Čo je mikrozelenina? Objav jej účinky a spôsoby pestovania aj v byte!

V posledných rokoch veľmi veľa fanúšikov upútalo pestovanie klíčkov, respektíve nakličovanie semien. Klíčky si možno pripraviť z rôznych semien, napríklad mungo fazule, šošovice, hrachu či semien reďkovky alebo lucerny. Sú plné enzýmov, ktoré majú priaznivý vplyv na trávenie, ale ja viacerých vitamínov, navyše sú ľahko stráviteľné. Do módy však prichádza aj pestovanie takzvanej mikrozeleniny. Takúto zeleninu si pritom bez problémov vypestujete aj v byte a užívať si môžete jej jedinečnú chuť a účinky na zdravie. Čím sa odlišuje od klíčkov, ako na pestovanie mikrozeleniny a ako ju zaradiť do jedálnička?

Mikrozelenina, tiež mikrobylinky či v zahraničí microgreens, predstavuje mladé výhonky zeleniny alebo aj niektorých druhov byliniek a kvetov. Tieto výhonky sa spravidla zberajú vtedy, keď dorastú do výšky okolo 6 až 12 centimetrov. Rastlinky sa teda nechávajú vyrásť len na prvé klíčne lístky, prípadne prvé skutočné lístky a následne sa zberajú na konzumáciu. Sú charakteristické výraznou chuťou a sviežosťou. Mikrozeleninu je pritom potrebné odlíšiť od spomínaných klíčkov. Hoci mikrobylinky predstavujú akýchsi starších súrodencov klíčkov, ide o dva rozdielne druhy potravín.

Klíčky sú konzumované ešte v čase klíčenia, mikrozelenina je už rastlinka vo vývoji. Klíčky je pritom možné vypestovať za pár dní, mikrozelenina potrebuje na vývoj, a teda rast stonky a prvotných lístkov, spravidla pár týždňov (približne 2 týždne). Rozdiel nachádzame aj v spôsobe pestovania. Klíčky pestujeme len vo vlhkom prostredí, pričom sa spravidla vopred určitú dobu namáčajú. Mikrozeleninu pestujeme rôznymi spôsobmi, často priamo v substráte, ale aj vo vode alebo na vate. 

Odporúčame: Pestovanie zeleniny v pohári a donekonečna? Vypestuj si čerstvú vňaťku z odrezkov

Mikrozelenina má mnoho výhod, pre ktoré sa ju oplatí pestovať. Pestovanie microgreens je v prvom rade bezpečné, keďže rastlinky rastú na vzduchu. Na rozdiel od toho sú klíčky radené medzi stredne rizikové potraviny rastlinného pôvodu. Pri pestovaní klíčkov je potrebné byť na pozore, keďže hlavne vysoká vlhkosť a ďalšie faktory môžu prispieť k rozvoju plesní a rastu patogénov.

Mikrozelenina je navyše na pestovanie skutočne nenáročná, nevyžaduje veľa pozornosti a ani miesta, takže je ideálna na pestovania aj do menšieho bytu. Pri pestovaní mikrozeleniny skrátka nie je potrebná záhrada ani väčší balkón. I takýmto nenáročným spôsobom je však možné dopestovať veľmi zdravú potravinu plnú dôležitých živín, ktorá je vítaná v každom jedálničku.

Mikrorastlinkám pripisujeme viacero benefitov, pre ktoré sa to s nimi oplatí vyskúšať:

• predstavujú zdroj antioxidantov, vlákniny, minerálov a vitamínov (niekedy majú niekoľkonásobne viac rôznych látok, napríklad vitamínu C, ako dospelé rastliny),
• podporujú imunitu a detoxikáciu organizmu,
• sú chuťovo výraznejšie ako dospelé rastliny,
• vďaka svojmu zloženiu majú priaznivý vplyv na kardiovaskulárny systém, 
• podporujú zdravý zrak (vysoký obsah luteínu),
• možno ich pestovať v ktoromkoľvek ročnom období.

Odporúčame: Najčastejšie choroby muškátov: Čo trápi tie tvoje?

Pestovanie mikrozeleniny zvládne skutočne každý. Postačí na to len pár vecí, v prvom rade vhodné semienka. Na pestovanie mikrozeleniny je vhodná väčšina semien, len musí ísť o semená, ktoré nie sú chemicky ošetrované (vhodné teda nie sú obyčajné semená na sadenie zo záhradkárstva, ale semená na microgreens a nakličovanie).

