Ak túžite po dobrodružnej ceste so spoznávacími prvkami, vydajte sa za ďalekou históriu. Návrat do minulosti je možný aj v dnešnej dobe. V starovekom svete vás čaká 7 hlavných zastávok – 7 divov sveta. Ide o tie najpozoruhodnejšie výtvory, ktoré ľudstvo v dávnej dobe stvorilo, a ktoré už vtedy ohurovali svojou veľkoleposťou, krásou aj honosným vzhľadom. Sedem divov starovekého sveta spísal pred cca 2000 rokmi dozadu grécky spisovateľ Antipater zo Sidonu. Pôvodne šlo o zoznam stavieb, ktorého účelom bolo možno stvárniť akéhosi turistického sprievodcu. Nájdete tam diela z Blízkeho východu aj Stredozemného mora.
Pozri aj: India - 10 najlepších backpackerských destinácií pre rok 2020
Egyptské pyramídy
Zo zoznamu 7 divov starovekého sveta sú jediné, ktoré sa zachovali dodnes. Dve z nich zničil oheň a tri podľahli zemetraseniu. Pyramídy pri Gíze postavili Egypťania cca 5000 rokov dozadu a dodnes patria k vyhľadávaným turistickým cieľom. Tá najznámejšia a zároveň najväčšia z nich (až 137 metrov) je Veľká pyramída v Gíze – teda Cheopsova pyramída. Pyramídy slúžili ako hrobky pre faraónov. Aj preto, aby boli chránené a nezdolateľné, sú také monumentálne.
Semiramidine visuté záhrady
Nachádzali sa v Babylone a pozostávali zo série terás, ktoré boli postavené v tvare pyramíd. Povesti o týchto nádherných záhradách sa šírili do celého sveta. Ľudia ich v tej dobe pokladali za kúsok raja uprostred púšte. Záhrady dal podľa nich postaviť Nabukadnezar pre svoju manželku, aby jej pripomenul domov (Perziu, odkiaľ pochádzala).
Pozri aj: 5 podceňovaných destinácií, ktoré jednoznačne stoja za návštevu
Artemidim chrám v Efeze
Údajne bol 112 metrov dlhý a čo sa šírky týka, hovorí sa o čísle 52 metrov. Tento chrám dal postaviť kráľ Kroisos z Lýdie, približne 550 rokov pred Kristom. Priťahoval veriacich z blízkeho aj širokého okolia. Na vtedajšiu dobu bol najväčšou stavbou a pýšil sa tiež honosnou svätyňou. O necelých 200 rokov po jeho vybudovaní však podľahol chrám požiaru. Neskôr sa ho snažili obnoviť avšak dnes z neho neostalo už takmer nič.
Pozri aj: Zisti, čo si zbaliť na cesty podľa expertov! Na čo nezabudnúť?!
Socha Dia v Olympii
Pre Diovu sochu, jedného z hlavných gréckych bohov, bol špeciálne postavený aj chrám, v ktorom obrovská socha stála. Písal sa rok cca 443 pred naším letopočtom, keď sochu (pre mnohých symbol dokonalosti) sochár Feidias dokončil. Vyrobená bola zo slonoviny, zlata a drahokamov. Božská podobizeň sedela na tróne z cédrového dreva. V roku 394 ju previezli do dnešného Istanbulu, kde ju s najväčšou pravdepodobnosťou zničil oheň.
Mauzóleum v Halikarnasse
Touto budovou chcel vtedajší kráľ Mausólos II. dať najavo svoju silu a moc. Išlo o hrobku, ktorá bola vysoká až 42 metrov. V 4. storočí pred naším letopočtom to boli naozaj úctyhodné rozmery. Tento ctižiadostivý vladár údajne napádal a raboval okolité mestá. Aj vďaka tomu si tak mohol dovoliť postaviť veľkolepú hrobku. Tá sa ale súčasnosti nedožila, rozpadla sa totiž na ruiny.
Odporúčame prečítať: Irán - tajomná krajina princa z Perzie
Rodoský kolos
Obyvatelia gréckeho ostrova Rodos vybudovali v roku 304 pred n.l. obrovskú sochu Hélia, ktorou sa mu chceli poďakovať za jeho pomoc, potom ako sa ubránili invázii. Až 37 metrov vysoká socha bola vyrobená z bronzu. Traduje sa, že socha mala rozkročené nohy, popod ktoré plávali lode. Pravdepodobnejšie verzia je ale tá, že nohy Hélia boli pri sebe a socha samotná bola postavená hneď pri prístave. Kolos nakoniec zničili prírodné živly, konkrétne zemetrasenie.
Odporúčame prečítať: Navštívte ľadový hotel vo Švédsku
Alexandrijský maják
Maják navrhol postaviť Alexander Veľký, avšak podarilo sa ho dokončiť až za vlády Ptolemaia II. Trvalo 20 rokov, kým maják dostavali a ihneď po ukončení prác bol vyhlásený za jeden z divov sveta. Stavba bola tak precízna, že dokázala odolať viacerým zemetraseniam a stála vyše tisíc rokov. Zemetraseniu v roku 796 však nakoniec maják podľahol, z jeho ruín postavili pevnosť, ktorá dnes stojí na jeho pôvodných základoch.
Odporúčame prečítať: Exotická dovolenka - ostrov Ko phi phi
