej denného svetla ovplyvňuje tvorbu serotonínu a melatonínu, čo môže viesť k zhoršenej nálade, únave či problémom so spánkom. Práve v tomto období sa častejšie objavuje sezónna afektívna porucha alebo jej miernejšie formy.
Mnohé ženy však tieto signály prehliadajú a pripisujú ich bežnej zime. Odborníci však upozorňujú, že vedomé spomalenie, kvalitný spánok a pravidelné prestávky sú kľúčové pre udržanie psychickej rovnováhy. Aj krátke denné rituály – napríklad čítanie, prechádzka na dennom svetle či obmedzenie večerného scrollovania – môžu mať prekvapivo veľký vplyv na našu celkovú pohodu.
Freepik
Imunita ako výsledok každodenných návykov
V konečnom dôsledku tu máme aj imunitný systém. Ten nefunguje ako rýchla reakcia na prvé príznaky ochorenia, ale ako dlhodobo budovaný ochranný mechanizmus. Tvorí ho viac než 70 % buniek uložených v črevách, čo vysvetľuje, prečo má strava taký zásadný vplyv na našu obranyschopnosť.
Výskumy ukazujú, že ženy s pravidelným a pestrým príjmom mikroživín majú až o 30 % nižšiu pravdepodobnosť opakovaných infekcií počas zimy v porovnaní s tými, ktorých jedálniček je dlhodobo nevyvážený. Imunita sa preto neposilňuje jednorazovo, ale systematicky, každým jedlom, ktoré telu dodá skutočné živiny.
Rovnako významnú úlohu zohráva spánok, ktorý je pre imunitu doslova regeneračným časom. Počas hlbokých fáz spánku sa zvyšuje produkcia cytokínov – proteínov, ktoré riadia zápalové reakcie a obranu proti vírusom. Ľudia, ktorí spia menej než šesť hodín denne, majú až štvornásobne vyššie riziko, že ochorejú na bežné respiračné infekcie. Zaujímavým faktom je, že už niekoľko nocí kvalitného spánku po sebe dokáže výrazne zlepšiť imunitnú odpoveď organizmu, čo z neho robí jeden z najúčinnejších, no často zanedbávaných nástrojov prevencie.
Neoddeliteľnou súčasťou silnej imunity je aj zvládanie stresu, pohyb a dostatočná hydratácia, ako sme si opísali vyššie. Chronický stres zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý pri dlhodobom pôsobení oslabuje imunitné reakcie a zvyšuje zápal v tele. Pravidelný pohyb v miernej intenzite pritom dokáže znížiť riziko infekcií horných dýchacích ciest až o 40 %. Imunita je tak výsledkom súhry každodenných rozhodnutí, ktoré sa v zimnom období premietajú do celkovej vitality a psychickej pohody.
Zimné mesiace nemusia byť obdobím prežívania. Môžu sa stať príležitosťou na vedomejšiu starostlivosť o seba – fyzicky aj mentálne. Práve drobné, každodenné rozhodnutia majú väčší vplyv než jednorazové záchranné riešenia. Zdravie si v zime zaslúži rovnakú pozornosť ako v lete, len v inom kontexte. Keď mu ju doprajeme, odmení sa nám nielen silnejšou imunitou, ale aj lepšou energiou, pokojnejšou mysľou a pocitom, že zimu neprežívame, ale žijeme.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov