Najzraniteľnejší bývame, keď máme strach. Platí to však aj naopak. Keď sa cítime zraniteľní, skôr sa začneme báť. Najradšej by sme od všetkého ušli – od tej situácie, ľudí, ale hlavne čo najďalej od svojich pocitov. Nechceme, aby niekto videl náš strach a zraniteľnosť. Viete, čo som v praxi vypozorovala?
Že môžeme byť krehkí aj silní zároveň. V jeden okamih môžeme nariekať, aby sme hneď nato boli odhodlaní dobyť celý svet. Môžeme, pretože medzi tými dvomi polaritami sa stalo niečo, čo spôsobilo zmenu v našom postoji. Čokoľvek nečakané a neplánované – od rozhovoru, emailu, telefonátu, stretnutia... Alebo sa možno aj nič nestalo, len sme získali priestor v pokoji premýšľať, dopriali sme si odreagovanie, odpočinok.... Podnetov na obrat môže byť mnoho, len ich treba zavnímať. A potom im dať šancu, nech sa udejú. V činorodej chvíľke je zrazu všetko tak, ako má byť, lebo sa zaoberáme tým, čo by sme mohli, namiesto toho, čo sa nedá.
Klaďte si radšej otázku „Ako“, než otázku „Prečo“. Ako sa k tomu postavím, aby som to vnímala ako príležitosť, nie ako hrozbu?
„Pesimista vidí problém v každej príležitosti, optimista vidí príležitosť v každom probléme.“
(Winston Churchill)
Zaujme ťa: Netiketa: Vieš, ako sa správať na internete? Tieto zásady si osvoj!