Pestovať možno výhonky kapusty, brokolice, repy, žeruchy, pažítky, bazalky, listového šalátu, reďkovky, hrachu, petržlenu, koriandra, horčice, kôpru, zeleru, rukoly a mnohých ďalších druhov zeleniny a byliniek. Vhodné spravidla nie sú semená paradajok, pohánky, fazule, baklažánu ani papriky. 

Mikrozeleninu je pritom možné pestovať rôznymi spôsobmi. Dnes je dokonca možné zohnať rôzne sady priamo určené na pestovanie týchto malých výživných rastliniek, ktoré vám začiatky s microgreens môžu značne uľahčiť. Pri pestovaní sa vo všeobecnosti uplatňujú nasledujúce tri spôsoby pestovania:

• v substráte – do misky s otvormi nasypeme pár centimetrov substrátu a následne naň rozsypeme vhodné semienka. Zľahka ich zatlačíme do substrátu a zasypeme ich ďalším pol centimetrom pôdy. Následne substrát zvhlčíme pomocou rozprašovača (pozor na preliatie!). Nádobu prikryme a umiestnime na miesto s konštantnou izbovou teplotou. Substrát podľa potreby zvlhčujeme každý deň. Semienka budú klíčiť asi 4 dni. Keď sa začnú ukazovať prvé výhonky, misku premiestnime na svetlo a čakáme, kým dostatočne dorastú. 
• na vate – do misky vložíme čistú vatu a navlhčíme ju pomocou rozprašovača. Na vatu nasypeme semienka, odložíme na slnečné stanovište a necháme klíčiť. Následne počkáme na rast rastliniek. Pred konzumáciou výhonky zostriháme nožničkami.
• v miske s vodou – pri tomto spôsobe pestovania mikrozeleniny je vhodné použiť špeciálnu nakličovaciu misku, respektíve nejakú misku so sitkom. Vybrané semienka nasypeme na sitko. Semienka musia byť následne v kontakte s vodou, no nesmú v nej plávať. Umiestnime na slnečné stanovište a čakáme na rast výhonkov. 

Pestovanie bez substrátu je však zväčša vhodné pri nenáročnejších rastlinách, skúsiť si takto môžete pripraviť napríklad výhonky horčice alebo žeruchy. Náročnejšiu mikrozeleninu pestujeme skôr v substráte. Chutné výhonky zberáme vtedy, keď dosiahnu výšku okolo 12 centimetrov. Väčšina microgreens dorastá do tejto výšky obvykle do 2 až 4 týždňov.

Odporúčame: Pestovanie pre zaneprázdnených: Zoznám sa s hydropóniou!

Vypestovanú mikrozeleninu je možné využiť skutočne rôznorodými spôsobmi. Možné je ju podávať ako prílohu k jedlu, taktiež primiešať do pestrého zeleninového šalátu či pridať do smoothie nápoja. Taktiež je vhodná na prípravu pesta. Mikrozeleninu je však možné pridať prakticky do akéhokoľvek pokrmu.

Posypte ňou omeletu alebo praženicu, cestoviny, zapekané pokrmy či chutné rizoto. Vďaka tomu jedlo obohatíte o mnoho dôležitých živín, ale zároveň mu dodáte množstvo jedinečných a zaujímavých chutí. Mladé rastlinky majú totiž skutočne koncentrovanú chuť, do určitej miery sa chuťou podobajú zrelej rastline. 

Rozličné druhy mikrozeleniny dokonale chutia aj s čerstvým pečivom a poctivo doma pripravenou nátierkou. Skúste tuniakovú nátierku s reďkovkovými výhonkami alebo nivovú nátierku s brokolicovými výhonkami. Vyskúšať môžete aj nasledujúci recept na bryndzovú nátierku s rukolovými výhonkami.

Budeme potrebovať:

• 100 g čerstvého smotanového syra
• 80 g bryndze
• 1/4 ČL červenej mletej papriky
• štipku soli
• 1 menšiu cibuľu
• rukolové výhonky

Postup: Smotanový syr dôkladne vymiešame s bryndzou. Následne primiešame aj nadrobno nakrájanú cibuľku a mletú červenú papriku. Podľa chuti ešte osolíme a hotovú nátierku natrieme na čerstvý chlieb alebo pečivo. Posypeme rukolovými výhonkami a podávame. Dobrú chuť!