Domovom šalvie lekárskej je oblasť Stredomoria, kde rastie voľne v prírode. U nás sa pestuje v záhradkách. Vyšľachtený kultivar sa pre liečivé účinky pestuje vo veľkom, poprípade je k nám dovážaná.
Je to trvácny poloker. Tvorí jednoduché alebo slabo rozkonárené, až 70 centimetrov vysoké štvorhranné, priame, v dolnej časti drevnaté plstnaté stonky. Listy rastliny sú stopkaté, protistojné s vajcovitou až kopijovitou, nepravidelne vrúbkovanou čepeľou, ktorá má zreteľnú žilnatinu a sivozelenú až zelenkastú farbu. Kvety sú päťpočetné, obojpohlavné, dvojpyskovité a tvoria riedke koncové paprsleny. Päťzubý kalich je rúrkovo zvonkovitý, hnedočervený a chlpatý a koruna je naopak hnedo-fialová. Kvet má dve tyčinky a semenník s nerovnako rozoklanou bliznou, pričom v hrdle samotnej koruny je malý venček chlpov. Mladá stonka, listy a rovnako aj kvety majú viditeľné, lesklé žlté žliazky.
Odporúčame prečítať: Ako nášmu zdraviu porospieva Lipa malolistá a veľkolistá
Plod dozrieva na vajcovité hladké tvrdky a celá rastlina má špecifickú aromatickú, príjemnú vôňu. Kvitne od júna do júla a zbiera sa z nej hlavne list a vňať. Na zber listov je potrebný kosák alebo nôž. Krátko pred rozkvitnutím alebo už v čase kvitnutia sa zbierajú listy a olistené vrcholky za suchého počasia, poprípade sa okosí celá vňať a listy sa dodatočne pozbierajú a vytriedia. Potom sa sušia na tienistom mieste pri umelej teplote do 35 stupňov Celzia, pričom treba dávať pozor na zaparenie, keďže listy sú na to veľmi náchylné. Vňať šalvie sa zbiera podobne ako list a po skosení sa rastlina znovu rozrastie. Z tohto dôvodu je možné zber opakovať niekoľkokrát a vždy získať potrebný počet častí rastlín.
Odporúčame prečítať: Mäta pieporná a jej liečivé účinky
Šalvia lekárska obsahuje silicu so zmesou D-tujónu, L-tujónu, cineolu, borneolu a podobne. Prítomné sú tiež triesloviny, horčina, živica, saponín, amid kyseliny nikotínovej, vitamín C, estrogénne látky, laktónsalvín s antibiotickým účinkom a podobne. Môže sa využívať v medicíne pri poruche tráviacich orgánov, chorobe žlčníka, kašli, nadmernom potení, pri tuberkulóze či v puberte.
Odporúčame prečítať: Repík lekársky a jeho liečivé účinky
Zvonka sa môže aplikovať ako antiseptikum na urýchlenie hojenia rán, pri zápaloch ústnej dutiny ako kloktadlo, pri zápale dýchacích ciest, paradentóze alebo na odstránenie ťažkého dychu z úst. Ľudovo sa používa pri zápale obličiek a žlčníka a na znižovanie tvorby mlieka. V uvedených dávkach je neškodná, vo väčších dávkach však môže vyvolať kŕče, ktoré sú podobné tým pri epilepsii. Taktiež obsahuje jedovatý tujón. Pri zbere je dôležité si ju nezamieňať s inými druhmi šalvií.
Recepty:
Zápar zvonka – 2,5 g drogy na šálku vody na oplachy a omývanie.
Odvar – 200 g drogy na liter vody, krátko povariť, 20 minút lúhovať, vliať do kúpeľa pri nervových poruchách.
Prášok – na hrot noža práškovaného listu – užiť pri jedle, vhodné pri potení, preháňaní, žalúdočných ťažkostiach.
Odporúčame prečítať: Zázračná kapsička pastierska
Autor: G. Švec, www.hab.sk
